ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ján Simonides:
Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Erik Bartoš. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

141

čitateľov

Predvolanie duchovných cirkví a rektorov škôl

Dňa 8. februára a v nasledujúcich dňoch roku 1674^[1] predvolal kráľovský fiškus Mikuláš Majláth^[2] duchovných cirkví augsburského a helvétskeho vyznania,^[3] ba aj rektorov škôl, študentov, kantorov, zvonárov a niekoľkých organistov z rozličných končín Uhorska, ktoré boli podrobené Turkovi, ale aj dosiaľ slobodné od jeho ukrutností, aby sa 5. marca osobne dostavili do Prešporka a vydali počet zo spoluviny na vzbure.^[4] //Niektorých dokonca predvolali blízki plebáni.^[5]//

Z vyše tisíc predvolaných prišlo a dostavilo sa v určený čas //(to jest 5. marca)// na uvedené miesto okolo štyristo. Týchto predikantov^[6] (tak — //ako sa nazdávali// — pohŕdavo nazývali duchovných), rektorov škôl, kompanov (takisto pohŕdavo nazývali študentov, kantorov a iných) obvinil kráľovský fiškus najprv každého osobitne, potom všetkých spoločne. Keďže však kráľovský fiškus nemal //— na počudovanie v takej vážnej veci —// mená mnohých predvolaných a prítomných, //ba ani ich nepoznal,// aby ich mohol obviniť a obžalovať, žiadal, žeby mu udali svoje mená. Keď to dosiahol, menovite ich obvinil aj obžaloval. //Ako som povedal, kde plebáni rozmiestení už po cirkvách vedeli o nejakom skrývajúcom sa duchovnom, napísali v mene fiškusa ceduľu a pozvali skrývajúceho sa na určený čas do Prešporka. Takto sa teda fiškus dozvedel, že sú spoluvinníkmi vzbury, ale nevedel ich menovať ani obviniť.// Ale všetkých tých, čo sa nedostavili, označil súd všeobecne za obvinených a za odsúdených v neprítomnosti.

^[1]dňa 8. februára… 1674 — tretí súdny proces v Prešporku od 5. marca do 4. apríla 1674, na ktorý predvolali údajne sedemsto osôb, ale prišlo okolo tristo kňazov, rektorov (správcov škôl) a kantorov (spevákov, učiteľov). Prvý proces sa konal v Trnave (v máji a júni r. 1672) a druhý v Prešporku (od 5. septembra 1673).

^[2]kráľovský fiškus Mikuláš Majláth — kráľovský verejný žalobca (fiškál) Mikuláš Majláth, pochádzajúci zo sedmohradského šľachtického rodu

^[3]augsburské a helvétske vyznanie — luteránske (evanjelické) a kalvínske (reformované) vyznanie. Augsburské vyznanie založil Martin Luther (1483 — 1564) v Nemecku a helvétske vyznanie Ján Kalvín (1509 — 1564) vo Švajčiarsku. Obe patria k protestantským náboženstvám. Augsburské vyznanie viery (tzv. nezmenené vyznanie) bolo verejne prečítané r. 1530 v Augsburgu pred cisárom Karolom V. (1500 — 1558). Melanchton (1497 — 1560) pozmenil r. 1540 niektoré člámky viery v prospech kalvinizmu (tzv. zmenené vyznanie).

^[4]vydali počet zo spoluviny na vzbure — Protestantskú inteligenciu obvinili z účasti na protihabsburskom sprisahaní, ktoré pripravoval František Wesselényi (1601 — 1667), ale odhalili ho niekoľko rokov po jeho smrti (1670).

^[5]plebán — (z lat.) katolícky farár

^[6]predikant — (z lat.) kazateľ

nasledujúca kapitola »