Zlatý fond > Diela > Nálezca pokladu


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Nálezca pokladu

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Maljarová, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 63 čitateľov

III. Ako Dukát užíval dobré časy, ktoré nastaly, a hojnosť všetkých vecí

Aby sa vyhol ďalším nástrahám lakomého a zajedlého pána, nechal jeho chalupu a vzal inú v inej obci, kde mal od zemského pána pokoj, povinné dni odbavoval dobre platenými nájomníkmi.

Lebo Dukát bol vo všetkom štedrý. Ľahko nabyl, ľahko zbyl. Ak ho povolali na svadbu, alebo krštenie, len tak rozhadzoval päťzlatovky, čo nad všetku pochybnosť povýšilo nález dukátov.

V šatách síce nič nepremenil. Chodil taký otrhaný a zamastený, nekľúdny ako prv. To sa mu stalo už druhou prirodzenosťou. Ale v plnej miere požíval so svojou rodinou sprostácke blaho. Žrali, pili deň po dni ako svine v kŕmniku. Pálenka, mäso, pečienky, pirohy, koláče nemíňaly sa z ich chalupy. „Teraz si žijeme,“ hovorievali, „ako králi.“

Dukát zvlášť roznežnil sa vcele. Žena, deti musely byť vždy okolo neho. Jedno pobehlo po pálenku, druhé po mäso, tretie po dohán. Keď ležal, žena mu ískala v hlave, dievčatá škrabaly nohy alebo chrbát, chlapec oháňal muchy. Časom ani na jedenie sa nezdvihol. Žena mu podávala do úst ako nemluvniatku, dievčatá utieraly bradu, zvlášť keď žalúdok vysotil jedlá a nápoje nazpät.

To sa stávalo častejšie a Dukát sa žaloval, že teraz, keď má hojnosť všetkého, ani jesť ani piť nemôže tak chutne ako dakedy, keď bol nedostatok.

Mal i podivínske fanty. Napred pobil ženu a deti, len tak z dlhej chvíle, pre zábavu, potom ich odpytoval, sobliekol košeľu, ľahol na zem, žena a deti musely ho šibať prútmi po chrbte. Keď pritom stále kričal, aby lepšie šibaly, vyťala mu žena do živého.

„Ta to tak?“ vyskočí Dukát, „ty bys’ chcela muža zabiť?“ Lapí ju za vlasy, mrští o zem, povláči po chyži, deťom káže biť matku. Potom zase pýta za odpustenie a ľahne sám, aby ho šibali, lebo že zlý duch vošiel do neho. Teraz ho orezala žena z celej sily a uskočila. Deti za ňou s vreskom: „Mamo, mamo! ten otec sa blázni.“ Dukát sa teraz naozaj nahneval a že nemal koho biť, pochytil psa, zavesil dolu hlavou s hrady a ťal ho povrazom do zabitia, bo že vyvŕšiť sa na dakom musí. Keď pes skuvičal, zavýjal, napodobňoval jeho hlas s úškľabkami a len ťal a ťal. Takými vecami krátil si čas záhaľčivý Dukát.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.