Zlatý fond > Diela > Život má múdrosť. Aforizmy


E-mail (povinné):

Stiahnite si Život má múdrosť. Aforizmy ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Rudolf Dilong:
Život má múdrosť. Aforizmy

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Karol Šefranko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 156 čitateľov

Život má múdrosť. Aforizmy

Bolesť gravituje ku mne, som pre ňu jedným stredom sveta. Poteš ma, Bože, poteš a povedz mi, kto ním nie je.

— — —

Ľahko je byť dieťaťom nezbedným, nemilovať kríž, búriť sa proti utrpeniu a kričať, keď nás to bolí. Ale byť vrednatým Jóbom, vyhodeným z domu a modliť sa i na smetisku, na to treba byť dieťaťom Božím.

— — —

Ľudia na kríži zomierajú dvojako: jedni len s bolesťou, druhí s tvárou Krista.

— — —

Naše ruky sú bezvládne, keď ich máme zdvihnúť k sláve Božej. Pane Bože, aké to boli dobité ruky, tie zdvihnuté k nebu z kríža na Golgote!

— — —

Byť blaženým — znamená mať pokoj. Ale nie teraz.

— — —

Čítal som kedysi o ruži dve mienky; jedna hovorí: aká škoda, že spolu s ružou sú aj tŕne; druhá hovorí: aký je dobrý Pán Boh, že k tŕňom nám vždy dáva aj ruže.

— — —

Čo je zaucho? Koniec ruky, ktorý je závislý od pohybu celej ruky. A čo je pohladenie? Koniec ruky, ktorej pohyb je závislý od srdca.

— — —

Každé more musí mať brehy. Aj more žiaľu.

— — —

Keď sa dívam na svet, Bohu rozumiem celkom dobre. Ale keď vidím, ako ide svet, nerozumiem ľuďom.

— — —

Mnohí ľudia sú dnes všetkým presýtení. Len tým nie, že sa držia diablovho chvosta.

— — —

Našiel si svoje miesto na zemi? Aj Kristus ho našiel: v studených jasliach a na tvrdom kríži.

— — —

Keď nemáte nikoho pri sebe, hľaďte na nebo. Povedzte, kto z ľudí sa hnevá na blankyt?

— — —

Kto išiel ďalej, nebol ďalej, len išiel ďalej. Až prísť ďalej — je aj byť ďalej.

— — —

Ľuďia vždy nájdu spôsob, ako okrášľovať život. Namiesto čností majú mnoho rečí o čnostiach.

— — —

Keď stretnem zúfalca, vidí sa mi, že stretám i tých, ktorí zúfalca nezachraňujú.

— — —

Keď niekde kupujú ľudí, podľa toho hľaďme i na cenu človeka, i na cenu peňazí.

— — —

Zomierajúci človek nech sa netrápi tým, že musí zomrieť. Už je neskoro.

— — —

Mnohovravní ľudia vo svojich ďalekozorných rečiach tiež neveria v to, čo povedia.

— — —

Nikoho sme nevytisli, ak sme sa niekomu natisli s prázdnotou ducha.

— — —

Hovoríme, že i vtáčky chvália Boha svojím spevom. Keď počujete spievať človeka, čo si vtedy myslíte? Vtáčik nikdy nespieva zle.

— — —

Čo vieme o nebi? Ako vyzerá nebo? Namiesto odpovede dajme si otázku: či dieťa, ktoré dobrá matka nosí v srdci, vie povedať, ako vyzerá matkino srdce?

— — —

V Otčenáši sa modlievame: Príď kráľovstvo tvoje. Prečo sa človek díva inde, keď sa to modlí?

— — —

Ak len očami ideme po kríži a nežijeme v kríži Kristovom, to je málo na to, aby sme mohli povedať, že patríme Kristovi.

— — —

Človek sa aj dva razy môže opiť ilúziou. Po prvý raz spieva, po druhý raz už stratil hlas.

— — —

Múdry málo rozpráva — hovorí príslovie. Ale keď múdry celkom mlčí, to je už horšie.

— — —

Človek išiel po ulici s chlebom poď pazuchou. A susedove deti bili jeho deti.

— — —

Len na zemi sa nám treba držať. Ale keby tak človek zaživa pustil korene do zeme, aj chrobáci by poutekali.

— — —

Obidvaja môžu prísť na to, že jestvuje láska; i ten, ktorý bije, i ten, ktorý je bitý.

— — —

Kto miluje, môže byť šťastný. Lenže dajte pozor nie na šťastie, ale na lásku.

— — —

Ani ho nevidieť, ani nepočuť — povedia ľudia o človeku, ktorý nemal lásky. To isté vraveli o ňom i vtedy, keď nebol na svete.

— — —

Probuj zastaviť niekoho na ulici a opýtaj sa ho, či je šťastný. Ak áno, potom kam sa ponáhľa?

— — —

Zemiaková vňať vždy nepovie, aký má zemiak. Zemiak je pod zemou.

— — —

Ľudia majú radi rozprávky o zakliatom zámku. Dom, ktorý nikto nenavštívi.

— — —

Hovorí sa, že len deti môžu byť šťastné. Ale či vždy rozhoduje vek? Aj starým hovoríme, že sú deťmi Božími.

— — —

Možno ľuďom vziať nevinnosť? Pravdaže, ale len vziať, nie stať sa jej majiteľom.

— — —

My, čo sme v cudzine, všelijakými rečami hovoríme, okrem tej svojej materinskej. Tu napr. osvojili sme si aj angličtinu. A či ovládame aj reč modlitby?

— — —

„Keď prídeš medzi vrany, krákaj ako vrany.“ To je ľahko poradiť. Ale poraďte človeku, čo má robiť, keď ho vrany zanechajú.

— — —

Či možno predať aj svoju dušu? Pravdaže. Ale málokedy za peniaze. Obyčajne za smeti.

— — —

Darmo sa žaluješ hviezdam. Po prvé nepočujú, po druhé nevidia, po tretie sú ticho, keď ťa hlava bolí.

— — —

Keď len ústami trúsime svoje modlitby a nemodlíme sa srdcom, vtedy nastáva inflácia modlitby.

— — —

Nie je vinou stromov, že sme na konci hory. Ako nie je vinou rokov, že sme na konci života.

— — —

Keď ti je dobre, povieš: nedám sa odohnať. A veselo odháňaš každého od seba.

— — —

Len sa obzri, ako ideš. Lebo nikdy nevieš, či ty sa obzeráš, alebo sa obzerajú tí druhí.

— — —

Uvažoval si už niekedy, prečo dal Pilát Krista bičovať, tŕním korunovať a ukrižovať? Preto, aby nám ukázal, ako sa to robí. Príklady tiahnu.

— — —

Musíš stáť v slušnej vzdialenosti, keď máš pred sebou Piláta, ako si ruky umýva. Bacily sú bacily.

— — —

Ak objavíme na iných planétach nejakých božích tvorov, ľudí alebo národy, ešte nevieme, čo nás bude s nimi spájať. Ba či vieme, čo spája národy na našej zemi?

— — —

Aká bude dorozumievacia reč medzi človekom zeme a tvorom inej planéty, keď sa prvý raz stretnú? My tu na našej planéte sme už mali dvoch bratov, čo sa prvý raz stretli. Mali sme Kaina a Ábela.

— — —

Vojnami je plná naša história. Len tak neľudsky sa vieme stýkať medzi sebou. Či azda vojna bola niekedy aj ľudskou?

— — —

Aj láska by mohla mať slovo na UN. Kde sú tie vlády, ktoré by zastupovala?

— — —

Čo sa volá sloboda na svete, to nedáva tyran do rúk otrokom, ale to dáva tyrana do rúk otrokov.

— — —

Život unaveného človeka je taký ako staré hodiny. Už ich len potískame, vždy meškajú.

— — —

Ak nemáš čo povedať, prečo nie si ticho? Veď jazyk nie je mlyn. A mlyn tiež len vtedy melie, keď má zrno.

— — —

Veľa pekných lží je o živote. Napríklad: život je panoráma. Povedzte to slepému.

— — —

Ľudia sa vedia ľahko pourážať, aj keď sa stretnú len dvaja. Čo je dialóg? Aj to, keď dvaja pred sebou plačú.

— — —

Nahneval si sa? Až po modlitbe sa budeme rozprávať.

— — —

Ak sa má láska zachrániť čo len malinkým činom nelásky, už láskou nebude.

— — —

Nebojte sa ráno otvoriť oči, už je deň. To platí aj o tých, čo spia i popoludní.

— — —

Chlieb! Do tohto pojmu by mohlo vojsť celé ľudstvo. Kto by ti povedal: nechcem tvoj chlieb, chcem nenávisť?

— — —

Boha možno hľadať i tam, kde si mnohí myslia, že tam niet čo nájsť. Boh je i na každom mieste, kde mnohí nehľadajú nič.

— — —

Človek je stvorený nielen z prachu zeme. A nemožno ho stvoriť ani v ateizme tak, aby sa premenil len na prach zeme.

— — —

Neverte, že len to všetko má dobrý odbyt, čo sa „advertajzuje“. Smrť nikdy neadvertajzuje a jej „biznis“ ide veľmi dobre.

— — —

Sľubujeme, že už nebudeme stavať vzdušné zámky. A čo s tehlami, ktoré nám ostali?

— — —

Hádzal rukou do prázdneho vzduchu. A predsa ho nenaplnil.

— — —

Všetko pošlo do dymu. Ale kde pošiel dym?

— — —

Dajte človeku dobrý príklad. Nič ho to nestojí a môže veľmi zbohatnúť.

— — —

Najprv deti narástli, až potom boli zlé. Prečo nariekate, keď ste napred nič nerobili proti nariekaniu?

— — —

Štedrý darca nikdy nedá menej, keď k tomu, čo dáva, pridá ešte i to, aby sa na to zabudlo.

— — —

Keď prvý astronaut prišiel na Mesiac, veru nikomu tam nestúpil na otlak.

— — —

Stúpiť na hada je zaručene isté, že sme to nadarmo neurobili. Had sa nám vždy odplatí.

— — —

Ó, jablko, ani ťa nepočuť, že žiješ. A predsa si ovocím.

— — —

Ešte vždy sa dá veriť, že o živote možno spievať pieseň. To povedal jeden nemý.

— — —

Mnohí sa ťa pýtajú pred smrťou, ako ti je, lepšie či horšie. A zomrieť musíš len ty sám.

— — —

Keď si v kostole, vieš, ako sa máš držať. Hviezdam netreba povedať, ako sa majú na nebi chovať.

— — —

Chcel sa dostať do siedmeho neba a rozbehol sa po zemi. To je tak, keď si niekto myslí, že siedme nebo je na zemi.

— — —

Pozor na tých, čo kradnú! Taký tam bol nápis. A ľudia dávali pozor na tých, čo kradnú, a nie na svoje kešene.

— — —

Hocikomu ľudia skorej veria ako Pánu Bohu. I keď ten hocikto rozpráva zo spánku.

— — —

Keď sa dobre modlíš, neboj sa toho, že nevidíš Boha. Rozhovor je vždy s niekym prítomným.

— — —

So slobodou sa môže ľahko ihrať vtáčik, ktorý má krídla. Preto povedal básnik Rimbaud: Ja je niekto iný.

— — —

My si myslíme, že sa máme dobre, že sme šťastní, keď máme peniaze. Krištof Kolumbus, keď prišiel do Ameriky, nemal ani jedného dolára.

— — —

Kto dáva almužnu, robí dobrú vec. Z peňazí možno vytĺkať aj čnosti. A nie naopak.

— — —

Ideme k Bohu a myslíme si, že Boh je ďaleko. Naopak, my sme ďaleko.

— — —

Keď zabíjame klinec do steny, neporaníme stenu. Tam bude visieť obraz. Keď decko dostane od rodiča bitku, to decko od tej chvíle môže byť ozdobou domu.

— — —

Mám ukradnuté jablko. Ale aj obavy.

— — —

Človek býva roztržitý pri modlitbe, to jest pri rozhovore s Bohom. Keby tak Pán Boh bol roztržitý pri spravovaní sveta, veď by sme my vyzerali!

— — —

Keď hľadíme len na seba, podobní sme tým, čo nás vždy hľadajú, aby nás mohli trápiť.

— — —

Niekto by aj bez práce a námahy chcel byť svätým. Pán Boh nie je pečený holub.

— — —

Hriech je hlboká voda, v ktorej sa mnohí utopia. Aj tí, čo vedia plávať.

— — —

Dnes žijeme v takom veku, keď všetko treba pochváliť. Len s jedným sa málo stretneme: Pochválen Pán Ježiš Kristus.

— — —

Mnohokrát sa nám chce plakať pred hocijakou maličkosťou. Nikdy však nie pred hriechom, ktorý ideme spáchať.

— — —

Keď sa človek opije, robí hlúposti. Probujte mu to povedať.

— — —

Niekto je vždy niekomu na ťarchu. I hriech je preto hriechom.

— — —

Láska ide bez kriku. A krik ide bez lásky.

— — —

Chceli by sme už tu všetko vedieť o nebi. Ale to bude až po smrti. Tak radšej ešte nie.

— — —

Láska ide i za hrob. Starká, komu poručíš majetok?

— — —

Keď sa začínajú rodiť znetvorené deti, treba pripomenúť, že pôvodcom prírody (aj ľudskej) je Boh a nie lekárske pilulky.

— — —

Netreba sa báť dobrých ľudí. Lenže tu sme pri otázke: Kedy sú dobrí?

— — —

Netreba sa báť v živote ničoho, ani smrti. Človek by sa len vtedy mal báť života, keby tu mal ostať bez konca a bez smrti.

— — —

Človek je silný, aj brvno môže zdvihnúť, aj slamku. Záleží na tom, v ktorých očiach.

— — —

Niektorí ľudia sú ako záhrada po daždi. Len vtedy kvitnú, keď si pri nich poplačeme.

— — —

Mnohí by chceli vidieť anjela a túžia, aby sa im zjavil. Len toho nie, čo sa volá anjel smrti.

— — —

Ježiško pred Herodesom utiekol do Egypta. Kde možno dnes utiecť, keď plný svet je Herodesov!

— — —

Človek je väzňom svojich slabostí. Slobodu mu môže zvestovať iba vôľa pre dokonalosť.

— — —

Keď očistíme nejakú vec od prachu, možnože nájdeme na nej svoje meno. Čo sme teda robili, keď padal na nás prach?

— — —

Máme strach o budúcnosť ľudstva. Ak nás Boh miluje, čo má mať strach spoločné s láskou?

— — —

Čo je sloboda? Sloboda je najväčší dar Boží. Boh sa tak vyjadril o nej, že nám ju jednoducho dal.

— — —

Najväčšou ťarchou sú neodpustené viny. A ešte väčšou ťarchou pre nás je: odpustiť svojim vinníkom.

— — —

Smrť nie je to, keď sme už v truhle. Ona k živým chodí a s nimi má prácu. Mŕtvym dá pokoj.

— — —

Všetko, čo sa nám nepodarilo, môžeme znova začať. Len hriech nie, ten sa nám vždy vydaril.

— — —

Keď nás niekto urazí, tu sa vyskúša naša pamäť. Lebo na urážku sa do smrti nezabudne.

— — —

Na svete je mnoho zla a kalu. Ale s hrôzou vidíme, že je ho ešte viac, keď sme pozreli aj do svojho svedomia.

— — —

Ľudia sa radi bijú, preto sú vojny. O čo múdrejšími sme boli my ako deti! Mali sme hlinených vojačikov a tých sme nútili do vojny, nech sa bijú.

— — —

Vieš, ako ďaleko je do večnosti? Presne o hodinu menej, ako bolo pred hodinou.

— — —

Svätí, keď im Boh dal utrpenie a nie radosť, radovali sa i z toho, čo im Boh nedal.

— — —

Ochranu Božiu máme nie preto, aby nás nič neranilo, ale preto, že sme veľmi zraniteľní.

— — —

Obetovať sa za druhých? Veď hej, ale kde je obeta, keď vám tí druhí prišli za to ruku pobozkať?

— — —

Nesnívajme o raji na zemi. Na mape zeme niet ho. Ale kto vie vyšívať kvety, môže si vyšiť raj i na obruse pod chlebom.

— — —

Hriech je náš tyran. A predsa ho berieme do náručia.

— — —

Nebežme preč, keď sme tam, kde strašia, že Boh už ide poslať trest. Veď by sme utiekli pred Bohom lásky ako prorok Jonáš.

— — —

Často sme ako hmyz, ktorý možno pošliapať. Nepýtajte sa, prečo nás šliapu. Pýtajte sa, prečo sme hmyzom.

— — —

Je mnoho krížov, ktoré sa nám zdajú byť ľahké; tie, čo ich naši blížni nesú.

— — —

Kvet ozdobuje záhradu. Keď človeka neozdobuje nič, nevieme, prečo rastie.

— — —

Pamätaj, človeče, že si prach! Naozaj, od prachu ťa ani nevidieť.

— — —

Had má smrtiaci jed. Myslíte si, že človek nie?

— — —

Omyl možno aj napraviť. Ale vždy najprv ten svoj.

— — —

Neláska na svete panuje. Kto ju tu položil, nech sa hlási!

— — —

Niekedy sa bojíme zlých ľudí. Viete prečo? Lebo sme im podobní. Svätý František sa nebál zbojníkov.

— — —

Dobré skutky nikomu nemôžu zavadzať. Zavadzajú len zlým skutkom.

— — —

Viete, načo sú priepasti? Aby sme si niekedy spomenuli aj na anjela strážcu.

— — —

Ťažko je milovať tých, čo nám len zle robia. Čo by bolo, keby to tak Pán Boh o nás povedal!

— — —

Čo robil zlý duch, keď nemal úspechov u svätých? Myslíte si, že bol zarmútený? Nie. Tešil sa, že ich mohol potrápiť. A povedzte, nerobia toto zlodušstvo aj ľudia?

— — —

Ani jeden lekár nerobí operáciu so sekerou. Ani my nechoďme so sekerou na schôdze.

— — —

Komu je Ježiš Kristus Bohom, ten vie, kto je Boh.

— — —

Čo vieme o srdci, keď je mamonárske? Iba to, že je bezcitné. A čo vieme o mamone? Že je ešte bezcitnejšia a vie zahrdúsiť aj srdce.

— — —

Kristus povedal: moje jarmo je sladké. Ktorý vladár sveta môže dnes povedať, že jarmo, do ktorého človeka nanúti, je sladké?

— — —

Svätý Pavol písal o sebe z väzenia celý naradovaný: som väzňom v Pánovi. Ani jeden väzeň tak nepíše o svojom väzniteľovi.

— — —

Veveričky a zajačiky chodia si tu po dvoroch. Aké je to divné, že vedia vydržať pri ľuďoch.

— — —

Štáty majú hranice, aj váš dvor má hranicu. Nepovedzte to vtáčikom, aj tak to nebudú uznávať.

— — —

V dome, ktorý je veľmi zasmetený, skoro ani nevidieť ľudí. Prečo? Lebo hľadíme len na smeti.

— — —

Nehnevajme sa na tých, čo upadajú vo viere. Nám nedal Boh na to vieru, aby sme sa v mene viery hnevali na druhých.

— — —

Dobrý skutok vždy môžeme konať. Aj vtedy, keď sa prichytíme pri zlom skutku.

— — —

Od múdreho človeka čakáme len jedno: nebyť hlúpym.

— — —

Chceme sa vždy druhým páčiť. Ale nepomyslíme, čím sa im nepáčime.

— — —

Svätý František sa hodil do tŕnia, keď prišli na neho pokušenia proti čistote. A nám krv po tom tŕni poutierajú také peknučké ošetrovateľky.

— — —

Predaná česť nemá nijakej ceny. Hneď sa to ukáže po predaji, už z nej nič nie je.

— — —

Ľahko je nahnevať sa. Ťažko je to s tým slnkom, rozkázať mu, aby nezapadalo.

— — —

Často hľadáme východisko a hľadáme ho v pesimizme. Východisko sa stratí, pesimizmus ostane.

— — —

Dívaj sa, koľko chceš, aj tak nič pekné neuvidíš. Keď sa dívaš len na to, čo je čierne.

— — —

Keď sme Jóbmi, náš život sa neudrží bez Boha, ktorý lieči Jóbov.

— — —

Rečník si myslí, že nás dlhou rečou pobaví. My chudáci!

— — —

Kto je bohatý? Kto má málo drobných, tiež je bohatý. Chudobná vdova ešte vždy dáva dva haliere.

— — —

Keby sme mali reč večnosti, o ničom inom by sme nevedeli hovoriť, len o Bohu. A takí nenásytní sú všetci v nebi.

— — —

Hľaďte na nás, ako sme opustení! Mnoho ľudských rečí nás až zabíja. Hľaďte, ako sme opustení bez reči o Bohu!

— — —

Vždy vládol chlad na zemi. Keď sa Syn Boží narodil, hneď ho chceli ľudia zabiť.

— — —

Neláska — to sú vojny a katastrofy sveta. Povedzte, ktorá vojna prináša lásku? Ktorá katastrofa je láskavá?

— — —

Nejde to, so zabíjaním prísť k Bohu. Pravdaže nejde. Ktorou vojnou sa ide k Bohu?

— — —

Kto druhému jamu kope, nevie sa rozhodnúť, do ktorej má padnúť, keď ich už toľko vykopal.

— — —

Nehraj — neprehráš. A všetci gembleri by vyšli na mizinu.

— — —

Aký prišiel, takú našiel. To sa v mladosti hovorí o neveste. V starobe sa to môže povedať aj o smrti.

— — —

Keby sme zlo hneď len kameňovali, len si pomyslime, koľko ráz by sme sa boli ocitli medzi tými, čo ich kameňujú!

— — —

Viete, čo druhých najviac bolí? Keď sme my tvrdší ako kamene. Nebime nikoho kameňom svojho srdca.

— — —

Múdrejší ustúpi. Veď hej, ale namiesto múdreho hlúpy nastúpi.

— — —

Ani muche neublíži. Vtedy, keď mucha nie je dobiedzavá.

— — —

Keď prídeš medzi vrany… Radšej nechoď, i tak ich nenaučíš ani jedno ľudské slovo.

— — —

Zvykne sa i na šibenicu. Len keby tá šibenica mala tenulinký povraz.

— — —

Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Ale čo, keď práve vtedy nemáš poruke nijaký chlieb!

— — —

Keby sa zem premenila na nebo, nazdávate sa, že každý by to nebo miloval? Veď už to nebo raz tu bolo. Adamovi a Eve to bolo málo.

— — —

Zlí anjeli stratili nebo, ale nebo ostalo. Zlí ľudia stratili cenu, ale cena človeka ostala.

— — —

Len trochu trpezlivosti treba mať a svet bude bohatší o tú trochu trpezlivosti.

— — —

Pýtali sa zbožného mnícha: Načo sú ti oči, keď ich máš vždy sklopené a nehľadíš na nič vábivého? Mních odpovedal: Hľadel som dosť a teraz ich mám na to, aby som plakal.

— — —

Boli dvaja susedia, povadení, pohnevaní nasmrť. Jeden klial na druhého a druhý sa vyhrážal, že mu chalupu podpáli. A keď smrteľne ochoreli, plakali obidvaja.

— — —

Znova a znova sa potvrdzuje, že máme trpieť. Boh v Betleheme sa skryl do tela ľudského, teraz sa skryl do nášho utrpenia. V Bohu máme trpieť.

— — —

Keď Kristus zomrel na kríži, musel to byť veľký dôvod pre taký veľký čin. A viete, čo to bolo? Bolo to ľudstvo — úbohé, biedne.

— — —

Málo nás upútava Pán Boh. Kameň na ceste nás viac upozorňuje na seba, aby sme sa nepotkli oň, ako Pán Boh, ktorý nás vedie za ruku.

— — —

Keď je náš blížny hladný, nesmieme sa hnevať, že je tak mnoho našich blížnych.

— — —

Aj vtedy je Boh s nami, keď sa nám naoko zdá, že je to opačne. Boh nič nerobí naoko.

— — —

Lásku každý čaká od blížneho. Ale tí, čo ju čakajú, sú vždy tí všetci. Ktože ju teda má dávať?

— — —

Niet malých čností. Sú len málo milované čnosti.

— — —

Keď nás Boh miluje, na svete už nebývame v chalupách, ale v Božej láske.

— — —

Čo príde na stôl sveta, je dar Boží. Na stole sveta je jeden chlieb a Boh ho rozmnožuje. Pýtame sa: načo sú vojny?

— — —

Keď prídeme na to, že zem je temná, prečo neprídeme i na to, že zem je vykúpená?

— — —

Boh zachraňuje svet. Boh má úspech i vtedy, keď sa to nevidí. To sa ukázalo na kríži.

— — —

Nám by bolo ťažko pochopiť, prečo umierame, keby neverci mali aspoň trochu istoty, že sú na dobrej ceste.

— — —

Keď vieme dávať Pánu Bohu otázky: prečo trpíme, prečo máme ťažký život, dovoľme aj Pánu Bohu, aby sa nás opýtal, prečo nie sme čnostnejší, láskavejší, spravodlivejší. Nech aj Pán Boh má svoje „prečo?“, nielen my.

— — —

Ak nás Boh z lásky navštívi krížom, láskou nám má byť i výzva Kristova: vezmi svoj kríž a nasleduj ma.

— — —

Svätí vždy mlčia, nešomrú, nie sú smutní, neukazujú na tvári, koľko musia trpieť. Pane Ježišu, príď i k tým menej svätým, takých je nás dosť.

— — —

Naša slabá viera tam sa začína, že viac cítime svoje kríže ako svoje vykúpenie.

— — —

Ten prašivý, čo pri ceste kričal „Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou“, prišiel naozaj na Kristovu omšu. Po tej omši to bolo na ňom vidieť.

— — —

Príbehy, ktoré prežívame, nie sú našimi príbehmi, keď sme pre ne len ako herci na javisku divadla.

— — —

Keď ideme v nedeľu do kostola na svätú omšu, malo by to byť na nás viditeľné i potom von z kostola. A nič.

— — —

„Odpúšťajú sa ti hriechy“ — to je taká významná udalosť v kalendári tvojho života ako deň narodenia.

— — —

Z mála možno veľké veci dosiahnuť. Z biedy betlehemskej vyšlo naše vykúpenie.

— — —

Kedy sa ponapráva naše pokazené priateľstvo? Dakedy ani po smrti nie, neláska ide i za hrob.

— — —

Radovať sa v Bohu — to nie je radovať sa nad tým, čo sme si sami vykalkulovali. Vždy môžu byť chybné kalkulácie, keď sú len naše.

— — —

Čo nám Kristus povedal, to si ešte raz povedzme. My sme z tých svetov, kde pieseň Božiu možno i dva razy počuť.

— — —

Mnohí ľudia by chceli byť ako Boh. Dobre, keď si „boh“, volaj do sveta: Nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš! Lebo každý boh musí aj niečo mravného kázať.

— — —

Chudoba nemá byť nešťastná, ale požehnaná. Či František z Assisi bol nešťastným?

— — —

Zvrhlý človek sa nechce napraviť, lebo každá zvrhlosť je rozhodnutá vedome konať zlo.

— — —

Kristus povedal: Buďte dokonalí, ako váš Otec nebeský je dokonalý. Ako my môžeme mať dokonalosť Božiu? Takto: keď miluješ blížneho, keď odpúšťaš zo srdca. To robí aj Boh.

— — —

Ideš do kostola pred Pána Boha a Pán Boh v kostole je pred tebou.

— — —

Ak ti dal Pán Boh menej bohatstva zemského ako druhým, povedz, o čo menej ho dal tebe ako svojmu Synovi na zemi?

— — —

Máme sa modliť i vtedy, keď nemáme veľkej nádeje na vyslyšanie. Potom nech Boh robí, ako je jeho vôľa.

— — —

Na našom oltári života sa denne všetko vystrieda. I slabosť, i láska, i blízkosť smrti.

— — —

Dáva sa nám skúsenosť, že deň Boží nebol len včera, keď sme trpeli; bude i zajtra, keď budeme zomierať.

— — —

Boh nám dáva svoje dary, lebo nás miluje. Povedzte, čo by ste si mysleli o jeho láske, keby vždy k vám chodil s prázdnymi rukami?

— — —

Spytovanie svedomia nám povie, čo sme mohli robiť a čo sme nerobili, koľko je zrna a koľko pliev pri našej úrode.

— — —

Koľkých ty zdvihneš k dobrému životu, v toľkých i Boh zdvihne teba k sebe.

— — —

Kristus, tichý a pokorný srdcom, nás vyzýva, aby sme nekrívali, keď ideme po ulici s krížom.

— — —

Nezhromažďujte si poklady na zemi pre mole a hrdzu. Či by si dokázal opak robiť, keby si mal ruky Kristove?

— — —

Divíme sa, ako sa svätí vedeli radovať z darov Božích. Prečo? Vedeli o nich. My nevieme o nich?

— — —

Boh dáva svätosť. Ale to nie je dosť, lebo Boh postavil človeka pred rozhodnutia: prijmeš alebo neprijmeš.

— — —

Pred Bohom nikdy nestrácame svoju autonómnosť. Neohraničil Boh prejavy svojej dobroty, ale ich položil na naše vážky.

— — —

Keby človek vniesol omyl do plánov Božích, môže síce stáť v údive nad svojím dielom, ale bezradne hľadí na jeho následky.

— — —

Ak sa nazdávame, že sme sa vyšmykli z rúk Božích, naše vlastné ruky nás môžu premôcť, ba i zničiť.

— — —

Keď ide o mravnosť našich činov, len v Bohu sú jej základy. Všetko ostatné je chorobná bezbrehosť.

— — —

Jedni sme osamotení, jedni odcudzení, jedni smutní. Žijeme roztratene, čo Boh nechce.

— — —

Zlyhanie človeka sa nám javí ako zafúľané zrkadlo, do ktorého s poľutovaním hľadí Boh.

— — —

Ohradili sme slabo veriaceho človeka pred silno veriacim človekom. A to je ťažká zbraň.

— — —

Naše matere mali vrásky. Kohože sme my deťmi, ak chceme zomierať bez vrások? Vrásky sú žalmy krížovej cesty nášho života.

— — —

Náš zajtrajšok je vždy ako neviditeľný šíp, ako proti nám vytasený meč. Ale keď sa modlíme, naše ústa nám pripomínajú Blahoslavenstvá z hory Tábor.

— — —

V nádeji žijeme v tých krížoch okolo seba, z ktorých raz budeme sňatí a odmenení za ne.

— — —

Žijeme v Bohu. Duše sú neustále v ohni, tam hore i tu dolu. Každý je zaodetý tým, čím horí, tam hore i tu dolu.

— — —

Na zemi diaľky vždy nám šumia tak, ako keby niekto zbíjal svoj zderavený člnok.

— — —

Dlhá púť je náš život. Všetky verše odspievame.

— — —

Netreba plakať pri nevykonanom dobrom skutku. Vždy ho možno vykonať, kým človek nedohorí na svojom svietniku.

— — —

Vo všetkom, o čo v modlitbe prosíme, prosme, aby sa plnila vôľa Božia. Keby som na lotérii vyhral milión, či by som s miliónom urobil to, čo je vôľa Božia? Pri miliónoch nik sa nepýta Pána Boha, čo má s nimi robiť.

— — —

Modliť sa i vtedy, keď máme v ústach škrípanie zubov pred škriepkou a pred hromžením. Dokážte to.

— — —

Vieme i o takých svätých, čo si vydobyli kráľovstvo nebeské s vareškou v ruke. No keby ju tak boli komusi dolámali na hlave, ako by boli s ňou prišli do neba?

— — —

Čnosti nerastú na strome ako hrušky. Ruže musia byť dobre opatrované, aby boli ozdobou záhrady.

— — —

Bolesť ľudská je ako palica, čo nás bije a nepoláme sa na nás.

— — —

Život niekedy dožičí i trochu radosti. Ale kde niet puklín, ktorými by tá radosť neprchala preč od nás!

— — —

Kedysi nás vyliečilo z choroby i jedno dôverné posedenie s ľuďmi. Dnes už len pilulky.

— — —

Všetko nás bolí. No, nakoniec i Kristus nám má čosi povedať o svojej krížovej ceste. Náš brat Kristus.

— — —

My sa vždy pýtame: Bože, prečo si mi dal ten kríž? Pýtal sa to aj Kristus? A nepýtame sa nikdy: Bože, prečo si dal kríž môjmu blížnemu? Do toho nás nič.

— — —

Treba sa pýtať, či more utrpenia ľudského nedočahuje aj teba. Nie si aj ty v ňom, keď druhí trpia?

— — —

Boh dovolil, aby sme mu pozbíjali drevo a ukrižovali ho na ňom. V záhrade Olivovej začala sa búrka. No nezdvihol ruku na jej utíšenie. A keď sa ho veľkňaz pýtal na učeníkov a na náuku, priskočil akýsi sluha a tresk Bohu zaucho. No nezdvihol ruku.

— — —

Na svete sa strieľa. Keby tak ten strieľajúci mal na dostrel nebo, veru by strieľal do neho, s vedomím, že kohosi môže postrieľať.

— — —

Ale keby mu niekto dal takú pušku, z ktorej sa strieľa láska, povedal by, že netrafí.

— — —

V našom novom vesmíre je smutno. Všade je podávanie rúk, čo klince tlčú, Bože, na tvoje človečenstvo.

— — —

Ako treba veriť v Boha? Takto: stačí nám vidieť, ako sa mýtnik bije do pŕs a volá: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Ten, ktorý prijal takú modlitbu, je Bohom.

— — —

Kristus kázal svojim uzdraveným: iďte, ukážte sa kňazom. A tých kňazov to rozzúrilo, keď bolo treba veriť. Ale len zúrili — a neverili.

— — —

Lásku nie my sme priniesli na svet, ale Boh. Dostali sme ju my ľudia do opatery, preto ju možno poraniť.

— — —

Nebo je na tej strane, kde je oslávenie, my na tej, kde sa plače. Ale aj Kristus tu bol, kde sú slzy.

— — —

Keď je u nás tma, ako bola u Krista na Golgote v troch hodinách, pripomeňme si, že ešte pred tmami sme uverili v neho.

— — —

Všelijakí sme — ako decká na lúke, jedno je čisté, druhé zafúľané. Ale keď zvonili na Anjel Pána, všetci sme sa modlili — na lúke Božej.

— — —

Kristovi vyčítali, že jedával s mýtnikmi. Lenže na prahu do Kristovho neba už neboli mýtnikmi.

— — —

Pán Ježiš sľúbil stonásobnú odmenu; to, čo nesľúbia ľudia. Kdeže sú veštice, čo vám dajú stonásobne toľko, ako ste im vy zaplatili za veštenie!

— — —

Hľa, synmi Božími ste. No hneď by sa objavil opak toho, keby synovia Boží popadali. Tak popadali raz anjeli Boží.

— — —

Ak sme nad priepasťami, nedívajme sa do nich. Nech sa Boh díva do nich, keď nás ta doprevadil.

— — —

Vyhnanstvo je toľko, ako keď zahvizdneš a tvoj hvizd nemá sa kde podieť.

— — —

Každá rana má svoje zázračné svetlo.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.