ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nábožná z bozkéj povstává dobroti slavnosť,
A všech ke vrúcnéj srdca radosťi buďí.
Ňech bohaté v každém pálí sa chráme kaďidlo;
Ňech každí oltár kvítkami lúbo voňá.
Veďťe ňeozbrojeních, vi duchovní správci, junákov,
A hlasnú v rádném próvoďe zňejťe peseň.
Ejhľe ve svém ňikdá ňeunávní úraďe biskup
Jordánskí do naších poznovu končin iďe;
I všeckím dosaváď čo ňedostali ešče duchovnú
Zbroj dává a tuhú na vraha zlého silu:
Bi vždi ve kresťanskích údatňe potíkali bitkách,
A z boju víťazkí na hlave ňésli veňec.
Nuž teda čistotním vi novotní Krista vojáci
Srdcem a nábožnú vstupťe do nútra mislú.
Už ten ňeustálí Boha najviššého služebňík
Vstáhlú visťírá nad vami zvíški ruku.
Ctními velovládného ňebes Ducha ustami vzívá,
A platné z hlbokéj vrúcnoti prosbi ľeje:
Bi z visokého na vás zestúpiť prestola a svích
Sedmoro vám uďeľiť ráčil ochotňe darov.
Dar múdrosťi toťiž, časné sebe statki ňevážiť;
Než večnú za celí beh veku slávu hľedať.
Dar rozumu, svetlom čo bi vás osvíťil, abi sťe
Náľežité poznať pravdi ve víre mohli.
Dar též raddi, voľiť spolu aj ve skutku čiňívať,
V čom Boh má lúbosť, v čom duša najďe osoh.
Dar siľi, ňesnadné proťivenstva a ťerchi prevíšiť,
Ňeschodnú čo robá k bráňe Sióna drahu.
Dar veľkí umeňá, vždi pravú znať cestu, vedúcú
Ke spaseňú, vždi zlú očma ňebezpeč uzreť;
Téjto sa vistríhať vácej než vríteňic hájskích;
Ňekľesavími po téj bez bavi krokmi choďiť.
Dar vrúcnosťi potom, z dobrovolnéj všecko, čokoľvek
Najviššého patrí službe, radosťi konať.
Dar spolu bázňe božéj, všeckého sa bedľivo chráňiť,
Čo proťi Pána ňebes vóľi narózno čelí.
Toľko dobrého prosí: a Svatí na modľitbu do chrámu
Duch schádzá, a seďem tích darov hojňe ďelí.
Ďál veľikí ten kňaz vikonává úrad a vzácnú
Vám križmú znameňí stred čela kríža čiňí.
I hňeď, posvatné spolu jak slova ustami reknul,
Ňikdi ňezetrelní znak duši vitlačuje.
Hňeď mnohopotrebnú dává moc, bi sťe z uprímnéj
Všecko, čo Boh žádá, vďačnoti mohli plňiť.
Hňeď k tomu spósobních tu robí, čnostními abi sťe
Kvítkami lúbežnú díchali vóňu ľuďom.
Hňeď za bojovňíkov ríďí a za Krista vojákov,
Bi sťe tuhú vlastnú hájili víru braňú;
I všeľiké ve potíkáňú a ve ochraňe silnéj
Obsáhlé s ťešeňím znášali vždicki rani.
A v posľed keď vás pasoval na Krista ritírstvo,
Rádňe ľevého pravú dotkna sa líca dlaňú;
Keď tím rozpamatal, hotoví že sa máťe nachádzať
Každú odpornosť k Vodcovi z láski premocť:
Ze prátím ďáľej pokojem vás od seba púščá,
Bi sťe pri všech búrkách mír vždi ve srdci mali.
Krem toho najmnožšé vatšému ku prospechu dává
Nauki a vístražné naproťi skáze reči.
Nuž teda už toľkú, vi novotní Krista junáci,
Od ňeho ozbrojení túto bojujťe braňú;
Túto bojujťe braňú; aňi skór ju ňepusťiťe z hrsťi,
Posľedného dokáď konca ňedojďe život.
V každí čas, v každú hotoví sú chvílu do pótki
Svet, ťelo a hrozní s pekla šerého besi.
Naproťi tímto celú, zeberúcí pospolu vládu
Rúbťe a preslavní víťaza ňesťe veňec.
Než ťebe, otče milí, za duchovné všecki nováňá
Každí uprímné ďéki ze srdca čiňí;
Každí vrúcňe prosí, bi ťa ten Duch, čo s’ ho ve chrámoch
Najmnožším uďeľil, pól sta let ešče živil.
Bi s’ jeho braň, jeho toľko darov, jeho toľko milosťí
Vlastní jak biskup ďál mohel ešče ďeľiť!