ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Pastieru čo strážiš tuje
zbadal si jak vietor duje
je to plač?
Sbohom detstvá kde ste stály
na mňa dýchli dávni králi
je to plač?

Stoja hry tam na úvratí
básnik vraví že sa vráti
starneme?
ani búrku nezastaviť
ani blesky nepozdraviť
starneme?

Sbohom sbohom doba lútok
luna mala veľký smútok
na tvári
mračno sterým tokom tečie
človek však má bôle väčšie
na tvári

A keď prchnú s planét uzla
márnivé a skvelé kúzla
po hviezdach
je to pieseň rozochvená?
sú to oči? je to pena
po hviezdach?


II

Jeden mladý chlapec raz sa zmenil podivne
v 17 rokoch zázračných sa ešte smútok nestratí
to ma nezdrtí keď vánok prstom pokývne
viem keď bubny neznejú to nedeľa sa nesvätí
a keď bubny nezaznejú nedeľa sa nesvätí
ale mladý chlapec raz sa zmenil podivne

Moje srdce vzplanulo jak muškátová podoba
tohto rána vstanúc pávov nevidel som
neviem či ma dojíma viac dúhovitá ozdoba
pokorne som odovzdaný novým veršom
pobožne som odovzdaný novým veršom
keď mi srdce vzplanulo jak muškátová podoba

Za chvíľu ma dojímajú osamelé kaktusy
medzi nimí harmonikár udivil ma poprve
mal by som mu povedať jak nemá jak má jak musí
mal by som mať jeho stesk na obrve
už mám stesk na čele a na obrve
pretože ma dojímajú osamelé kaktusy

Práve bledý chlapec o tom šťastí luhá mi
pozdravujte nové lásky na svete
dnes je sviatok s najkrajšími dúhami
modré oči s hviezdami má v kazete
oči má a sny má večne v kazete
preto bledý chlapec o tom šťastí luhá mi


III

Až padáš s tmavých hniezd
prižeň si ratolesť
panenka krásna
až padáš s tmavých hniezd
panenka krásna

Bolo by hrozne bez teba
ach nevracaj sa do neba
strašlivá chvíľa
bolo by hrozne bez teba
strašlivá chvíľa

Je to hlas hysterický
zem horí fantasticky
zabili pannu
je to hlas hysterický
zabili pannu

A pozdravujú stále dym
podobajú sa šialeným
polnočné oči
a pozdravujú stále dym
polnočné oči


IV

Ružový chlapče hlás u policie
ktorý to zlodej kradol zámky
tých starých cmiterov tak ľúto mi je
list nesie vietor so stromu a nemá známky

Hodina tiká tiká
zabili lunatika

Na strome v kvete extatickom
ostal si visieť s prvou kravatou
spomínam okno v čase heroickom
spomínam lávku v tôni agátov

Hodina tiká tiká
zabili lunatika

Akosi vädne celá táto alej
kvety a ešte iné pokusy
mám ilúzie a tak ďalej
a najradšej mám naše obrusy

Hodina tiká tiká
zabili lunatika

Konečne nech ťa nepomýli zdanie
ten pomer k rybám nebol nezdravý
nikdy som nechcel nič len blahoprianie
chcel som sa zmocniť predstavy

Hodina tiká tiká
zabili lunatika


V

Veky a doba a časy sa menia a berú si výsluhu
a môj brat nie je už podobný otcovi pri pluhu
otcovi pri pluhu

Podivín zunoval staré hry a nechal osudu stoprvú milenku
pretože nám novým ľuďom len niekedy dobre mať veselú spomienku
veselú spomienku

Niekedy ku starým veršom sa vraciame čo písal na príklad Hlbina
niekedy ku starým hradom nás vábi a očarí neznámy hrdina
neznámy hrdina

Lež za tým prastarým hradom tam dúha sa čímisi očami opája
a to je nový vek a my sme spievajúc zvolali hujaja
zvolali hujaja