ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

CHVÁLKO
Predbore, či s’ ňeviďel jalovičku tu ňekďe sa túlať?
Dosť už dávno choďím, okoľičňe po húščoch a ostrích
Drápem sa chrasťách; i najíť ju predca ňemóžem.

PREDBOR
Já sem síc ňeviďel; než prám včil Blažko viprává,
Jak trsť v bahňe rezal, že zahlédol Rúženu blúďiť.
A k mumlavému za háj sa bujákovi Jarka pobírať.
Že prostred čela jéj bílá vistávala hvezda,
Od šije pás bílí po celém šel chrbťe; podobnú
Svíťil i chvost barvú, a kriviť sa počínaľi rožki.

CHVÁLKO
10
Tá je to isťe samá. Pobadal sem ráno, že sa chce
Už nabehať; já však ju ňemám chuťi ešče pripusťiť,
Od Rusadel že teprv na druhí rok toľko dochádzá.

PREDBOR
Tehdi sa už ke stočku posaď, ve chládku na tráve
Odpočiň uznovaní, a ťeplím občerstvi sa mlékom;
Veľkí též odlom sira kus: nebo jestľi sa lúbí,
Tíchto zajeď si hrušek; dobré sú všecko hňiľički,
A sladké jako mad; však zajďe pre Rúženu Blažko.
On zrak má bistrí a chitré nohi, snadno ju najďe;
Najma keď už ráz ví, maňinú kaďe blúdňica išla.
20
A stavení jak hlad zažeňeš, jak prúdem horúcú
Uspokojíš žízeň, do pasáckích dáme sa pesňí;
Ňech naša tvój lúbí usľiší též dúbrava prospev.
Tu krásné místečko, ťiché z hustého je šípá
Závetrí; a celé už vešlo mi pod lipi stádo.

CHVÁLKO
Keď teda sám dobrí vichiťil sa pre Rúženu Blažko,
Málo si odpočiňem, dokaváď sa spátki ňevráťí,
A tvoju hňeď naplňím žádosť: nebo trávu ženúcé
Lúki ťešá ma na jar, hojňejšá pres leto žatva,
Ve sporní oberačka jaseň, v zime ťeplota šiški:
Než pesňička ťeší vždi; o čom však máme tu spívať?
Začňi napred jakovú trúbíš, keď ráno prvíkrát
Stádo na pastvu žeňeš; pozatím já naproťi začňem:
Jak v posľed spívám; keď od hor jalovički doháňám.

PREDBOR
Už zbuďené rannú presvíťilo zorňicu slnko;
Pílťe sa tehdi čo skór podojiť, ďevčence, kravički:
Bi sťe porád, jak mój ďeďinú rozľehňe sa vízvuk,
Ze vlastnú hotové prácú jích mohli vivázať.
Trúbo zahuč pannám, abi svú hnali ze dvora ľichvu.
Stáda voďec kráča, a za tímto ňehíbe sa žádná.
40
Srnka polovňíkov, podvodních liška osídel,
Ukrutného malé sa obává ptáča krahulca:
Tak báť záhubnéj sa majú ďevčence lenosťi.
Trúbo zahuč pannám, abi svú hnali ze dvora ľichvu.
Už sa kravički hrnú; aľe jak sú veľmi opadlé!
Jak sú veľmi chudé! Zdáľiž to od úreku zlích ok,
Od skúpého aneb radšej zimoviska pochádzá?
Já-ľi buďem vinní, keď spusťá málo do hrotka.
Trúbo zahuč pannám, abi svú hnali ze dvora ľichvu.
Berťe sa už zeľeních do pasinkov, berťe, kravički.
50
Tam buďe vás hráť slnko, jaré vetríčki prevávať;
Tam vás tráva čeká na voňících kvítkami lúkách,
Tam voda čerstvučká a milé pod hruškami chládki.
Berťe sa už zeľeních do pasinkov, berťe, kravički.
Prestaň trúbo hučať, poviháňali ze dvora ľichvu.
Tak spíval Predbor, veselí tak naproťi Chválko:

CHVÁLKO
Ešče posľedníkrát na pochúťku si mrázmi vizábléj
A zhoľením pokritéj listem zahrizňiťe trávi.
Už stuďenosť a šerá od pólnoci černava stává.
Zimní sňah napadá, a celú pašu zastre do rána.
60
Iďťe domov, jalovički, na pól Horňáka je slnko.
Ešče posľedníkrát čistéj do sitosťi voďički
S téjto si žblunčícéj naporád uchlupňiťe réki:
Už skoro beh dokoná a zimú až do dna zatuhňe.
Pres ňu draví ňemokrími budú vlci dlapmi behávať.
Iďťe, jalovki, domov, ňíž pól Horňáka je slnko.
Ťeskno je hrdľičkám beze samcov, ťeskno je včelkám
Bez kvítkov, napred odrazením bez mléka barancom,
Bez listov hájom, bez déžďa a bez vlahi sáťám:
Ťeskno dlhí čas vám zostávať vždicki pri jaslách.
70
Iďťe, jalovki, domov, za horú už slnko zachádzá.
Tam v ťeplích každá, rádné svoje místo majícá,
Pod krovem osňažením stájňách pri hranťe a rídkích
Stáť buďe rebríčkách a suchú krmu skrovňe požívať,
Až znovu zas čekaná vás jar na pasinki vivábí.
Iďťe do otvoreních vám už vrát, iďťe jalovki.
Tak hlasití spíval pri ťekúcém Chválko praméňku.
Blažko zakáď našlú jalovičku mu spátki ňedohnal.