Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Lucia Muráriková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 85 čitateľov

Hlava VI. Škola v Sabinove

(Caput VI. De Schola Cibiniensi)

[336]

Sabinov (Cibinium) patrí do kategórie obcí piatich kráľovských miest horného Uhorska. Veľkosťou a historicky bola síce obec Sabinov menej významná, ale jej trvale pohostinská priazeň evanjeliu a školám si zaslúži osobitné pripomienky.

Za prvého rektora sabinovskej školy udávajú pramene Jána Jakuba Grynäusa r. 1571, ktorý sa stal roku 1576 slovenským kazateľom.[337]

Vynikajúce miesto medzi sabinovskými rektormi zaujíma Ján Stöckel, syn bardejovského rektora Leonharda Stöckela.[338] Bol nielen napodobiteľom, ale aj priamym dedičom otcovských dokonalostí, najmä čo sa týka lásky ku školám. Podľa vtedajšieho zvyku priberať zaslúžilých rektorov školy do zboru senátu mestskej radnice, udelili aj Stöckelovi sprvu hodnosť mestského syndikusa, neskoršie konšela. Podľa správ sabinovského študenta Melchiora Clementa osvedčil sa v tejto funkcii znamenite, ako dokazujú pripojené verše v rukopise Gymnasiologie na príslušnom mieste. Dňa 24. augusta 1584 povolali Stöckela za farára do Spišskej Soboty.[339] Joachim Leibitzer vo svojom nemeckom denníku Verzeichniss etlicher Geschehener Dingen v r. 1584 ho označuje ako „vir doctissimus“.[340]

M. Ján Ulrich, ináč aj Huerich pochádzal z Banskej Bystrice. V Sabinove štyri roky vyučoval Baltazára Paczolthyho (1570 — 74), tri roky Matiáša Transalpiniho z Poník (1569 — 72), rok Valentína Mitzia z Očovej a sedem rokov Michala Zabana (1568 — 1574). Pozri wittenberský Index ordinatorum.[341]

Ján Erasmi, takisto rodák z Banskej Bystrice, šesť rokov učil v Sabinove Tomáša Fabianiho z Ráztočna, teda v rokoch 1574 — 80.[342]

Martin Belsius bol povýšený na pomocníka (collaborator) levočskej školy a podľa správy spomenutého Leibitzera v roku 1581 za rektora sabinovskej školy. V roku 1590 podpísal uznesenia bardejovského konventu. V rukopise Gymnasiologie je uverejnený jeho list prievidzskému rektorovi Matiášovi Lochmannovi z Levoče zo dňa 26. októbra 1588.[343] V tomto liste píše mu jednak o tureckých vpádoch, ale aj o nebezpečnej chorobe, rozšírenej medzi žiactvom.

Krištof Hertelius; v Sabinove bol jeho žiakom Juraj Homolovinus z Radvane okolo roku 1586, podľa svedectva Index ordinatorum Wittebergae.[344]

Peter Molitor z Durinska. Jeho podpis nachodíme v protokole prešovskej synody z 18. októbra a levočskej synody z 22. a 23. apríla 1597.[345]

Zachariáš Frölich pochádzal zo spoločensky popredného rodu Frölichovcov. Jeho meno ako sabinovského rektora je uvedené v podpise sabinovskej synody z 9. a 10. mája 1599.[346]

Fridrich Seltenreich, od ktorého pochádza verš: „Čo je škola? Obrábané pole: sejba značí nevzdelanú ešte mládež. Vzdelávateľom tohto poľa je sám učiteľ. Vhodné výhonky z poľa sa vytrhávajú pre chrám. Chovancov stadiaľ vyberá sám Dom, oporné stĺpy vyberá radnica“.

Seltenreich podpísal uznesenia bardejovskej synody z 24. a 25. apríla 1607 a prešovskej synody z roku 1609.

Ján Lapscher,[347] s týmto menom sa stretávame v poradí podpisov Thurzových ustanovení z r. 1614 a ďalej v podpise palatínových článkov z 18. a 19. novembra 1613, ale aj na generálnej synode r. 1614 v Spišskom Podhradí. Jeho žiak Jakub Hvizdul, farár z Kubína, označuje ho ako muža veľmi učeného v Zablerovom Indexe, s. 23, č. 23.

Ondrej Hertelius, muž ktorého niekdajší rektor hrhovskej školy Michal Stankovič[348] oslávil básňou ako svojho verného a drahého učiteľa. Pozri Zablerov Index ord., s. 65, č. 66. No oveľa vážnejšie a krajšie sa o ňom vyslovuje Pavol Jovius v liste prefektovi mesta Oktaviovi Farnesiovi. Z podpisu prešovskej synody z 26. februára 1641 je jasné, že Hertelius sa stal neskoršie sabinovským notárom.

Daniel Moller pochádzal z Krígu vo Spiši, kde bol jeho otec Jakub farárom. Vyššie vedy začal študovať vo svojom rodisku, na vysoké štúdiá odišiel do Kežmarku, kde sa tri roky vzdelával u Jána Frölicha (1587).[349] Okrem toho študoval aj vo Veľkom Šariši u Juraja Sancta[350] z Hrušoviec (v Šariši), v Bardejove u Martina Weigmanna,[351] v Bytči u M. Jána Hodikia,[352] Mikuláša Molitora, M. Izáka Laniho, študoval aj v Trenčíne, opäť v Bánovciach a napokon tri roky v Bratislave. Keď sa vrátil domov, ujal sa r. 1622[353] vedenia sabinovskej školy, ale zotrval tam iba rok, keďže ho v roku 1623 neočakávane zvolili do cirkevných služieb v Jure. Pozri Zablerov Index ord., s. 53, č. 53.

Ján Zebner, nazvaný podľa svojho rodiska Sabinova (Zeben). Jeho účinkovanie v Sabinove potvrdzuje Martin Martidis z Hýb v Liptove. Menuje Zebena ,praeceptor colendus‘ (úctyhodný učiteľ). V Sabinove zastával rektorský úrad r. 1628[354] podľa správ Zablerovho Indexu, s. 166, č. 158. Ako rektor školy v Lubici vo Spiši podpísal 28. októbra 1624 závery levočskej synody.[355]

Gašpar Seifridt.[356] Pozri školu v Bardejove, odd. II, hlava I, § 20. Z Bardejova prešiel za rektora do Sabinova.[357] Jeho pamiatku zachoval Ondrej Mellikius, ktorý bol neskôr rektorom v turčianskej Blatnici, v Zablerovom Indexe ord., s. 143. Dňa 7. júna 1629 podpísal protokoly bardejovskej synody a ďalšie protokoly z 3. a 4. mája 1634.

Tomáš Meritovinus pochádzal zo Sliezska. V roku 1644 podpísal vo funkcii sabinovského rektora protokol prešovskej synody z 26. februára 1644. Jeho žiak Matiáš Csernelius, rektor v Peklanoch pri Šariši, ho menuje ,humanissimus et fidelissimus vir‘ (najušľachtilejší a najsvedomitejší muž) v Zablerovom Indexe ord., s. 219. Podľa záznamu Slezana Tobiáša Birckmanna v cit. Indexe l. c. účinkovali súčasne v Sabinove ako kolegovia Jozef Allauda a Ondrej Praios.[358]

Pavol Hertelius, syn Krištofa a vlastný brat Ondreja Hertelia.[359] Dňa 1. novembra 1645 podpísal ako košický rektor protokol sabinovskej synody. Jeho pôsobenie v Sabinove zaznačil jeho niekdajší kolega vo Spišských Vlachoch Pavol Stankoviansky slovami: „Ex montanis civitatibus prišiel som do Sabinova. Tu som sa ocitol u učiteľa Pavla Hertelia, ktorý vidiac moju túžbu po vzdelaní, zadelil ma do radu medzi svojich študentov“.

Po Herteliovi nasledoval Ján Regius, rodom z Hanborga[360] pri Šariši, kde bol jeho otec Štefan Regius farárom. Prvé začiatky školenia sa mu dostali v prístreší rodiska. V dospelejšom veku ho poslali do Šariša, stadiaľ do Blatného Potoka, aby sa tam zdokonalil najmä v maďarčine. Kvôli nemčine sa odobral do Levoče, kde ho vyučoval Ján Windisch.[361] Po dvoch rokoch štúdia v Prešove u Dürnera[362] sa odobral na vyššie štúdiá do Pruska, kde pokračoval čiastočne na gymnáziu v Toruni, čiastočne na akadémii vo Vratislavi. Z Vratislavi ho povolal sudca a senát kráľovského slobodného mesta Sabinova za rektora.[363] Po šiestich rokoch mu mestský senát v Sabinove udelil miesto nemeckého diakona. V tejto hodnosti sa zúčastnil niekoľkých synod a podpísal protokoly bardejovskej synody 3. septembra 1652, levočskej 15. júla 1666 a košickej 6. až 9. februára 1668.[364]

Pavol Regius sa narodil 22. februára 1639 v Sabinove, kde bol jeho otec miestnym farárom. Rodičia mu poskytli možnosť na štúdiá už od najútlejšej mladosti, predovšetkým v rodičovskom dome. V roku 1655 bol ako 16-ročný dva roky poslucháčom Martina Pfeiffera,[365] r. 1657 ho poslali k Ondrejovi Horváthovi[366] do Prešova. Keď mu otec umrel r. 1657, odišiel na rok do Vratislavi študovať na gymnázium Márie Magdalény, kde bol žiakom Valentína Klema-Wuthera.[367] Pri vhodnej príležitosti z Vratislavi odišiel na ďalšie štúdiá do Wittenbergu,[368] kde bol dva roky žiakom Jána Deutschmanna, Krištofa Neandra, Gašpara Kirchmayera, Michala Wendelera a iných učencov. V roku 1662 sa vrátil do rodiska, ale až od roku 1663 vyučoval na sabinovskej škole, vcelku šesť rokov a štyri mesiace.[369] Zo školy, kde sa priam s horlivým nadšením usiloval rozsievať vedné poznatky, dňa 15. júna 1669 ho tamojší cirkevný sbor obce povýšil na diakona nemeckej národnosti. Pavol Regius ako sabinovský rektor podpísal 15. júla 1666 a 6. až 9. februára 1668 protokoly synody v Sabinove a Košiciach ešte v hodnosti sabinovského rektora. Pozri Index ordinatorum Michala Lieffmanna.

Ján Stöckel bol rektorom sabinovskej školy od roku 1656,[370] ako potvrdzuje jeho vlastnoručný podpis synodálneho uznesenia v Prešove 15. a 16. mája toho roku. Ale už na košickej synode, ktorá sa konala od 6. do 10. februára 1668, sa uvádza ako notár obce Sabinova.

Pavol Regius podpísal znova 15. júla 1666 a 6. až 9. februára 1668 uznesenia synody v Sabinove aj v Košiciach ako rektor svojho rodiska Sabinova.[371]

Eliáš Lani „artis musicae peritus“ (znalec hudobného umenia).[372]

Jakub Grynaeus, rodom zo Sabinova, obhajoval 8. decembra 1668 pod predsedníctvom M. Izáka Cabana IV. metafyzickú dišputáciu De existentia, Distinctione et ordine affectionum Entis in genere deque unitarum numeris. Dišputáciu obhajoval v hodnosti sabinovského rektora.[373]

Ján Radlinský z Dolného Kubína, žiak Pavla Thomkovia v Ružomberku, Mikuláša Zarevucia v Bardejove a M. Daniela Parschitia v Kremnici.[374] „Prekonavši tisíce nebezpečenství“ (Index ord., l. c. 106), aké postihli evanjelickú cirkev, uchýlil sa do Sabinova. Tu sa pracne venoval školskej mládeži obojakej národnosti po celých desať rokov.[375]

Zachariáš Clementis,[376] rodom zo Sabinova. Vydal v Kežmarku oslavnú báseň v heroickom verši na kráľov uhorskej ríše r. 1708. Na začiatku 18. storočia zaujímal popredné miesto na sabinovskej škole.

Eliáš Lani Fidicenus začal túto školu znova budovať, ale nie sú známe dôvody, prečo opustil svoj chór a Múzy. Škola potom osirela.

„Dnes“ (slová Rezika) vydržujú občania tohto slobodného mesta verejného učiteľa.

N. Clementis, rodom zo Sabinova, bol tam pozvaný z dediny Vyšnej Slanej v Gemeri vo funkcii nástupcu Laniho.[377]

N. Fabricii, wittenberský študent, je „dnes“ rektorom.[378]


[336] Sabinovskú školu opisuje aj exempl. SAV II, hl. VIII, s. 128 — 134 a Torzo II, hl. VI, s. 247 — 260. — O význame školy sa zmieňuje Wallaszky 262. Každý prameň udáva celkom iný chronologický postup sabinovských rektorov. Martinský exemplár obsahuje plno škrtov a opráv. Porovnaj wittenb. exempl. II, hl. VIII.

[337] Hornyánszky 282 a Klein II, 370, pozn. 273.

[338] Neznámy autor pripisuje dodatočne v martinskom exempl. II, hl. 6, § 3 v synopse letopočet sabinovského rektorátu 1579. Podľa Bartholomaeidesa 40 študoval v r. 1561 vo Wittenbergu (zápis 10. apríla). Rektorom sa mal v Sabinove stať po návrate do vlasti.

[339] Príslušný text v martinskom exemplári je poškrtaný a nečitateľne opravovaný. Literatúra označuje Jána Stöckela ako farára v Spišskej Belej (Klein I, 191 a II, 164). — Bartholomaeides 66 píše o Leonhardovi Stöckelovi, synovi bardejovského rektora, ktorý bol zapísaný 1. augusta 1577 vo Wittenbergu a „redux ab exteris, factus est Cibini (Sabinov) apud Sarosienses Scholae Rector, postea Leibiczium ad Scepusienses (Ľubica vo Spiši) in pastorem vocatus est“. Wittenberský exempl., u. m., § 2.

[340] Exemplár martinský v § 3 a SAV 128.

[341] Jeho meno v transkripcii Ulreich označuje Torzo II, hl. VI, § 4, s. 247, kladúc v synopse na s. 245 jeho pôsobenie v Sabinove do rokov 1568 — 1574.

[342] Torzo, u. m., § 5, s. 248, v synopse, u. m., zaznamenáva dátum pôsobenia do rokov 1574 — 1580.

[343] Martinský exempl. II, hl. 6, § 4. Wittenb. exempl., § 3.

[344] O ňom jedine Torzo s. 251, prepisujúc dodatočne v synopse s. 245 letopočet 1583 — 1586. Hornyánszky 282 datuje r. 1576. Pozri aj stať o košickej škole.

[345] Záznam o Molitorisovej účasti na prešovskej synode je v martinskom exempl., u. m., v § 5. V poškrtanej stati s dodatočnou poznámkou neznámej ruky, ide azda o celkom iného Petra Molitorisa. Lenže aj táto neskoršia vsuvka je prečiarknutá. Podľa Torza s. 251 Molitor vyučoval v Sabinove ok. r. 1596 Jána Bucharia z Liptovského Mikuláša. Synopsa Torza na s. 245 pripisuje k jeho menu rok 1595 s poznámkou, že podpísal uznesenia prešovského a levočského konventu. Wittenb. exempl., u. m., § 4.

[346] Ten istý letopočet uvádza aj synopsa Gymn. a synopsa SAV aj Torza, ako aj Hornyánszky 282. — Frölich zomrel v r. 1600.

[347] Ján Lapscher (Lapser) podľa Hornyánszkeho 282 pôsobil v Sabinove v rokoch 1601 — 1618, keď sa stal mestským notárom.

[348] Michal Stankovič pôsobil r. 1620 v Hrachove (Gymn. I, hl. 7, § 7). Ondrej Hertelius bol synom Krištofa Hertelia, rektorom podľa synopsy Gymn. r. 1617, pravdepodobnejšie podľa vyššie uvedenej poznámky a podľa Kleina II, 371 v pozn. r. 1618. — Bartholomaeides 109 sa nazdáva, že sa dal 9. júna 1607 zapísať na univerzitu vo Wittenbergu. — Torzo, u. m., s. 218 zasa pripisuje, že Ondrej Hertelius bol asi synom Matiáša Hertelia, farára vo Spiši, ktorý umrel r. 1612 podľa záznamu „pána Mičinského“. Jeho žiakom v Sabinove bol aj Matiáš Hassius zo Skoczówa vo Sliezsku. — Index ordinatorum Martina Wagnera, č. 7.

[349] Ján Frölich pôsobil r. 1587 v Kežmarku. — Gymn. II, hl. 14, § 7.

[350] Georgius Sanctus Crucianus bol r. 1609 rektorom vo Veľkom Šariši. — Gymn. III, hl. 14, § 9.

[351] Martin Weigmann pôsobil r. 1606 v Bardejove. — Gymn. II, hl. I, § 16.

[352] O bytčianskych učiteľoch pozri Gymn. I, hl. 3, § 9.

[353] Synopsa sibinskej školy v Gymn. II, hl. 6, Torzo synopsa, u. m., udávajú rok 1622 — 1623, zatiaľ čo Hornyánszky 282 rok 1620.

[354] Rok 1628 čítame v texte sibinskej školy, u. m., § 11, kým synopsa Gymn. aj Torza, u. m., udávajú rok 1627. — Pravdepodobnejšie však je, že Zebner nastúpil po svojom predchodcovi Mollerovi hneď v r. 1623, ako dôvodí Klein II, 371 pozn. 273 a po ňom Hornyánszky 282.

[355] Podľa cit. Kleina Zebner pochádzal z Bardejova, bol synom mestského radcu Juraja Zebnera. Ján Zebner zomrel v r. 1631.

[356] Klein u. m. a Hornyánszky u. m. píšu jeho meno: Krištof Seyfridt. Wittenb. exempl., u. m., § 11, píše Casparus.

[357] V Sabinove nastúpil r. 1632 — Gymn. II, hl. 6, § 12, synopsa Torza udáva rok 1629. Podľa Gymn. II, hl. I, § 20 mal v Bardejove úradovať r. 1636 a odtiaľto sa mal dostať do Sabinova r. 1632 alebo 1629 — v čom je, pravda, chronologická nezrovnalosť.

[358] To isté dôvodí aj Torzo v synopse, u. m., s letopočtom 1639 — 1644. Učiteľovi Alaudovi pripisuje synopsa Gymn., u. m., dátum účinkovania v Sibini r. 1640, Praiosovi r. 1636.

[359] Pozri vyššie stať o Krištofovi Herteliovi s príslušnou staťou pri košickej škole.

[360] V ďalšom texte nasledujú nejasnosti, ktoré čiastočne ujasňujú text SAV a wittenb. ex., u. m., § 14.

[361] Ján Windisch pôsobil r. 1632 v Levoči. — Gymn. II, hl. 15, § 29.

[362] Samuel Dürner r. 1640 v Prešove. — Gymn. II, hl. 10, § 13.

[363] Roku 1652 — 1658 pôsobil v Sabinove. — Synopsa Gymn., u. m. Podľa Hornyánszkeho 282 roku 1646. Torzo, u. m., udáva pravdepodobnejšie obdobie rokov 1646 — 1652, lebo v roku 1652 podpísal už ako diakon zákony bardejovskej synody.

[364] Takto o ňom píše v jedinom rukopise Matthaeides. Ale v iných prameňoch namiesto toho Jána Regisa sa vyskytuje meno: „Pavol“ Regius, čo by patrilo jeho nástupcovi. Wittenb. exempl., u. m.

[365] Martin Pfeiffer bol bardejovský rektor v r. 1650. — Gymn. II, hl. I, § 23.

[366] Ondrej Horváth pôsobil v Prešove v r. 1656. — Gymn. II, hl 10, § 20.

[367] O Valentínovi Kleinovi pozri Klein I, 145.

[368] Na štúdiá vo Wittenbergu sa zapísal 5. októbra 1659. — Bartholomaeides 159. — O Deutschmannovi pozri pozn. 446 v I. diele. — Josias Krištof Neander prednášal v rokoch 1662 — 1668 vo Wittenbergu teológiu. — Jöcher II, 267 n. — Juraj Krištof Kirchmaier, prof. elokvencie, „veľký znalec medailí, chémie a hutníctva“. — Jöcher I, 1456. — Michal Wendler, doktor teológie a etiky, umrel r. 1671. — Jöcher II, 1514.

[369] Torzo, u. m., v synopse udáva roky 1663 — 1669.

[370] Ten istý letopočet udáva aj Torzo, u. m.; takto by Ján Stöckel nasledoval v poradí pred Pavlom Regisom, ako to uvádza cit. Torzo a wittenb. ex., u. m., § 15.

[371] Túto stať má iba exempl. SAV 134, martinský exemplár má tú istú stať prečiarknutú. — Bartholomaeides 159, píše, že pôsobil v Sabinove podľa Kleina (II, 372 v pozn.) v rokoch 1663 — 1669.

[372] Exempl. SAV 128 v synopse vkladá sem Eliáša Laniho.

[373] Preto azda Hornyánszky 282 vkladá rektorský úrad Jakuba Grynäa v Sabinove do r. 1668. — Uvedenú dišputáciu pozri v Szabó-Hellenbrandtovi II, 311. Dišputácia sa uskutočnila na tému „O existencii, rozdiele a poriadku vlastností všeobecného súcna a o počte spojených vlastností“. Grynäus bol v Sabinove ešte v r. 1673, keď zaznačil v osobitnej správe smrť akéhosi katolíckeho mnícha, ktorého v podnapilom stave zabili sabinovskí študenti.

[374] Paulus Thomka pôsobil v r. 1650 v Ružomberku (Gymn. I, hl. 15, § 33). Vicerektor Mikuláš Zarevutius pôsobil v Bardejove počas rektorátu Jána Schwartza asi v r. 1670. — Pozri pozn. 89 v II. diele. — Daniel Parschutius v Kremnici 1668. — Gymn. II, hl. 7, § 10.

[375] K jeho menu pripája Torzo v synopse poznámku, že „po oslobodení školu obnovil v r. 1702“.

[376] Zachariáš Clementis sa spomína jedine v exempl. SAV, § 19, zatiaľ čo martinský exemplár jeho meno prečiarkol.

[377] Jeho meno uvádza len exempl. SAV, u. m. — Je, pravda, otázne, či nejde o prv spomenutého Zachariáša Clementisa.

[378] Zasa len exempl. SAV, u. m. — Azda ide o Ondreja Fabriho z Vrbova pri Kežmarku (Mendhardsdorff), ktorý sa zapísal vo Wittenbergu 2. mája 1709. — Bartholomaeides 204.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.