ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jakub Jakobeus, Jacobae, Jacobeis, Jacobaei, Jacobaeus

Pochádzal z českej meštianskej rodiny. V rokoch 1612 — 1616 študoval na Karlovej univerzite. Už od roku 1613 pôsobil ako učiteľ (v Sušiciach a v Písku). V roku 1618 bol vysvätený za utrakvistického kňaza. Po bitke na Bielej Hore opustil Čechy. Niekoľko rokov prežil v saskom mesto Schandau. V roku 1624 sa natrvalo usadil na území Slovenska, pod ochranou Gašpara Illešháziho v Trenčíne a Juraja Rákocziho (pôsobil ako farár v Kučíne, v Soli). Od roku 1629 bol učiteľom a neskôr rektorom prešovského lýcea, od roku 1639 aj tamojším ev. farárom. Jeho syn Mikuláša naňho napísal niekoľko oslavných veršov.

Začiatky Jakobeovej literárnej tvorby spadajú do obdobia pred odchodom do exilu. Popri latinskej príležitostnej poézii svetského charakteru sa vtedy okrajovo venoval aj písaniu českej náboženskej a kázňovej prózy. Mnohé z jeho epitalamií, epicédií, enkómií vyšli v rozličných humanistických tlačiach a zborníkoch. Samostatne vydal zbierku Symbolon mentis gratae (Vyznanie vďačného srdca, 1612). Jednu z básní venoval aj svojmu rodnému mestu (Ad Gutnam). Nábožensky zamerané sú diela Poean admirandae et adorandae Christi theantropiae (Chválospev na podivuhodné a zvelebovaniahodné bohočlovečenstvo Krista, 1615), Dianoia nativitatis Johannis Baptistae, to jest: Spis, rozdílnost soudů v sobě zdržující, jenž povstal při narození sv. Jána Křtitele (1619) a Kázání pohřební o slávě, ochraně, vzáctnosti a bezpečnosti duší lidí spravedlivých, jenž v rukou Božích zůstávají (1621).

V exile napísal cirkevno-historickú prózu Idea mutationum Bohemo-evangelicorum ecclesiarum in florentissimo regno Bohemiae (Obraz premien českých evanjelických cirkví v prekvitajúcom českom kráľovstve, 1624), ktorá býva označovaná za prvé propagačné cirkevnohistorické dielo českých exulantov v cudzine. Zbierku oslavných básní Otii vernalis anni M.DC.XXVII et vota (Blúznivé sny o voľnom čase na jar v roku 1627, 1627) venoval ochrancom evanjelickej cirkvi. Príležitostné kázne vydal pod názvom Anamnisis, to jest: večná a neumírající paměť (1642) a Pascha lachrymosum inclutae urbi Eppriensi, to jest kázání božího slova na den velikonoční (1643).

Najznámejším Jakobeovým dielom je báseň Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota (Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa,1642), ktorá mala byť dodatkom k dodnes nezvestnému dielu Viva gentis Slavonicae delinaetio (Živý opis slovenského národa). Nadviazal v nej na niekoľko svojich predchádzajúcich už výraznejšie protivojnovo či spoločensky i nábožensky angažovaných básní. Azda preto sa zvykne zaraďovať aj medzi autorov občiansko-politickej humanistickej poézie.

Literatúra:

Jakub Jakobeus — život, dielo, doba. Zborník príspevkov zo seminára venovaného 400. výročiu narodenia Jakuba Jakobea, ktorý sa konal v Prešove 5. decembra 1991. Zost. M. Otčenáš a P. Kónay. Prešov : ÚPJŠ, 1993.

MINÁRIK, Jozef: Život a dielo Jakuba Jakobea. In: Jakub Jakobeus (okolo 1591 — 1645). Výber z diela. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1963.

MINÁRIK, Jozef: Renesančná a humanistická literatúra. Svetová, česká a slovenská. Bratislava : SPN, 1986, s. 207 — 211.

MIŠIANIK, Ján: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava : VEDA, 1974, s. 162 — 163.

ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry od stredoveku po súčasnosť. Bratislava : Tatran, 1988, s. 623.