ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pochádzal z rodiny evanjelického farára. Študoval na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1836 — 1839 na evanjelickom lýceu v Levoči, 1839 — 1843 v Bratislave. Aktívne sa tu zapojil sa do činnosti Ústavu slovenského a získal kontakty s romantickou generáciou. Participoval na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky. V rokoch 1843 — 1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle. Po návrate z Nemecka sa názorovo rozišiel s Ľudovítom Štúrom a stal sa permanentným oponentom jeho literárnoestetických názorov.

Kalinčiakova koncepcia romantizmu odmietala etizujúce tendencie prítomné v koncepcii Ľudovíta Štúra, rovnako aj jeho nekritické preferovanie dominantnej pozície folklóru v umení. Štúr mu za týchto okolností nezveril pozíciu redaktora Slovenských národných novín, a tak prijal miesto vychovávateľa v rodine Landererovcov vo Vindšachte pri Banskej Štiavnici. O rok neskôr sa stal riaditeľom evanjelického lýcea v Modre, kde učil latinčinu, nemčinu a maďarčinu. Nesúhlasil s politickou orientáciou Slovákov na Viedeň, a tak sa nezúčastnil revolúcie 1848 — 1849. V roku 1858 sa stal riaditeľom nemeckého Štátneho evanjelického gymnázia v Českom Tešíne, o jedenásť rokov neskôr však bol z politických dôvodov predčasne penzionovaný. V rokoch 1869 — 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol. Prvé básne, prózy i kritické posudky čítal v bratislavskom Ústave reči a literatúry československej, niektoré satirické príspevky uverejnil v roku 1841 v rukopisnom časopise Buben . Hoci ťažisko jeho umeleckej tvorby spočíva v próze, tvoril aj básne. Kalinčiakova poézia vychádza z ľudového podložia, no nesie zreteľné prvky romantického subjektivizmu, pretože v pozadí mnohých básní stojí silný individuálny zážitok. Pre jeho tvorbu je príznačný rozpor medzi cítením a povinnosťou. Do slovenskej prózy vniesol nové námety. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Sám autor ich žánrovo vymedzoval ako „povesti“, hoci najčastejšie ide o poviedky, novely, zriedkavejšie aj o román. Kým Kaličiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia ( Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie texty (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú zreteľné realistické tendencie, čo možno vnímať ako balansovanie na pomedzí romantizmu a realizmu alebo ako špecifický pohyb vnútri slovenského romantizmu. Estetické názory Kalinčiak formuloval predovšetkým v rámci polemiky o Záborského básnickej knihe Žehry. Stať Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča (1962) je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru, ktorý Kalinčiak nevníma ako hotové umenie. Za dominanty umeleckého diela považoval, na rozdiel od Štúra, prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu. Národný kolorit mal podľa neho byť len doplnkom pútavého deja a charakterovo vyhranených postáv. < >

Literatúra

BRTÁŇ, R.: Postavy slovenskej literatúry . Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971, s. 177 — 193

ČÚZY, L.: Kalinčiak Ján . In: Slovník slovenských spisovateľov. Praha : Libri, 1999, s. 215 — 217.

ČÚZY, L.: Literárnoestetické myslenie Jána Kalinčiaka a formovanie slovenského literárneho romantizmu . In: Podoby slovenského romantizmu v dielach Janka Kráľa, Jána Francisciho a Jána Kalinčiaka. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2002, s. 80 — 90.

ĎURIŠIN, D.: Slovenská realistická poviedka a N. V. Gogoľ . Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1966, s. 25 — 41.

HVIŠČ, J.: Slovenská historická próza . Bratislava : LITA, 1988.

KOTULIČ, I.: K charakteristike prvých rozprávok Janka Kalinčiaka . In: Literárny archív 7, 1970, s. 171 — 200.

MRÁZ, A.: Postavenie Jána Kalinčiaka vo vývine slovenskej literatúry . In: Púť lásky. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963, s. 7 — 26.

NOGE, J.: Literárne dielo Jána Kalinčiaka . In: Slovenská romantická próza. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1969, s. 364 — 455.

PIŠÚT, M.: Ján Kalinčiak a jeho literárne dielo . In: Knieža liptovské. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960, s. 301 — 315.

PIŠÚT, M.: Kalinčiakove náhľady na dejiny a spoločnosť . In: Slovenské pohľady 1972, č. 2, s. 78 — 85.

ŠALINGOVÁ-IVANOVÁ, M.: Príspevok k štýlu štúrovskej prózy (Štýl prózy Jána Kalinčiaka) . Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1964.

VONGREJ, P.: Neznáme a zabudnuté verše Jána Kalinčiaka . In: Literárny archív 1, 1964, s. 309 — 365.