ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bendeguz – zabudnutý klenot slovenskej literatúry

Hra Kocúrkovo je dnes nepochybne najznámejším dielom spisovateľa Jána Chalupku. Neprávom zabudnutý je však jeho prozaický počin – román Bendeguz.

Dielo sa vysmieva falošnému národovectvu a maďarónstvu. Ide v poradí o druhý slovenský román v dejinách.

Záškodník Chalupka

V roku 1841 vyšla v nemeckom Lipsku brožúra, v ktorej neznámy autor poriadne „vymydlil“ Károlya Zaya, generálneho inšpektora uhorských evanjelikov, za výrok: „Uhorsko sa musí nevyhnutne stať maďarským, ak chce byť krajinou slobody a vzdelanosti.“

Z autorstva spisu obvinili mladého Štúra, skutočným protimaďarizačným záškodníkom bol však brezniansky evanjelický farár Ján Chalupka. A nedal si pokoj, provokoval ďalej. Ešte v tom istom roku vydal satirický román Bendeguz. Ďula Kolompoš a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy, ktorý do vzťahov Maďarom a Slovákov vnáša štipľavú satiru.

Za pravlasťou Maďarov

Pôvod svojich pomaďarčených hrdinov Chalupka umiestnil do Turca, ktorý vtedy ešte vonkoncom nebol „baštou národa“, ako sa to o ňom neskôr začalo hovoriť. Ešte aj Jozef Miloslav Hurban o Turci píše, že okrem dvoch výnimiek tu „dobre známe šeci boli ňezdarenci“.

V hornouhorských stoliciach, kde žili prevažne Slováci, prehnané maďarčenie zemianstva a kňazov vyznievalo nápadnejšie a trápnejšie, keďže horliví hungarizátori často ani poriadne nepoznali maďarčinu.

Zemani Ďula a Bendeguz, spolu so sluhom Pištom Kurtaforintom sa vydávajú hľadať pravlasť Maďarov, ktorá sa nachádza azda až v Tibete. No pretože nevedia, ako do oného Tibetu trafiť, rozhodnú sa najprv trochu pomotať po uhorskej domovine. Z Turca prejdú slovenskými krajmi, dostanú sa do Pešťbudína a cez uhorskú rovinu až do Bukurešti. Tam, v zahraničí, „objavia“ početnú maďarskú komunitu. Keďže Bukurešť je predsa tak ďaleko ako Tibet, vrátia sa späť, zadubenými Turčanmi oslavovaní ako veľkí cestovatelia.

Úpadok zemianstva

Na jednoduchú dejovú líniu navešal Ján Chalupka bohatú galériu postáv a postavičiek, smiešnych a zosmiešňujúcich príhod, vytvoriac tak pravú uhorskú donquijotiádu. V dobrodružnom románe sa nevyskytuje kladný hrdina, obraz Bendeguzovho sveta je tragikomický. Od spíjajúcich sa „vlastencov“ po prostitútky, od pomaďarčených farárov až po prefíkaných sluhov.

Pred výpraskom Bendeguza a jeho spoločníkov neraz zachráni inokedy zapieraná znalosť slovenčiny.

Chalupka je jedným z prvých autorov, ktorí predvídali úpadok zemianstva.

Kniha a jej osudy

Krátko po vydaní Bendeguza uverejnil v istom časopise autor zatajený pseudonymom Emőd článok pod názvom Tót nem ember (Slovák nie je človek), kde označil Bendeguza za „mizernú táraninu“. Lepšie ocenenie svojej práce si od „pravých vlastencov“ ani Ján Chalupka nemohol želať.

Tí istí „patrioti“ zrejme zabránili rozširovaniu románu v Uhorsku, pretože nešetril ani maďarónskych zemanov, ani maďarónsku cirkev. No v slovenskom Hornom Uhorsku sa na jeho vydanie čakalo a i preto jeho čitateľov dokonca poznáme. Čítala ho staršia i mladšia generácia, Ján Kollár i Ľudovít Štúr, ktorý písal ďalším (vtedy ešte vzornou češtinou):

„Máte-li již Bendekucza? Již vyšel. Donesl sem jej do Liptova. Bendekucz slaninou namastěný hledá na koni po světě Maďarů: budete se chutně na tom smáti!“ Jána Kalinčiaka inšpiroval pri písaní Reštavrácie.

Lenže v nemčine publikované dielo zapadalo postupne prachom, hoci z neho Chalupka uverejnil po slovensky zopár kapitol, na vydanie celého románu v rodnom jazyku asi do konca života nenašiel odvahu.

O sto rokov neskôr

O sto rokov už bol Bendeguz len pojmom bez obsahu, doslova polomýtickým výtvorom, literárni vedci o ňom dokonca písali ako o divadelnej hre. Až v štyridsiatych rokoch minulého storočia sa objavil exemplár v Evanjelickej cirkevnej knižnici v Bratislave. Zásluhu na jeho preklade do slovenčiny s pomocou autorových rukopisov má literárny historik Ján V. Ormis.

Po viac ako storočí od nemeckého vydania, v roku 1953, publikovali Bendeguza prvýkrát vcelku doma. Hoci odvtedy vyšiel ešte dva razy, málokedy býva zaraďovaný do „zlatého fondu“ slovenskej literatúry.

A pritom doňho zaslúžene patrí nielen ako druhý významný slovenský román, ale i ako svojrázna a bystrá obhajoba Slovákov proti odnárodňovaniu a šovinizmu každého (aj vlastného) národa.

Použitá literatúra:

Ormis, J. V. 1953: Bendeguz – skoro neznámy román Jána Chalupku. In: J. Chalupka, Bendeguz, Bratislava, str. 217-39.