Zlatý fond > Diela > Vlastný životopis


E-mail (povinné):

Stiahnite si Vlastný životopis ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Jonáš Záborský:
Vlastný životopis

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 162 čitateľov

13. Život seminaristický

Prišiel som ta s predbežným vedomím biskupa Očkaja a z jeho nariadenia zložil som sa v semeništi.

Tu som hneď v prvú hodinu skúsil, ako mi láska nových spoluvercov vynahradí nelásku bývalých. Pokladal som za slušné učiniť hneď poklonu profesorom. S týmto úmyslom vojdem napred k profesorovi dogmatiky Andrejčíkovi. Tento surový bruchác odvetil na moje pozdravenie v prítomnosti vicerektorovej chladným servusom. Potom ma nechá stáť pred sebou a meria ma mlčky od päty do hlavy očima, s ramenami zloženými pod pazuchy. Až po chvíli sa ozve bez všetkých predchádzajúcich rečí: „A aké ste mali v Rankovciach dôchodky?“ Odpoviem na urážlivú otázku s pokorou. A on mrzute: „No teda škoda bolo zanechať faru.“ S tým ma zase nechal stáť mlčiac. Do mňa strelilo. Uklonil som sa a odišiel. Tak dopadla prvá moja návšteva, návšteva muža, ktorý už asi tridsať rokov tomu učil, že každého, kto nie je rímskym katolíkom, neomylne čert vezme.

Na obed a večeru nepovolali ma ani k profesorskému ani ku klerickému stolu: lež priniesli mi nechutné jedivo v hnusných cínových misočkách do mojej chyže, ktorú som mal vykázanú medzi deficientmi, t. j. ľuďmi pre korheľstvo, kurevstvá a ubijstvo na zatvorenie odsúdenými.

Dvaja z týchto navštívili ma večer, ošklivý korheľ Jánoši a Matejfy, ktorý zastrelil na fare dievča, keď nechcelo byť povoľné. Títo zlorečili hodine svojho vysvätenia a zaklínali ma aby som aspoň do „čiernej légie“ nestával.

Tú myšlienku mal som i sám. Chcel som sa prihotoviť za svetského profesora histórie alebo gréckej filológie. Od toho ma ale odradil biskup, hovoriac, že by som tam musel byť mníchom pretože všetky školy v rukách mníchov sú.

Miesto toho predkladal mi ísť do Viedne na štyri roky do presbytéria. [5]To som zase ja neprijal. Tým menej to, aby som po štyri roky v Košiciach s chlapcami do školy chodil. Na tomto by snáď biskup bol pevne stál, ale počul o mojom panslavizme a bál sa, aby som mu klerikov nenakazil. Preto pristal, aby som len súkromne prešiel všetky teologické štúdiá a potom sa podrobil skúške.

Dokončil som to za rok. Len ceremónie a spev učil som sa s klerikmi, čo ináč byť nemohlo.

Na vysvätenie musel som čakať do návratu biskupovho zo snemu. Stalo sa 9. novembra 1843.



[5] Do teologického učilišťa.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.