E-mail (povinné):

Stiahnite si Svätopluka ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Ján Hollý:
Svatopluk

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Tomáš Sysel, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 138 čitateľov

Spev osmí

Obsah

Černobog uhlédav, že Bábori už ku Ďevínu sa blížá, druhov svojích podbúdzá, abi jím prekážku učiňiľi, a mračna posťahovaľi, i náramní príval spusťiľi. Tí tak urobá. Morava sa zduje a okolné pomedzí zaľeje. Ňemci radu vedú, čo majú učiňiť: či sa pres vilétú réku pusťiť? či čekať až opadňe? Svatopluk raďí, hňeď sa pres vodu brať. Oňi ho poslúchnú; i toľko plťí, koľko je potrebních, urobá; a na druhí kraj sa plavá. Slováci do ňích strílajú; oňi predca do radu plťe postavajú. Hrozná bitka nastává, a mnozí z obojéj strani padajú, až sa voda na černú obráťí. Slavimír zostra jích k bojováňú doháňá. Než Svatopluk, kterí dosaváď na druhéj straňe s koňící stál, vezmúc polovíc vojska pres háj víš naďejdúcí, ňezbadaní od Slovákov, prejďe réku, poťichu sa k tímto zblíží; a od boku stuha na ňích uďerí; tak naplašení zachopá sa na Ďevín.

Černobog uhlédav, že ve veľkém Bábori počťe Už na hrdí blížá sa Ďevín; že Slováci vibehlím Naproťi ďál ňekročá vojskom; ľen po brehu réki Sa stavajú, a tuhím čekajú ňepráťela zbrojstvom: Hňeďki druhov zbúdzá, i takímíto rečnuje slovmi: „Pozriťe, jak Svatopluk, jak lútích zástupi Ňemcov Bez všeckého idú do moravskích odporu končín! A spadlí hotová prebrodnuť vímol i úzké Vodstvo premocť, a chitrím na druhú stranu prestreľiť hurtem 10 Zdáž naša už všeľiká okľesnula vláda, že v toľkich Žádnú jím učiňiť vácej v stave ňejsme prekážku Snážnosťách, a krutím rozvolňiť prívaľem oblak, I brehi nad Moravú rozešíriť a od seba vzďáľiť? Pospíchajme tedáž: černé spolu mračna zežeňme, Ukrutní dolu déžď a hučícú spusťime búrku; I všeľikú Ňemcom na druhí kraj cestu zamedzme.“ Tak povedá Černoch; černí poslúchľi ho bratri. Hňeď sa do práce dajú; i ze štir sveta končin odevšáď Mračna šeré sťahujú a na husté prški hromažďá. 20 Ze všeckích najvác obracá sa Stríbog; a inších Sekňe vetrov, jeďiním fúká ľen toľko poľedňím. Oblaki v tom hustnú; deň a jasné zmizňe sa svetlo, I smolná z hroznú vistúpí černava tvárú. Obťažené ťerchú rozpukňe sa mračno, a zrázu Náramní sa valí z roztrhléj oblohi príval. Všecka lejú zem hučí; i ňeveľká míňala chvíla, Rozpeňením ňízké naberú sa už údoľi vodstvom. Stáľe porozlévá sa moravská réka, a zdvihlá Nad brehi vistává, i na šír sa rozejďe po lúkách, 30 A hromadú kalních vod okolné zakrije medze; Obsaďené zbrojních i Slovákov breztvo opusťiť A s kraju íť a poďál na suché stať místa prinúťí. Sotva krutá hukotať prestávala z oblohi búrka: Keď zmužilí k nadutéj dostúpiľi Bábori réce. Najširší po ľevéj bol jím les cesťe, na veľkú Po brehu ke stuďenéj rozťáhlí pólnoci ďálu: Najmnožšá borovíc sa vršákami zmítala částka; Místom dub vihnatí, místom též na drevo krehkí Stál jarabín, rózná sa i kďe kďe nachádzala črenka; 40 Jahňadi nad brehovím, nad blatním jalše močárem Rostľi, a na hvezdnú ťemenom sa zdvíhaľi víšku. Tam Svatopluk, mokrích sa berú tam zastúpi Ňemcov; Ohňe tedáž založá veľké, a zhusta na každéj Praskotavé pálá boričí a smolňice vatre. Údi zimú premreté začnú ohrívať, a zmoklé Od prudkého dajú sa visúšať prívala rúcha. Sotva sa ľen zahrejú, i mnohú z rúch vlhkotu zejmú; A chladní zdrobené lámať mráz prestaňe kosťi: Predňejší tehdáž na koňec boru vodci sa zejdú. 50 Patrá: jak Morava, zdvihlú nad vímoľi réku, Na spósob mora súsedné pozatápala medze; Jak na druhéj straňe pripravené k boju vojsko na lútú Pótku čeká, a v rukách žárné sa mu ľeskoce zbrojstvo, I všeľikí na inú zastává končinu prístup: Jak voda sa zdúva ďivoká, i šerími hučících Valmi tokov zrostá, a ohromné víľevi zmítá, Až strašní do uší zvuk i ostré hurtuje práňí. Na vládních opretí kopiách bez príbavi spešnú Raddu vedú, čo majú urobiť: či sa pres vodu pusťiť, 60 A prácnú hlboké prebrodnuť vítoki plavbú? Neb čekať, až nadutá poopádá réka, a menšá Spátki sa navráťí, i do svého sa vímola zavre? Jedním tá, jedním zase táto sa lúbila radda. Jak keď zasťihlú na prostred víra korábu Vetri točá prudké, a včil sem, včil zase tam ju Búrícé kňíšú, i na žádnú stránku ňepusťá: Takto na rozpačitích sa zmítaľi Bábori mislách. Než Svatopluk ďálšéj ňeňesúcí príbavi rekňe: „Čož sa tu vác meškať? čo darební máme zahálať, 70 A k veci najľepšú bez všeckích príčin opusťiť Príľežitosť? neb včil snadňejší o mnoho vístup Kraj na druhí; než keď sa malá v behu réka nachádzá: Tenkrát breh visokí, hore naň tuze ťažko sa drápať, A proťi ozbrojením zhubné vésť bitku junákom. Tehdi ňebavme sa vác; háj dajme sa rúbať; i toľko Spravme plťí, pre celé potrebních koľko je vojsko; A s pomocú bozkú na druhé prepravme sa medze: Tam rovním sa bojem, rovnú potkáme sa bitkú. Jestľi budú na suchém, jako včil, ňepráťeľi mísťe, 80 Nám voda ľen sa malá za ňevadné ujďe bojiščo: Jestľiže blíž pojdú, a do vatšéj hlbki sa pusťá. Jak misľím, toto všecko pre nás k ľepšému vipadňe. Mi staveních zdvihlí na plťách, oňi naproťi ňízkí Pod nami stáť a z vodstva budú ňesnadno potíkať.“ Tak povedá. Jednosvorní poslúchľi ho vodci. Rozkazi hňeď všeckím vidajú bez mešku vojákom Ostrím les rúbať zeľezom, plťe chistať ochotné. K práci ti nastúpá, a ťesarské nástroje pojmú. Mnoztvo na zem léhá borovíc, dubi z víški sa rúťá, 90 Jahňadi sa skacujú a milovné mokroti jalše. Po všelikém hrozné od ran zňá treskoti háji. Zver zuťeká, preč ptáci ľeťá, a hňezda opusťá; I kďe ňedávno šeré predtím sa nachádzaľi sťíni: Včil mihavím jasné sa opírá slnko paprškem. Jedni tu odrubujú haluzí po porádku, a krehkích Špalki panoh zbavujú, i ňerovné uzgi oďejmú; Částka merá a vrtá nebozícami ďéri na klíni; Časť zase vesla robí, a potrebné járma ku veslám; Ostatní hotové ťáhnú k voďe húžvami brvna: 100 Tam spolu jích zvazujú; a na každú k plavbe ochotnéj Pripravenú už plť veslové štiri krídla popripnú. Jak včeľi, do prázních vsaďené ku príchove klátov, Zhusta sa obracajú, žádních ňedajíce si odtuch; Jedni do pol sa ženú, a iné s pol; i ustami sladkú Ščávu nosá, a plásti robá, zňí všecko vučáňím: S tak veľkú ňeináč snážnosťú všecci sa pílá, Až plťe už hotové a drevenní stáľi nosáci. Tehdi na réku dajú, a v rovném počťe na každú, Ozbrojeních sama koľko mužov zňésť mohla, visadnú; 110 I z veľkím ňelaklí pusťá sa hňeď od brehu viskem. Odvážní v najpredňejšém raďe vojvoda Hartung Ze zmužilím na tricáťi plťách iďe Ňemcem, a každú Dvakrát pať silních z obojéj pere stránki veslárov. Toľko po ňem Humbold a Gromislav, toľko Agilmund, Toľko brat Erchenbert a Ludolf žeňe loďstva porádkem. V prostredu sám chvátá ohromní údami Britvald, Ostatní pozatím nárovnú od seba ďálú. Všecki už aj sa za prúd a za rádní dostaľi vímol, I breh prešli druhí a na ňižšé vchádzaľi vodstvo; 120 Ľen ňe Dipold: neb jak do prostredu hlbki sa blížil, A prudkím zmítan strmeňem peni ráňal hučícé, Jahňada náramná, vimľetá od prívalu z místa, Zrázu na plť sa vrazí, a celú hneď pod seba schváťí, (Ňišt vesla, ňišt všeľiká plavcov ňepomáhala práca) I množším haluzím a krutími ju zastre panohmi; V tom prekoťí, i šeréj bídnú do prepasťi zahrúží. Plavci tonú úbohí a ňeslávnú záhubu vezmú. Sotva tuhí Volkmár z obratním ujďe Hubertem: Neb jako náramnú sa vaľiť zahlédaľi skázu: 130 Hňedki poviskakujú, a do vod sa bez úrazu pusťá. K súsedním i druhom snážá sa plavbami dostať: Ti dlaňe jím podajú, a na plť hore rukma viťáhnú. Než strani s téj zmužilosťi plní Slavimíra vojáci, Jak na plťách sa plaviť báborské uzreľi mnoztva: Hňeďki do vod, potkaváď možná sa dopúščala vláda, Na žrebcoch bujních a na prudkích vbehľi nosákoch. Lúki tedáž napnú, i čo najďál šípi vipusťá. V tom po celém hrozní sa fikot rozľehňe povetrú, Svetlo sa odnášá, a zeľezní postaňe oblak. 140 Než po širéj sem tam ňesení voďe Ňemci, kutími Jak pevnéj spodek už zemi bidlami vládľi dosáhnuť, Hňeď plťe v jedno žehnať veľkú sa snažiľi prácú: Bár streľi už do samích i prehusté létaľi šípi, A mnoho ran ťažkích, hrozní i donášaľi úmor. Hartung pokríká, a takím svích zbudzuje vreskem: „Údatní druhové, včil, včil pochlapťe sa najvác: Plť k plťi nárovním zehromážďiťe všecci porádkem, A z veľkú do ňepráťelskích vrážajťe koňíkov Jedľi silú; dvojnásobnú ňech takto i od plť, 150 I hroznéj rázem sťihaní braňe pohromu vezmú.“ Tak povedá. Oňi ačkoľvek vídaného ňemohľi Všecci pre náramné vod hučáňí rozkazu slíchať; Predca sa z ostatnéj sami od seba napnuľi vládi: Plť k plťi pristavujú; na jeden sa za chvílu ňeveľkú Rad zejdú; i tedáž do ňepráťelského ochotní Veslami a svorními ženú spolu žerďami vojska, Náramní zdvíhá sa mužov, čo sa núkaľi, pokrik: Réka celá sa peňí a na víšku vihadzuje práňím, I trasavé metaná ve povetrú bľeskoti dává. 160 První najprudším uďerí na ňepráťela vpádem Gundelfing; i seďem žrebcov čo mu naproťi stáli Zachváťí, a do noh mocní dá jalšami úraz, Až pevné všeckím ňenadáľe sa zlámaľi kosťi. Podrazení oňi okľesnú, a celími na jedľi Prsmi ľehnú; i predek množšéj od ťerchi zahrúžá. V tom padnú i koňíci na plť; však najprve svého Nadstavením každí porazí ňepráťela ščápem. Tré tehdáž zahinú pres prostred šípami prešlí; Tré ňeprestrašeňí sa chopá, a ňepráťela rúbú: 170 Zaprislav Bertholfa, Subor Gundvalda zeťíná, Volkmana Medzidruh; sami však skoro ze sveta zejdú: Techto Rupert, teho Grím, tam zas teho potre Adelmund. Než Rozvad, poňeváč už ináč ňevládňe sa bráňiť, Gundelfinga, jakož sa fučící naňho zaháňal, Pres prostred polapí, a tuhím posťiskňe ho zvazkem: V tom spolu s ňím sa do réki hoďí, a hrubími priľehňe Údami údi hrubé; i tak ústami ešče virekňe: „Včil tu bojuj, mútnú lokajíc vlahu; túto za padlích Odplatu vezmi druhov.“ Povedá. On do dna zahrúžen 180 Mok strebe najmnožší, a do vln ducha z hrdla vipusťí. Obratní, jako rozháňá sa po rovňiňe, Albert Zrázu na peň zavaďí z duba, tam čo Perúnovi ňekdi Posvatní bíval, pozatím aľe zamladi ešče Nábožní kázal ho zeťať Rastislav; i modlu Roztrískať sekerú, a prudkím zahlaviť ohňem. Zastavené chitrí sa tedáž muži bidlami snážá Jedľi poodťáhnuť; ňijakú však predca ňemóžú Odbiť sa vládú; v tom jak dolu pospoľe skáčú, A stavenú chcú vidvihnuť plť rukma: Slováci 190 Šípi do ňích hádžú; ukrutná postaňe vražda. Ňemci do vod padajú, a hroznú záhubu tehdáž Všecci berú; prázná ľen plť sama zostala na pňi, A zmetaními bitá sem i tam sa kňísala vlnmi. Ohromití a ze všech první i na údi i vládu Stál Všechlap, koňskím chovaní od Predbora otca Stred hájov mlékom: poňeváč ho odemrela matka; Než pozatím hojnú a nad uhlím rádňe upéklú Žil zverinú; tuční ďivokích špik kancov a lútích Medveďov obzláštná jemu bívala vždicki pochúťka. 200 Na hrozném kameňú a holéj skaľe v jaskiňi léhal. On jako uhlédá Ariberta sa naproťi blížiť: Náramné do dutéj vrážá zemi dubsko, urostlí Čo dva bi ľedva uňésť na pľecách včil vládľi junáci. V tom, proťi báborskím sa hľeďící zavčasu šípom Obráňiť, sedmorpľeťení dá pred seba okruh. Ze všeckéj zahnatá na vodách plť vládi na zrutní Ščáp uďerí; aľe ňeprelomí, aňi z místa ho ňehňe. Ohromníma tedáž zapopádá jedľini rukma, A zdvíhá na visosť; údatní zrázu sa potknú 210 Bábori, a prekoťá, i na zad hore ústami padnú. Rozléhá sa tuhí krik, a hrozné brinkoce zbrojstvo. Sám ale plť hore nadvihlú (sila zbívala toľká) Prevráťí, a tuhím ju na Ňemcov rozžeňe hurtem, I všeckích privalí. Náramná postaňe skáza: Částka sa od vlastnéj prepichá braňe; částka sa veľkú Priklopená ťerchú padnúcích z násiľi jedľin Rozmačgá; pevné lomeňím prask dávaľi kosťi. Jak to viďá druhové, začnú vác ešče ho zbúdzať: „Všechlape údatní a vládú obdaren hojnú! 220 Aj ďál báborské prekacuj tak jalše: tuhími Ščápami a vlastními zatáď chceme hrotmi ťa brániť.“ Tak hovorá. Vďačnú sebe on hňeď raddu poslúchňe, A hroznú prevracá ňepráťela jedľi tuhosťú. Už silní Garvalda koráb, už strelca Adolfa, Též čo krutí Vigbert, čo ohromní ríďil Adelgard Vivráťí, a mužov prichlopí, i ve vodstve zamárňí. Veľkoduchí toľkéj ňeňesúcí záhubi Marbod: Náramné, pať sáh dlhoké, a na predku rozostrím Nadstavené zeľezom podvíhá brvno, i mocnú 230 Do zrutného zahnať pravicú sa ho Všechlapa chistá, Než toto mírnorukí pobadal jako náhľe Merislav: Ríchloperí zatočí hňeď šíp a do Marboda púščá, I strední prepichá mu hrtán: dolu padňe ohromní; A spolu on, spolu odhoďené zvuk dávalo brvno. Laklí sa strápá druhové; i nadarmo viťáhlím Obraňujú zbrojstvom: rovné všech potkalo ščasťí. I hrozní jako keď sa opusťil z oblohi príval; Hňeď každí hrkotá járek, voda strašne hučícá Náramnú sa valí hromadú, a na rovňinu zbíhá; 240 I skaľi, i stromoví, i ručícú od strachu ľichvu Zachváťí, a sebú znášá i do úvala rúťí: Tak zmužilí ňepráťelskích plť jedľini Všechlap Bol rúcal naporád, a hroznéj záhube dával. Tam zase obratní ze všeckéj vládi ochitrú Rozháňá sa plťú Viľibald, a brvnami v odpor Postavením hodlá rozlámať kosťi nosákom. V tom ňeprestrašení ke svím tak rekňe Žurovlád: „Údatní druhové! napred strílajťe do chitrích Šípami veslárov; pozatím aľe částka dlhími 250 Zrázu uďerťe na plť ščápí, a na mísťe ju stavťe; Částka zatáď ostrím seba aj svích bráňťe ze zbrojstvom.“ Tak povedá. Oňi hňeď veľké strel pusťiľi mnoztvo Pres povetrí, a seďem zbehlích pozrážaľi plavcov. Rukma tedáž zrutné zapopadnú drevca, a jedním V tom na ňepráťelskú uďerá plť rázem ochotní. Sekňe sa pristavená, a tuhím násilňe zavráťí Spátki vrhem, Tu krutí Érenfríd Lastova znášá, Pustosvet Rajnalda, Sebald Chvaľimíra a Víška; Keď jemu však napred boľi zmárňiľi bratra Gerarda. 260 Obratní do šedého Mislav Gotberta zamírí; On sa tedáž ukloňí; zňícá iďe pres hlavu pika, A krásného na tvár prostred čela pichňe Rudolfa: Hňeď léhá, i do vod prekoťí sa a v hlbce zahrúží; I dvojnásobní bere ho skór ze sveta úmor. V tom Gotbert Hňevomíra, Klodulf Zemomisla porážá. Než hrozní Žurovlád ostrím Adelolfa ťesákem, Údatného potom Helvíga, Adelboda, Kempta, A dvoch nárišavích Lamberta a Guida junákov, Z otca Radulfa pošlích i krásnéj matki Otildi, 270 Ze sveta odnášá; Volperta a Hermana lovca K tímto pridá, staršého pridá též Hajna, čo veľkú U svích mal vážnosť krajanov, že ze sadmi zachádzal, A ščepené chutnú naučil ňésť úrodu plánki. Ostatní i ňeméň druhové sa bez odtuchi v hrozních Obracajú pótkách, a ňepráťela zástupi márňá. Krv ťeče najmnožšá, vlastnú voďe barvu oďejme, A všeľikú ze sivéj obráťí réku na černú. Vesla a roztrepané od veľkéj násiľi jedľi, Sčíti i najmnožšé; i upadlích mrtvini Ňemcov, 280 I Slavimírovcov pozvrchnosť vodstva zaprestrú. A všeľikú sa hrnú Moravú, i po vímoľe krúťá. Než keď tak bojujú a v ukrutnéj bitce sa márňá: Rozlétá posaváď najšír voda zrázu opadňe, A s pol zodbíhá, i do svého sa vímola zavre A zhola báborské zaňechává na hľeňe jedľi. Rozďešení obojích veľkími sa pohnuľi ďivmi Zástupové, a malú bojovať prestávaľi chvílu, Ľen ňe Sulík; aľe roztočení do ňepráťela z veľkéj Rozháňá siľi ščáp, a prevíborného bojovní 290 Varnefrída na meč, jako spátki sa ozrel a zrakma Úhori na prázné a ňevernú réku zanášal, Medzi šijú a tilom zasahá; strela núter uchádzá, A krajní popresekňe jazik; zubi krem toho spodné Odnášá, a celím viľezá ven pres hubu ostrím. Keď tak ňeščastnú zahlédá náhodu Bertvín, Uprimní tovariš, veľkú sa rozejďe boľesťú, I spomstviť chistá; aľe skór než napňe lučiščo, A hrozného krutéj zňátrí póvodca žalosťi, Obratní ho preďejďe Sulík, i sprudka fičící 300 Pusťí šíp, a ňeozbrojené rozbodňe mu hrdlo: Krv sa valí hustá; oblúk z ruki padňe a strelka Ňeplatná; hňeď i sám potočí sa a na druha kľesňe. Jak to viďá, zbúrá sa tu vác i do bitki zapálá Bábori údatní a tuhí Slavimíra junáci; Ačkoľvek hlboké jím do blata vázľi choďidla. Šípi tedáž hvižďá, a dosáhlé vrhmi šišáki Zabľinčá, metaních sa ohromné praskoti ščápov Ohlasujú, a mečov náramní postaňe brinkot. Ťažkú sa zmužilí Berchtold, óo v Passove bíval, 310 A krásní mal dom, krásnú mal zahradu veľkú; Meščanov aj sa tricať rovnať mu ňemohlo bohatstvom, Rozháňá kopiú, a prvého Žitoslava bodňe; Černookého potom zase Chválboha, Drážka a Hlavsu, Než jako už do hrubého krutí vrazil Horboja oščep: Miklá sprudka ocel na meďenném láme sa ščíťe. V tom britkí vitasí meč s pošvi, a do brucha vetkňe: Báľe tedáž viľeťá i na černú zem sa rozestrú. Ďál srďitého zrazí Isťislava, Medzoňa, Chvasta. Bol bi tu ešče i vác horkéj smrťi mužstva oďevzdal; 320 Než veloúdatní žúriť ňezňésel ho Víboj: Naňho sa tehdi vidá, a pravú ruku utňe mu v lokťe: Jak kebi dovťipní ve mladém sťal háji remesňík Buďto jaseň, buďtož na ňebeskú víšku sa pnúcí Od zemi brest, a na vóz oje chcel neb rázvoru chistať. Obstarní Tatobor smrtonosním lúkem ochitrú Míril trsť; aľe v tom spešní jemu pod bradu zahnal Gumbrecht šíp; napatú on však strelu predca vipusťil: Táto fičíc povetrím Gumbrechtovi zrovna do črísel Povchádzá: oba tú istú hňeď padnuľi chvíľu; 330 Obstarní Tatobor na znak, doľe ústami Gumbrecht. Stáľi tu obzláštní pótkú dva na blíze junáci: Švárnookí Vitohosť a zrutnéj postavi Volfreg. Ti v seba náramním pozaháňaľi oščepi hurtem; Než stretlé behu na prostred končáre sa zetknú. A hrozní vidajú brinkot: v tom pospolu chitrí Spátki let obráťá, a zeľezmi sa do hľenu pichnú. Sprudka tu rozhňevaní, že darebné pusťiľi ščápi, Pristúpá, a svú každí z blata píku viťáhňe; I znovu do hroznéj vichopá sa bez odfuku pótki; 340 Než Vitohosť ríchlím predsťihnul Volfrega drevcom, A z veľkéj do dutého vrazil čela vládi; na trávňík On sa tedáž válá, a hnatú z ruki jedlu vipusťí. Obratní Hodimír čo na Bóroch bíval, a mírním Každú zver, každého zrazil v leťe ptáka lučiščom, Nadstavení miknul stuha šíp, a rizého Takulfa, Jak trúbí, a živého mužom k boju ohňa dodává, Do prostred nadutého parú ohrizka zapichňe; Trúba tedáž oňemí, a ňedošlé svého jačáňí Konca i zachríplé krvavá zvuki prestaňe zmítať. 350 Rozhorení Bilbach do hrubého Siráda, čo zdarních Tri sto rojov mával; veľkú madu vždicki a vosku Roztopoval hojnosť, napráhlí rozžeňe oščep; Než jeho síce chibí, aľe osmahlého zabíjá Preslava. Rozjedovan tu Sirád náramňe, že vzácní Padnul vrstovňík, ražní ze krivého lučišča Pusťí šíp, a celí pod okom ho do Bilbacha vháňá. Rovňe i obratní pochibil Hort, Bilbacha práťel: Neb jako do zrutného mikel Prosťislava oščep, Napravo zablúďil; mární vrh predca ňezostal: 360 Neb do sivého na krk sa zapichnul Misloka žrebca, A hladkí žárním prerezal mu na prostredu ostrím Celki hrtán, a druhím vibehol ven pod hrivu koncem: V tom raňení sa nosák od veľkéj zepňe boľesťi, A predníma duté sprvu ráňá nohma povetrí; Hrozňe potom sa šijú a krkem z ľeva na pravo už sem, Už sase tam zmítá; ušlú až k posľedu všeckú Lehňe parú; a svého na zem dolu zhadzuje pána. Obratní Slavimír tu svích ačkoľvek ochotních Podbúdzá, a tuhého rečú k boju ohňa dodává: 370 „Údatní druhové! poňeváč tá nastala chvíla, V ňéjžto braňú vidobiť prekrásnú máme si volnosť, Bídnú podľehlosť a boľestné vzďáľiť otroctvo: Včil teda svój si život krehkí ňeželíce hrďinskím Srdcem a ostatnú do ňepráťela padňime vládú: V počťe zakáď menší je, zakáď sa koňíci do bitki Ňepreplavá, a svím ňeposilňá zástupi mnoztvom; Ešče aňiž v lútéj tu Svatopluka pótce ňevídať.“ Tak povedá. Oňi hňeď, vatšú zahoríce na misľi Prudkosťú, tužším uďerá na ňepráťela hurtem. 380 V tom Ňezabud veľkého na zrost Valfrída zarážá, Víťazoslav Hervína, Sumor Gutmunda, čo mírné Lúki robil; streľenéj sám však smrťi z lúka ňevihnul. Ohromití na žltého vibral sa Renarda Zemislav, Na Kluniberta Umíl, a kriví na Frídmana Sitbor; Ten klaďivom, tam ten kopiú, aľe tento brňícím Svého morí a na zem sťeľe odporňíka lučiščom. Obzláštní Slavolub, padlého sin Otki, za smudlím Rozháňá sa Fromem sekerú ve dvojnako ostrú, A vládní strapatéj oďesílá do hlavi úraz; 390 V tom sa šišák prelomí, prelomá spolu od rani kosťi; Mozgov i časť viľeťí a na černí písek upadňe. Včil mnohoúdatní započíná žúriť Hodislav; I hrozní jako keď stuďenéj od pólnoci víchor Náramnú huhľe vsťeklosťú, a zvíški napadlí Chváče sebú i na vistrmené sňah záveje hádže: Tak Hodislav sa valí, a zasáhlích kopce nakládá. Napred síc mírné pravicú streľi zďálá vipúščá: Tu Fridmund, Volgast a obratní padňe Berechtvald, Aj srďiťí Rajnmár, aj veľkí ňekdi taňečňík 400 Engelbert, spaňilotvární též mláďeňec Hartvín: Čo včil do hroznéj prvňíkrát bitki sa pribral, A zbrojnú posaváď aňi len do ňepráťela ešče Ňezháňal sa rukú: tak zlé mu slúžilo ščasťí; Prestre sa též Valrám, údatní prestre sa Brunhild; Toľko i báborskích na trávňík ľehlo junákov, Koľko tuhích zatočil v odporné zástupi šípov. Než jako blíž dostal sa a už streľi všecki vihádzal: Ostrú náramnéj zapopádá ščápinu ťerchi; I zrutného tedáž v prostred čela bodňe Ramulfa, 410 Lebku celú prevalí, prevalí aj kosťi do mozgov; On léhá a na večnovekú noc svetla zavírá. Na zmužilého potom sa Eberbacha, Arnda potomka, Čo krajanov svích léki zeľin poznávať učíval, Rozháňá, a ponadstavené rozpichňe mu hrdlo. Ajchovi ďál uďerí na prostred sčíta, a pevní Poprerazí aj ščít aj drsní krúžkami pancír, A spolu záhubnú učiňí pod plúcami ďéru. V tom spádá a mokrú krvavími zem ustami hrizňe. Frajzinskému po ňem do črísel Ringoví mírí; 420 Než v behu ščáp zelhá; ňeľeťí však predca nadarmo; Neb na praví iďe hnát, a celú tam dúčelu zláme. K tímto pridá svorních dvoch Gilda a Hajnricha bratrov; Čo v jedném dome ľen, v jednéj ľen bívaľi izbe; A spolu ňezďeľení po ďedoch zrábávaľi úhor. Dosť aňi ešče ňemal na ukrutném Altmana morďe; Hroznú též Bernvalda, potom Volkprechta a Štajna Ňechce sa uspokojiť vraždú; aňi krem toho ňedbá, Od toľkích znované že okľesnuľi údi porážek; Do zrutného tedáž sa tu Erchenpalda mohutnú 430 Rozháňá kopiú, a zrovna ju do bradi pichňe; V tom škraňe rozvolní, i na rovné od seba částki Popreďelí; u samého jazik též zejme hrtána. Jak trikrát storočá od víški sa jahňada zrúťí, A strašní dá tresk, i do písku sa hlbki zarívá, Keď dva ju ľedva za ďeň ľetní sťať vládľi junáci: Bi z vischléj buďtož pode mlín žlab, buďto potrebnú K vozbe na ríchlotokí ukresať Váh mohľi korábu: Takto sa údatní povalí a hľen ustami rípe Erchenpald; takoví pod ňím zem dávala praskot. 440 Než zlobiví Britvald, jako predné zástupi ridnuť, Srdce trafiť zmužilé a na zad sa pomáľi ubírať Zahlédá: prudkím sa jedem vác ešče zapáli; A svích tak núká, i takímito zbudzuje slovmi: „Kamže sa bezrozumí naspák púščáťe, a v réce, Sotva čo ňesnadnú sme prebrodnuť vládaľi prácú Odvážíce život, dobrovolnú skázu hľedáťe? I chceťe tak do miléj lútého ňepráťela vlasťi Rovno uvésť, a kruté uvaľiť na ňu nápoki ohňe? To hľe je ten príslub honosících ňekdi sa veľmi, 450 Že v hroznéj Slavimíra a všech streťe bitce Slovákov; Dosť že aňiž ňebudú stačitelním ke hňevu počtem! Jestľiže tehdi jaká sa chitá vás hanba, a jestľi Ešče sa z údatnéj čo nachádzá vládi, ohavní Stavťe naráz beh váš, a danú slubu zisťiťe víru. Tam hľe Ďevín, tam pres prostred ňepráťela cestu Svú otvorťe braňú, a Svatopluka vložťe na prestol. Jestľiže však pominul stud a srdce zaklíčila bázen: Já ľen sám do krutéj sa oďevzdám bitki: vi stojťe, A zhoďením dočkajťe zatáď tu na rovňiňe zbrojstvom; 460 Až keď já dokonám, a hrďinskú chválu si získám: Spátki otrčťe chrbát i ňeslavní vezmiťe úmor.“ Tak povedá. Oňi, v rozhoreném takovúto ubodlí Srdci rečú, hňeď jak levové, od lačnoti besní, Keď zhlédnú juncov sa po úbočí stádo napásať, Náramním sa vrazá prostred ňepráťela hurtem: Érenhold Stražimíra, tuhí Oprislava Bernvín, Veľbeha Irmenvald, a Ňeustupa zetňe Giselbert. Obratní zabral sa na Hengesvalda Zorislav; Než porazil ho napred veľkí nad míru Vitelsbach 470 Váľečňík. Ostrím sa mečem na Milobrata vháňa Hengesvald, a naráz hlavu z jasním utňe šišákem. Bez baveňá na pravú sa zatáčá od seba stránku, A zrutnému ľevé presekává Zvestovi líco, Živkovi nos pozatím, Vratižírovi odňese prsti. Veľkoduchí i ňeméň obracá sa Vitelsbach, a ražnú Milkovi nad sľezinú, pod mocním Vládovi sťehnom Úraz dá kopiú, a oboch do mrákot odešľe. Účastních rovného čiňí též odsudu známích Troch tu bojovňíkov Hosťislava, Zámoja, Chvála. 480 Dosťi na tíchto ňeňí; aľe náramného i zrostem I vládú strednéj Pravdoslava do škraňe bodňe; On zrúťil sa tedáž, a bitá zem zazňela pod ňím: Tak jako keď vimľetá časťejším úskala déžďem Od vrchu najvišších odlúpňe sa kopcov, a zrázu Buďto do Váhu aneb širobežnéj zvrhňe sa Volgi; Rozďeľené zahučí náramním vodstvo jačáňím, A zrutní hori zlom do bezednéj zhltňe prepasťi. Pomňislav míril do Adelrata šípem, ochotní Tento ho predbíhá, a celím do hrtána zachádzá 490 Končárem; spolu hlas, ťažkí spolu zastavil odďech. Mocnú ďál zrážá pravicú Boľemíra, Obezda, Všetrapa, a známého na spev mľáďenca Baťána: Čo vždi nové spívať pastírov pesňe učíval; Sám aľe keď na milú hral dúčelu v háji: tu hňeďki Ze bľižšého za ňím okolá sa pobíraľi stáda; Ustali réki hrčať, ščebotáňí ustalo ptáctva. Jak malo biť ľepšé preňho zostať vždicki pri ovcách, A pri kozách, i krutéj ňenahlédať bitki vojákov! Tak tito medzi sebú v hroznéj sa potíkaľi váľce. 500 Než Svatopluk, zlété jak náhľe opadnulo vodstvo, Rozríďí a na šír polovíc rozťáhňe koňíkov: Neb dosaváď na svém stál mísťe a réku ňepreplul: Ostatním aľe nasľedovať seba káže junákom; I sťínní opoďál pres háj ponaďejda si cestu, Od Slavimírovcov, na druhéj straňe pótku vedúcích, Ňezbadaní, z vojskom hurtovnú prepluje réku; A svích hňeď núká, i takímito zbudzuje slovmi: „Údatní druhové! už tehdi sa všecci do rovních Dajťe radov; kráčajťe potom bez visku; a rázem 510 Jednomiselňe tuhí na ňepráťela pohrom učiňťe.“ Tak povedá. Oňi hňeď vidaní poslúchnuľi rozkaz. S príslušnú sa berú, ľen koľko je možno, ťichosťú. Než jako sa blížej ke Slovákov dostaľi vojsku: Náramním sa tedáž poozívaľi trúbi jačáňím. V tom sa na chitronohích rozbehnú žrebcoch, a zrázu Od boku najtužší pusťá na ňepráťela útok. Naplašení ti ňenazdálím sa pobúriľi vpádem. Od predu báborské, báborské od boku vojsko Braňmi hrmí, a krutú rozmáhá mordi porážkú. 520 Zástupi aj tu i tam sa matú a vraždami ridnú. V tom na Ďevín zachopá sa i v pevné ohradi zavrú.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.