Zlatý fond > Články > Kukučínovo tajné písmo

Kukučínovo tajné písmo

Tajomné stenogramy slovenského spisovateľa Martina Kukučína odborníci márne lúštili celé roky.

Stenografia je špeciálne písmo, ktoré umožňuje zrýchlený zápis myšlienok. To, ktoré používal pri tvorbe svojich diel Martin Kukučín, však písanie iba predlžovalo.

Spisovateľ si dával záležať na dôkladnom vykreslení každého znaku a na papier ich doslova „kreslil“. Klasické stenografické systémy postupne obohacoval o vlastné prvky až do stavu, kedy by sa v nich, podľa vlastných slov, už nikto nevyznal. Občas písal sprava doľava, inokedy zhora nadol, často experimentoval so zápisom i úpravou.

Pomaly ďalej zájdeš

Napísanie jednej strany textu v takomto písme muselo Kukučínovi trvať veľmi dlho. Napriek tomu kompletne iba stenogramom napísal román Bohumil Valizlosť Zábor, drámu Obeť a viacero ďalších diel.

Aj keď Kukučín dôvod, prečo sa uchýlil k špeciálnemu zápisu, nikdy priamo neprezradil, najčastejšie sa v literatúre uvádza, že písmo bolo výsledkom jeho pedantného spôsobu práce. Pomalý zápis myšlienok mu umožňoval každú vetu znova a znova prehodnocovať až do momentu, kým s ňou nebol úplne spokojný.

Spisy neprenášal

Stenogramy mu dokonca mohli spôsobovať problémy pri prechode cez hranice. Keď v auguste 1921 s Jozefom Škultétym dohadoval detaily jeho cesty z Chile na Slovensko, napísal aj toto:

„Prehliada sa batožina a mnoho rukopisov by mohlo byť nápadných tým, čo ňuchajú. Ja mám zápisky náhodou stenografované i to nie podľa bežných systémov, ale všakovak prispôsobené, takže polícii by sa museli zdať podvratnými a ja ešte mať preháňania s nimi. Radšej čo budem môcť, prepracujem tuná…“

Jednako si Kukučín veľa svojich zápiskov priviezol do Juhoslávie a po jeho smrti sa dostali do archívu Matice slovenskej. O rozlúštenie tých diel, ktoré autor nestihol sám transponovať do bežného písma, sa pokúšalo viacero špecializovaných pracovísk, dlhé roky práce však neprinášali žiadne výsledky.

Kukučínova záhada

Ladislav Lorenc, jeden z tých, ktorí strávili mnoho času lúštením Kukučínovho zvláštneho písma, napísal, že za náročnosťou rozlúštenia bolo najmä časté menenie písma a „hračky“, ktorými si Martin Kukučín spestroval prácu.

Jedinou stopou pre lúštiteľov bola stručná poznámka v liste Škultétymu. Lorenc a iní sa síce pustili do štúdia všetkých v dejinách používaných stenogramov, no ich snaha bola márna.

Kukučínovo písmo bolo svojbytným a dobre premysleným kódom autora.

Lorenc strávil dešifrovaním Kukučínovho kódu štyri roky. Potom sa vzdal systematického úsilia, len občas sa ku Kukučínovým zápisníkom vracal.

Kukučínov kód dešifrovaný

Nakoniec sa na neho predsa usmialo štastie. V jednej z poznámok mu do očí udrel akýsi nápis z pomníka. Vedel, že sa Kukučín zmieňuje o cisárovi Ferdinandovi I. Horúčkovitá práca počas jednej letnej noci priniesla ovocie – Lorencovi sa podarilo prelomiť kód stenogramov. Ešte celý ďalší rok pracoval na stanovení úplnej abecedy znakov.

Potom sa pustil do prepisovania tajomných zápiskov. Prepísal viacero diel, medzi inými napríklad román Bohumil Valizlosť Zábor. Ani do smrti v roku 1964 však nestihol stransponovať všetky texty.

Záhada stále trvá Komplexne spôsob, akým Kukučínovo písmo rozlúštil, Lorenc nikde nepublikoval. Po ňom už kód nikto nelúštil, záhada písma preto naďalej čiastočne trvá.

V Archíve literatúry a umenia v Martine sú dodnes texty, ktoré si okrem Kukučína ešte nikto neprečítal.

Mala by medzi nimi byť zbierka slovenských prísloví a porekadiel, cestopisné črty a prvopisy niektorých dôležitých listov.


19.9.2007, MARTIN ODLER




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.