ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mal v nich verné nástroje pri zužitkovaní tej robotnej sily, ktorá sa nachádza v takom dvojnohom hoviadku, ako je chalupník.

Toto je teraz tá najnešťastnejšia trieda obyvateľstva uhorského. Na nich padlo celé bremeno, ktoré pred r. 1848 ležalo na pleciach všetkých poddaných. Oni sami musia teraz obrobiť všetky panské majetky a ešte i platiť na vykúpenie oslobodených sedliakov. Na nich i zaorať i zabrániť.

A to pri akej odmene! Ktoré panstvo pamätá, že človek, keď robí, musí aj jesť a šatiť, ohriať sa, tam ešte len ujde. Ba nachádzajú sa do jarma panštiny zapriahnutí chalupníci, ktorí aj korheľským sedliakom požičiavajú. Ale beda týmto bezdomým holomkom, ktorých celé imanie leží v dvoch rukách, keď je panstvo nemilosrdné a zlostné.

A taký bol Kulifaj v plnej miere, kat bez paloša. Ešte jeho otec platil chlapovi po 40, ženským po 20 krajciarov, pri čom sa mohlo po biede žiť. Ale mladý Kulifaj snížil hneď, ako prevzal gazdovstvo, túto plácu na 14 a 10 krajciarov v lete, v zime na polovicu toho.

To je práve toľko, čo pre chudobného človeka dosť na raniny.^[6] A obed kde? Večera kde? Odev, obuv kde? Drevo, soľ kde? Deti kde? Daň kde? Stoličné roboty na cestách kde? Chrám, fara, škola, kde? Obecné poriadky kde? A predsa i z toho ešte prepadlo mnoho za pokuty. Náhle kto neprišiel, alebo sa trochu opozdil, hneď dva-tri dni z rováša dolu.

Do lesa ani pomodliť sa, ako hovorieval Kulifaj. Koho pristihol hájnik na dákom suchom raždí, musel i za dva týždne robiť vcele zadarmo.

Použilo sa i verejnej moci na donucovanie. Odporujúcich chalupníkov neraz bili na rozkaz slúžneho.

Strojili sa vždy na odchod, ale kam so ženou a deťmi? A či to inde bude lepšie? Mali pred sebou i odstrašujúci príklad z r. 1853. Vtedy sa bola rozniesla medzi slovenským ľudom šialená povesť, že cisár bude na Dolnej zemi rozdávať úreky. Pošli mnohí, nielen chalupníci, lež i ľahtikárski sedliaci. Židia si usporiadali celé panstvá z osmín, nakúpených za chatrný peniaz. Títo vyhrali, z pochabých behúnov, ktorí pohynuli hladom a chorobami, ktorí sa navrátili nazpät žobrajúc. Pri takom príklade nehli sa chalupníci Kulifajovi a robotovali v handrách a o hlade tak, že vyzerali, ako s kríža sňatí a pomaly mreli. Po opätne pretrpenej pokute ani sa viac nežalovali. Musíš, ta musíš, kým sa nevyvrátiš ako kôň korheľského sedliaka.