Zlatý fond > Články > Gavlovičov návod ako žiť

Gavlovičov návod ako žiť

Ako naplniť zmysel svojho života? Slovenský spisovateľ Hugolín Gavlovič to vedel. Jeho Valaská škola je aktuálna aj dnes.

Slovenská literatúra má spisovateľa, ktorý sám seba charakterizoval ako „ten, komu hnijú pľúca.“ Svoje povolanie a životné poslanie kvôli chorobe nemohol vykonávať, a tak nám zanechal iný odkaz – svoje dielo.

Zlomyseľnosť osudu

Martin Gavlovič sa narodil v roku 1712 v Czarnom Dunajci, vtedy i dnes na poľskom území. Od druhého roku života vyrastal v Trstenej na Orave, privykal teda najmä oravskej slovenčine a sám sa neskôr považoval za Slováka.

Ako dvadsaťročný vstúpil medzi františkánov a prijal meno Hugolín. Dlho usilovne študoval filozofiu a teológiu v Žiline. V roku 1744 prišiel ako kazateľ do kláštora v Pruskom a ostal tu nakoniec štyridsaťdva ďalších rokov.

Azda až po príchode sa uňho naplno prejavili príznaky pľúcnej choroby. Stával sa z neho kazateľ, ktorý nie je schopný kázať. Chorľavejúci muž sa rozhodol namiesto hlasu pôsobiť písmom.

Liečba tela a duše

Koncom štyridsiatych rokov vznikajú prvé jeho rukopisy, dnes zväčša nezvestné. Zrejme od kláštorného lekára dostal radu, aby si ochorenie liečil občasnými pobytmi na salaši a pitím žinčice. Klasický vzdelaný kňaz teda paradoxne svoje najvýznamnejšie dielo napísal práve na salaši.

Náučno–úvahová skladba Valaská škola má bezmála osemnásťtisíc veršov a veľmi premyslenú kompozíciu. Delí sa na 22 častí – nót, každá z nich zahŕňa príbehovú a úvahovú časť. Príbehy prebral z Biblie, no ich prostredie aktualizoval – a tak napr. útroby biblického kráľa Šaula „zbúri“ žinčica.

Trvalejšiu hodnotu predstavujú úvahové časti. Snažil sa o mnohotematickosť, pohľad zo všetkých možných uhlov. Pri poúčaní chcel čo najviac zabávať. Vysvetľoval staré dobré životné pravdy, inšpirujúc sa antickými klasikmi. Túto tradíciu ale obohatil vlastnými skúsenosťami, prvkami z meštianskej i ľudovej slovesnosti. Striedaním žánrov vytvoril mozaiku súvekej skutočnosti. Ako spovedník istotne vedel, čo trápi Slovákov 18. storočia a čo ich duša potrebuje.

Rukopis dokončil v roku 1755 a založil ho do pruštianskej kláštornej knižnice. Potom sa pustil do ďalšej rozsiahlej práce, pokračovania Valaskej školy, s názvom Kresťanská škola.

Zmučený a zabudnutý

Záver života strávil Hugolín Gavlovič ako rodinný kaplán v kaštieli Madočániovcov, patrónov kláštora. Zlepšení zdravotného stavu ubúdalo. Posledné štyri mesiace už ani nevstal z lôžka, sužovali ho suchotinárske záchvaty, horúčky a vredy.

Zomrel 4. júna 1787, v čase, keď Anton Bernolák vydal Dizertáciu o slovenských písmenách. Vzdelanec umrel síce v kaštieli, ale azda podľa jeho želania ho pochovali v Pruskom.

Zabudnuté dielo

Skromný kňaz nemyslel veľmi na propagáciu svojho diela. Bolo ho preto treba objaviť. Stalo sa tak tridsať rokov po jeho smrti, keď prvýkrát vyšla Valaská škola tlačou. Vypátral ju bernolákovec a knihomoľ Michal Rešetka a môžeme iba ľutovať, že o priebehu svojho detektívneho stopovania nezanechal správu.

Keďže bol zástancom bernolákovskej slovenčiny, vyše miery v Gavlovičovom rukopise škrtal a opravoval.

Prvé zodpovedné a dôstojné vydanie Valaskej školy z roku 1989 je zásluhou literárnej historičky Gizely Gáfrikovej.

Z týchto sprostých veršúv múžeš se naučiti, jak život ščaslivý vésti múžeš neomylne, dokud budeš živý.

Valaská škola je apelom na človeka

Literárnej historičky Gizely Gáfrikovej, ktorá ako prvá na Slovensku postarala o dôstojné vydanie diela Valaská škola mravúv stodola, sme položili niekoľko otázok.

Ako by sa dal charakterizovať jazyk Valaskej školy?

Reč svojich diel vytvorených v domácom jazyku, vrátane Valaskej školy, Gavlovič s plným oprávnením nazýval slovenskou.

Pravda, má ešte všetky charakteristické črty západoslovenského predspisovného jazykového útvaru s množstvom pravopisných, hláskoslovných, tvaroslovných i lexikálnych dvojtvarov, prvkov knižnej češtiny, v menšej miere i stredoslovenských nárečových prvkov.

Významovou hutnosťou a frazeologickou vynachádzavosťou je však Gavlovičov jazyk blízky a zrozumiteľný aj dnešnému čitateľovi.


Má Hugolín Gavlovič, resp. jeho dielo Valaská škola, význam v kontexte stredoeurópskej barokovej literatúry?

Nielen Valaská škola mravúv stodola, ale aj jej „komplement“, Škola kresťanská, predstavuje jedinečný pokus o eticky presvedčivý a esteticky pôsobivý apel na jednotlivca i spoločenstvo v záujme ich mravného a duchovného kultivovania.

Ako najpozoruhodnejšie výtvory záverečnej fázy slovenského literárneho baroka sa slovesnou kultúrou i myšlienkovým posolstvom celkom prirodzene zaraďujú do mnohotvárneho kontextu stredoeurópskej barokovej kultúry.


Okrem Valaskej školy napísal Gavlovič ďalšie rozsiahle dielo, Kresťanskú školu. Myslíte si, že niekedy bude v spoločnosti dopyt aj po tejto knihe, aby mohla vyjsť a doplniť našu predstavu o Hugolínovi Gavlovičovi?

Okolnosť, že ani bezmála 250 rokov od vzniku Školy kresťanskej nemáme k dispozícii jej úplné vydanie, vari v dostatočnej miere vypovedá o našom vzťahu k vlastnej duchovnej a kultúrnej minulosti.

Skladbu s rozsahom len o čosi menším od Valaskej školy slovenská kultúrna verejnosť pozná len veľmi fragmentárne (ukážky v antológiách a výberoch). Pohľad na Gavlovičovu tvorbu sotva môže byť za týchto okolností celistvejší...

„Dopytu“ po Škole kresťanskej s námetom posledných vecí človeka musí však predchádzať „ponuka“ v podobe primeraného vydania a primeranej knižnej distribúcie.

Bolo by veru „dôstojné a spravodlivé“, keby sa tak mohlo stať aspoň v roku trojstého výročia autorovho narodenia.

(mo)
Hugolín Gavlovič

Hugolín Gavlovič patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej literatúry druhej polovici 18. storočia. Z jeho rozsiahlej rukopisnej tvorby, sústredenej na mravnú nápravu a duchovné zušľachťovanie osobnosti i spoločenstva, sa vynímajú predovšetkým monumentálne veršované skladby - Valaská škola mravúv stodola (1755) a Škola kresťanská... (1758). Obidve diela predstavujú zbierky svojho druhu nasledovaniahodných i výstražných príkladov ľudského správania sa, s osobitou, čitateľsky príťažlivou výrazovosťou.

Plný text Valaskej školy mravúv stodoly nájdete na adrese zlatyfond.sme.sk/dielo/165/s/


28.11.2007, Martin Odler




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.