Zlatý fond > Diela > Slováci — vývin ich národného povedomia 2


E-mail (povinné):

Július Botto:
Slováci — vývin ich národného povedomia 2

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Robert Zvonár, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Kašper, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Miroslava Oravcová, Eva Lužáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 66 čitateľov


 

Úvod

Pre svoj očný neduh pôvodca nemohol túto druhú čiastku dejín vývinu národného povedomia Slovákov zostaviť hneď za prvou. Ale ako sa mu choroba zmiernila, prikročil k dielu a podáva v ňom kalváriu slovenského utrpenia.

Svet takmer neuverí, že v strede Európy v XIX. a XX. storočí žil národ vyše dvoch miliónov počítajúci a k veľkej slovanskej rodine náležajúci, ktorého mládež prenasledovali preto, že sa chcela zdokonaľovať vo svojej materinskej reči, že ten národ, platiac daň štátu mozoľom i krvou, na svoje samosvojské vzdelávanie od toho štátu nikdy ani haliera nedostal, ba keď si kultúrne ústavy z vlastných prostriedkov založil, ešte len i pre snahu stať sa kultúrnym národom svojským, prirodzeným spôsobom bol prenasledovaný a o svoje ústavy obraný!

Užasne a neuverí svet, že čestní, vzdelaní, diplomovaní muži len preto, že zasadzovali sa za uskutočnenie rovnoprávnosti, za čistotu verejného života, volieb a administrácie, neboli pripustení ani do štátnych, ani do municipiálnych úradov, ba že exponenti štátnej moci všetko vynaložili, aby sa vo verejnom živote ako zastupitelia svojho národa v nijakom smere nemohli uplatniť.

Užasne svet, že tomu národu nedovolili ani pamiatku svojich veľkých mužov verejne uctiť a oslavovať, že všetky štátne inštitúcie boli zamerané na to, aby slovenský národ ako etnický celok navždy stratil svoju národnú tvárnosť a charakter národa a stal sa masou bezživotnou, slúžiacou večne a otrocky cudzím záujmom.

No sú v týchto dejinách i radostnejšie momenty.

Vidíme v nich silnú, charakternú slovenskú mládež, ktorá volí trpieť, ale nezapredá svojich otcov a svoje presvedčenie; nežobre o milosť, ale volí vyhnanstvo na zahraničných školách.

Vidíme najprednejších slovenských dejateľov a spisovateľov ísť do žalárov, trpieť za svoje šľachetné námahy a čisté presvedčenie, a vidíme ich, ako sa vracajú z nich nezronení a vždy hotoví do nových prác a utrpenia. My z ich šľachetných skutkov čerpáme nezvratné presvedčenie, že ideálne a absolútne dobrá je vec, ktorej slúžili a slúžia, že je nemožné, aby vznešené námahy šľachetných trpiteľov zdarom korunované neboli, ale že je i našou mravnou povinnosťou všemožne podporovať týchto našich mužných zástancov pravdy a práva.

A vidíme veľkú životnú silu i v krásnom, živom i písanom slovenskom slove.

Hrdinovia ducha, slovenskí spisovatelia, básnici, začierajúci do životných studníc rýdzej slovenskej duše, vynášajú z nich nielen lieky na rany ubolených sŕdc, ale vedia sa za spravodlivú vec i zapáliť a oduševniť a svojou božskou divináciou, vzletným poetickým slovom množia lásku k slovenskému ľudu a k jeho krásnej reči.

A v tomto ich účinkovaní je nejeden prameň národných úspechov.

Na látku, na veľkolepé národné epopeje je tento diel omnoho chudobnejší než prvý.

V dejinách od roku 1875 niet Štúrovej školy, niet Jozeffyovskej deputácie pred trón, niet slovenského povstania z roku 1848/9 ani veľkolepých národných manifestácií, ktoré sa zjavili v martinskom memorande, v založení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií, no uchvacujúcich, nádherných príkladov heroického, čistého, neúmorného, nadšeného snaženia zato je tu dosť.

Slovenská vec mala i v týchto časoch svojich posvätencov hodných uctenia, milovania a nasledovania. Vo vodcovi tu opísaných slovenských pohybov, v osobe Pavla Mudroňa, má muža takého nádherného charakteru, takého rýdzeho zlatého srdca, takej dôkladnej a širokej rozhľadenosti a pritom takého heroického, nezlomného ducha, akým sa ani veľké národy chváliť nemôžu. Je teda prirodzené, že pri príčinlivosti takéhoto muža nemohla sa slovenská vec navždy zaseknúť a že sa, hoci s ťažkými obeťami, zo dňa na deň potešiteľnejšie vyvíja.

No i tu platí výrok cisára Jozefa II.: „Len skutky sú naše, ale ich výsledok je v rukách božích.“

A že je v nich i výsledok slovenských snáh, ukáže iste budúcnosť.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.