Zlatý fond > Diela > Listy z Čiech


E-mail (povinné):

Jaroslav Vlček:
Listy z Čiech

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Karol Šefranko, Iveta Štefániková, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Ivan Jarolín, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 66 čitateľov


 

I

Zlatá Praha v januári 1879

Len jeden úval Tatier delí nás, jedného otca, jednej matičky sme dietky, a predsa tak málo, máličko tých vrelých bratských slov zamení sa medzi nami. Z tichých chyžiek našich málokedy zaletí zvesť o duševnom našom žití, o tom povraždenom, potuchlom ruchu do zbratrených Čiech a kráľovská Praha máločo už počuje o zúboženom Slovensku.

Ruším teda to dlhé, mŕtve ticho, abych prostými, kusými črtami zachytil niekoľko myšlienok nad bohato rozprúdeným duchovným životom našich bratov.

„Literatura nám všechno zatím nahradí a později všeho dobude,“ napísal jeden z najvýtečnejších českých publicistov. Áno, ona je tepnou národa, odleskom jeho žitia, jeho snáh, jeho myšlienok, jeho schopností — jeho samého! I zahľaďme sa teda v divadlo nám sa tu vyskytujúce.

Vezmeme nateraz do úvahy časopisy okrem žurnálov politických.

Nestor českého časopisectva „Časopis Musea království Českého“ postupuje dôstojne na dráhe svojej. Má posiaľ dvaapäťdesiat ročníkov, vzácny materiál podávajúcich. I terajší ročník vyznamenáva sa zaujímavým obsahom vedeckým, z ktorého upozorňujeme na článok prof. Píča, nás Slovákov sa týkajúci: „Rodový pobyt na Slovensku“.

Z časopisov poučných i krásoumných zároveň náleží primát „Osvěte“, listu pre rozhľad v umeniach, vede a politike. Periodický časopis ten slúžil by ku cti každej literatúre. Jeho smer je moderný, všetkých pokrokov, výskumov pilne si všímajúci a pritom tak eminentne národný, vlastenecký, celý český živel dôstojne reprezentujúci, musí si získať všetky čítajúce vrstvy. Veľmi pečlivá a činná redakcia „Osvěty“ nečaká na dobrovoľné príspevky alebo šťastnú náhodu, lež sama vyzýva jednotlivých literátov a učencov k tej alebo onej práci, poukazujúc pritom na najlepšie pramene a pomôcky. Vládne vzácnym taktom, pre každý odbor získava si najlepších odborných znalcov i najlepšie sily, a ovocím toho je: časopis v každom smere dokonalý. Z ročníka práve ukončeného poukazujeme napríklad len na významnú prácu Perwolfovu: „Východní otázka — otázka slovanská“, alebo na vrelú, dôkladnú štúdiu slečny Elišky Krásnohorskej: „Josef Kajetán Tyl“, alebo na obšírnu, znamenitú prácu dr. Tyrša: „Jaroslav Čermák, rozbor estetický a životopisný“. „Osvěta“ by vôbec, najmä u nás, kde sa na taký vlastný náš mesačník pomýšľať nedá, ani u jedného vzdelanca chýbať nemala.

Na druhé miesto kladieme výlučne beletristický „Lumír“. Je to stred najlepších českých poetov i prozaikov, zaznievajúci hlaholom vždy novým, pôvabným, a vyznamenávajúci sa obsahom vybraným, rozkošným. Jediné, čo mu vadí, je to, že prispievatelia jeho tvoria asi od dvoch rokov akýsi zatvorený kruh, do ktorého sa iný sťažka dostane. Na tretie miesto zo stanoviska literárneho kladiem „Světozor“. Povieme hneď, prečo. „Světozor“, ako časopis obrázkový, kladie hlavnú váhu na ilustrácie. Tie sú v každom smere podarené, veľmi pekne kreslené a znamenite ryté. Temer všetci domáci umelci sú tam zastúpení: Mukařovský, bratia Maixnerovci, Mařák, Chalupa, Gareis, Herold, Koenig, Kroupa atď., a nehľadiac na trochu prílišný počet uniformovaných vojakov a scén z bojíšť, „Světozor“ stojí v obrázkovej časti na výške časovej. Nie tak krasoumným obsahom. Vynímajúc nemnohé práce Heydukove, Krásnohorskej, Pokorného a niekoľko príspevkov od Arbesa, Jiráska, Holečka a Mokrého, nemôže sa rovnať „Lumíru“. Najmä o poézii platí táto výčitka a najlepšou pomocou tomu bola by, tuším, konkurencia.

Tá i vznikla založením nového obrázkového mesačníka krásnej literatúry s milým, pamätným menom „Květy“. Je formy knihovej a ilustrácie sa tlačia na zvláštnom papieri. Mená redaktorov sľubujú vec podarenú, lebo sú to Svatopluk Čech, prvý zo žijúcich básnikov českých, a dr. Servác Heller. A už I. zošit vskutku veľmi nás potešil. Prináša pútavý sociálny román Hellerov z ruských salónov „Kráľ stepi“, prvú prácu jeho v tomto obore, rečou vzletnú, psychologicky hlbokú a v charakteristike až do drobnomaľby vypracovanú; Prokopa Hradila hlboko precítenú, o budúcnosti Slovanstva úchvatne spievajúcu báseň, v ktorej krása reči a zvonivý verš a rým na prvý pohľad prezradzujú veľmajstra mladých poetov: Svatopluka Čecha, ktorý sa tu opäť ukryl za pseudonym; a veľmi pútavé maloázijské cestopisy tiež z pera Svatopluka Čecha a Quida Mansveta. Potom má tu mladý lekár a nadaný spisovateľ dr. Thomayer vedeckú štúdiu „Moderní chirurgie“, pre každého laika veľmi zaujímavú a poučnú, a rozkošný humoristický žáner Heritesov „Maloměstská studie k románu“, i vzletná biografia Gambettova od osvedčeného publicistu Karla Tůmu doplňujú obsažný celok. Vedľa toho sú tam preklady z pohrobných sonetov Slowackého od Mokrého i pekná italská novela od Edm. de Amicis „Carmela“. Obšírne literárne rozhľady po českom, ruskom a poľskom písomníctve končia osemhárkový zväzok. Priložené štyri ilustrácie, ktoré podľa počutia stáli vyše 100 zl., sú okrem jednej veľmi podarené a slúžia celej knihe k nemalej ozdobe. Z povedaného teda vidno, že program „Květov“ bude asi taký: veľký román, veľká báseň a obšírne rozhľady časové po najnovších vymoženostiach vied, umení, literatúr a všetkých oborov ľudského snaženia. Je to najobjemnejší český časopis a naskrze nie zbytočný teraz, keď české krásne písomníctvo dosiahlo výšky predtým nevídanej a keď je už čas, aby výborné plody pôvodné dostali sa do rúk obecenstva v primeranej dôstojnej forme a úprave, ktorej sa posiaľ dostávalo najviac cudzím prekladom, často veľmi pochybnej ceny, a dobré plody domáce tlačili sa na ražnom papieri.

Podívajme sa ďalej. Tu sa nám javia dva obrázkové časopisy pre ľud: „Česká včela“ a „Slavia“, od nového roku na „Zábavné listy“ prekrstená. Prvý z menovaných dosť dobre slúži svojej úlohe, nehľadíme-li na vysoký tón, ktorého užíva vo svojich literárnych a umeleckých rozhľadoch. Druhý, ako prostonárodné „románové listy“, tiež vyhovuje účelu svojmu, len sa nám nijako neľúbi to večné núkanie vecí na obálkach listu, v ktorom samom sa proti podobným praktikám brojí. Lebo časopis, chcejúci ľud osvecovať, veru málo poslúži dobrej veci škvarami, ako sú napr. „Hříšná Turkyně aneb tajnosti harému“, „Srdcoví kluci“, „Roccambolo“ ap., ktoré sa nám tam spolu s lákajúcimi „prémiami“ núkať neprestávajú. „Vlastenecká“ tlačiareň by sa takými vecami vôbec ani zapodievať nemala.

S novým rokom sa nám zjavila v novom rúchu i moravská „Koleda“, nie už „čtení pro náš lid“, ale ako „list beletristický“. Doterajšia neistota zaťať do pravého zmizla a prvým číslom javí sa nám časopis ako znovuzrodený, s programom novým, s cieľom povedomým, určitým, ktorý nechce nehybnú hmotu „budiť“ starými anekdotami a nepodarenými začiatočníckymi veršovankami, lež v jednom kruhu udržiavať inteligenciu moravskú a prinášať práce i každému vzdelancovi záživné. Světlej, Krásnohorskej, Heydukove a iných plody tam uložené tomu nasvedčujú.

Potešili sme sa i novému časopisu, všetkým oborom hudby venovanému. Z mŕtvych vstalý „Dalibor“ počal hlásať „pěstování českoslovanské hudby na základě moderním“ a vzbudil v nás prvým číslom veľmi smelé nádeje. Vyzýva i spevácke spolky a hudobníkov nášho Slovenska, aby pilne zasielali zprávy o svojej činnosti a svojom pôsobení. Úfajme sa, že nebude hlasom volajúceho na púšti.

Veľmi by bolo žiadúcne založiť i ústredný kritický časopis, kritiku sústavne pestujúci, ako bol zaniklý „Věstník bibliografický“.

Z pedagogických časopisov najvyššie stojí „Posel z Budče“. Je všestranný, znamenite redigovaný a prináša veci dobré, naozaj cenné. Na Morave vychádzajúci „Komenský“ bol už v smrteľných mdlobách, v poslednej chvíli však vytrhli ho z nich a zachránili osvedčené ruky p. J. Havelku, ktorý ho na predošlú výšku a hodnotu bez všetkej pochyby pozdvihne. — Spomínajúc väčšinu časopisov, nemôžeme nespomenúť „Ženských listov“, slečnou Krásnohorskou tak umne a dômyselne redigovaných, že by patrili do každej vzdelanej domácnosti česko-slovenskej.

O časopisoch odborných sa šíriť nebudeme, zaznamenávajúc len znamenitú trojicu v obore svojom: „Listy filologické“, „Časopis pro mathematiku a fysiku“ a prírodovedecký „Vesmír“.

Napokon upozorňujeme ešte na ústredný orgán študentstva, časopis bujarej akademickej mládeže, „Akademické listy“, slúžiaci výlučne záujmom slovanských študujúcich na vysokých školách a pretriasajúci jedine potreby, túžby, ciele a myšlienky tejto mládeže. Je to svojho spôsobu jediný časopis náš, oveľa všestrannejší než podobná nemecká „Alma Mater“ vo Viedni, a má tú zvláštnosť, že tu bojuje hŕstka oduševnených junákov proti moru nespravedlnosti a krívd, živel český k múru tisnúcich.

Toľko nateraz v krátkosti o časopisectve bratov našich. Budúcne oboznámime obecenstvo naše s novšími vynikajúcimi plody múzy českej, predovšetkým veršovanej.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.