ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milovaná mládež!

Všetko, čo má začiatok, musí mať aj koniec a tak sa zase skončil jeden školský rok. — Keď sa teraz späť obzrieme na svoje celoročné výkony, musíme si priznať, že aj v tomto časovom rozpätí celá naša snaha bola možno malicherná a bezvýznamná. Nesmieme však pritom zabúdať, že aj čo je najmenšie a najbezvýznamnejšie, je len materiálom, z ktorého sa má vybudovať a má povstať niečo veľkého. Výchova má totiž za úlohu nielen pozvoľna a postupne vzdelávať jednotlivca, ale ho aj natoľko priviesť, aby bol tak vystrojený, žeby sa nakoniec zo slobodného popudu a istým krokom kráčajúc, venoval službe človečenstva, vedy, všestrannému rozvíjaniu humanity, a to z lásky k pravde a z podnetu svojich zošľachtených citov. A práve toto aj robí výchovu hodnotnou.

Moji mladí priatelia! Vy asi ešte sotva vnímate, že nám síce každodenný život dáva pociťovať našu bezmocnosť, no že pritom jednako sa sotva nájdu medzi ľuďmi také povahy, ktoré by azda mysleli, že sa nemôžu venovať vyšším cieľom ľudstva na základe v ich mladosti im svedomite poskytnutého návodu, aby neskoršie nasledovali svojho vlastného lepšieho génia.

Keď vás tu na toto upozorňujem, nechcem vám nič inšie povedať, ako že aj zdanlive najmenšie a najbezvýznamnejšie pri vašej výchove a udeľovanej vám výučbe má veľkú dôležitosť ako pre vás samých a pre vašu budúcnosť, tak aj pre vašich blížnych.

Mohli by ste však zároveň povedať: „Načo je taký veľký aparát, ktorý sa bude používať cez toľké roky, aby nám vštepil azda aj také vedomosti, čo nebudeme neskôr ani raz potrebovať, načo sú pravidlá disciplíny, keď máme byť raz aj tak samostatnými?“

Na to vám odpovedám: Sú to prostriedky na dosiahnutie vzdelania rozumu, mysle a snaženia, lebo všetko, čo si nejakým spôsobom nárokuje vzdelanie, musí mať aj pravidlá, a to podľa obsahu a formy, aby sa tak podstata zhodovala s vonkajším javom. Je to preto, aby ľudský duch, ktorý je zo začiatku aj sám a jediný schopný sa vzdelať, ktorý však má potom aj schopnosť poznávať veci vonkajšieho sveta a vie ich silou svojho umu pretvárať a zošľachťovať, mohol dospieť k svojej zrelosti.

Následok toho je, že človek je hoden len podľa svojho duchovného vzdelania riešiť úlohu svojho života a že sa môže ponechať sám na seba len prostredníctvom pravidelného a dôsledného vzdelania.

A práve preto treba ľudského ducha nielen prebúdzať, ale ho aj postupne viesť k jeho dospelosti. Deje sa to, znova opakujem, výchovou.

Vy ste ju mali aj v tomto školskom roku. Vaši učitelia sa namáhali, aby vám vštepili to, čo vôbec nepresahuje vašu chápavosť a čo je len primerané vášmu veku. Keď ste sa však svedomite pohybovali v tejto sfére, tak ste aj pri tom mále, aj pri tej maličkosti vykonali mnoho, ba niečo zrovna veľkého. V dnešný deň je medzi vami ten šťastný, kto môže sám o sebe povedať: Multa tulit fecitque puer, sudavit et alsit.^[39]

Keď konečne túto školu opúšťate sčiastky navždy a sčiastky len na dva mesiace, vypočujte o svojich výkonoch láskavé vyjadrenia vašich dobrotivých učiteľov, ktoré vám tu budú oznámené aj všeobecne, ale potom v jednotlivých triedach aj špeciálne.