ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Študoval na gymnáziu v Žiline a Kečkeméte, katolícku teológiu v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Spolu s Jozefom Viktorinom, Mariánom Hattalom a grófom Rudolfom Nyárim tu vytvorili krúžok národne uvedomelých, pokrokovo a racionalisticky orientovaných seminaristov. Ako kaplán pôsobil v Starom Tekove, Vindšachte (Štiavnické Bane), Pešti a od roku 1862 v Majcichove.

 Hoci je Palárik  známy najmä ako dramatik, významnú časť svojho tvorivého úsilia venoval publicistike a organizovaniu národného a literárneho života: v rokoch 1850 – 1851 bol redaktorom časopisu Cyril a Method (za presadzovanie ekumenizmu a demokratizačných reforiem v cirkvi na jeho stránkach bol potrestaný cirkevným väzením a preložením do Pešti), v rokoch 1852 – 1856 redigoval Katolícke noviny pre dom a školu, spolu s Jozefom Viktorinom vydal almanach Concordia (1858) a spolupracoval s ním tiež na vydaní almanachu Lipa I – III (1860, 1862, 1864). V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa venoval politickej publicistike, prispieval najmä do časopisu Priateľ školy a literatúry a Slovenských novín. Významným spôsobom zasiahol do dobových jazykových sporov týkajúcich sa podoby spisovného jazyka (súbor polemických článkov obhajujúcich tzv. štúrovskú slovenčinu Ohlas pravdy vyšiel v roku 1952). Patrí k zakladateľom politickej strany Nová škola slovenská (1868), ktorej zámerom bolo spolu s uhorskou ľavicou obnoviť zákony z roku 1848 a nahradiť reálnu úniu s Rakúskom personálnou úniou.

Svoje politické názory Palárik otvorene prezentoval v spise O vzájomnosti slovenskej (Lipa III, 1864), kde ponúkol vlastný variant riešenia vzťahov medzi slovanskými národmi: necentralistickú, demokratickú a federalistickú reformu slovanskej myšlienky s odmietnutím ruského absolutizmu (čím sa polemicky vymedzil najmä voči koncepcii Jána Kollára). Jeho politickými názormi bola dotknutá aj dramatická tvorba – veselohry Incognito (Concordia, 1858), Drotár (Lipa I, 1860), Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (Lipa II, 1862) a historická tragédia Dimitrij Samozvanec (1871). Vyšli v ním redigovaných almanachoch a neskôr v Zobraných dramatických spisoch Jána Palárika (1870 – 1871). Pre veselohry je typická komediálna zápletka postavená na princípe dvojníctva (zámeny postáv), humoristicko-satirické zobrazenie pokrivenosti spoločenského života i ľudských charakterov a problematika národného odrodilstva. Všetky boli inscenované a u divadelných ochotníkov zaznamenali veľký úspech. Neinscenovaná zostala tragédia z ruských dejín, v ktorej autor vyslovil svoje názory známe zo spisu O vzájomnosti slovenskej.

Náhľady na drámu formuloval Palárik vo viacerých článkoch (Dôležitosť dramatickej národnej literatúry,1860; Posúdenie dramatických spisov, 1863). Jednak z hľadiska vlastného záujmu o tento literárny druh, jednak z hľadiska aktuálnych kultúrnych potrieb: v roku 1868 sa rozpútala diskusia okolo jeho hry Drotár, na ktorú reagoval dvoma „obranami“ Ako má byť veselohra usporiadaná, čili obrana veselohry Drotár (1868) a Druhá obrana Drotára (1869). V prvom prípade ide (najmä) o výklad autorovho chápania komédie a jej spoločenskej funkcie, v druhom o konkrétnejšie zamyslenie sa nad podobou romantickej drámy. Pre potreby Matice slovenskej posudzoval divadelné hry a bol tiež zostavovateľom čítaniek a gramatiky pre katolícke školy.


Palárikovo dramatického dielo v dobe svojho vzniku zaznamenalo pozitívny divácky ohlas. S odstupom času sa hodnotí ako príliš dobovo determinované, pričom sa vyzdvihuje najmä jeho dokumentárna hodnota. V kontexte iných autorových záujmov je však pozoruhodným príkladom skĺbenia teórie s praxou: jednak v diele nachádzame verný odraz jeho politického zmýšľania, jednak úzke prepojenie s teoretickými prácami.


Literatúra:
Čavojský, Ladislav: O pôvodnosti Palárikovho dramatického diela. In: Slovenské divadlo, roč. 3, 1955, č. 3, s. 233 – 244.

 

ČAVOJSKÝ, Ladislav: Nepochopený Palárik. In: Slovenské divadlo, roč. 8, 1960, č. 1, s. 239 – 244.

ČEPAN, Oskár: J. Palárik a poučenie zo slovenského liberalizmu. In: Slovenská literatúra, roč. 3, 1956, č. 3, s. 322 – 329.

GAŠPARÍK, Mikuláš: Zápas o demokratizáciu slovenskej literatúry v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. In: Slovenská literatúra, roč. 7, 1961, č. 3, s. 265 – 277.

VAVROVIČ, Jozef: Ján Palárik, jeho ekumenizmus a panslavizmus. Martin : Matica slovenská, 1993.