Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Hlava XVII. Škola v Prievidzi

(Caput XVII. De Schola Prividiensi)

Prievidza bola v dávnych časoch mestom bojnickej šľachty. Rozprestieralo sa pri rieke Nitre. Ovládali ju Thurzovci — Alexej, František a jeho syn Juraj, ako aj Alexej II. z vetvy Krištofa Thurzu. Všetci boli veľkými priaznivcami vied a škôl. Pozri dielo Martina Szentiványiho Continuatio dissertationis paralipomenicae, s. 40.

V Prievidzi pôsobili títo učitelia.[374]

Ladislav Liptoviensis pôsobil r. 1560, o jeho tamojšom pôsobení je zmienka už v roku 1556.[375]

Mikuláš Colacinates (Colacini) pôsobil v r. 1570; od roku 1572 bol rektorom v Trenčíne. Vynikal znalosťou orientálnych jazykov.[376]

Ján Dvorský pôsobil tam v r. 1578. Neskôr bol od r. 1620 farárom v Otrokoviciach na Nitriansku.[377]

Ján Zorkóczy; záznam o ňom je z r. 1580.

Albert Husselius (Hussel) pochádzal z Prievidze; v rokoch 1580 — 1583 bol tam rektorom. V tom istom roku napísal list Matiášovi Lochmannovi,[378] ktorý ešte vtedy študoval v Spišskej Novej Vsi. Ďalší list napísal Lochmannovi v roku 1595 už ako prievidzský farár.[379]

Martin Schupka[380] (Šupka) pochádzal z Prievidze. Najprv bol rektorom v Novom Meste nad Váhom. V roku 1566 prešiel do Prievidze. Od roku 1575 bol tam kazateľom a seniorom.

Šimon Bajmocenus pôsobil v r. 1577 v Prievidzi, o rok v r. 1578 prišiel do Šalgova.[381]

Ján Sarkocius. Jeho meno je zachované v liste prievidzského magistrátu z 13. februára 1586, ktorým pozývali Sarkocia do Prievidze.[382]

Matiáš Lochmann bol rektorom asi v roku 1590,[383] otec Jána Lochmanna, o ktorom pozri stať o mošovskej škole.[384] O Matiášovi Lochmannovi[385] sa píše v stati o škole v Banskej Štiavnici, diel II, hlava 20, § 15.

Matiáš Cremniciensis, známy zo záznamov Scrinií Daniela Krmana.

Michal Petri (aj Petran) z Prievidze.[386]

Rafael Hrabecius. Pozri školu v Dolnom Kubíne, diel III, hlava II, § 6.[387]

Mikuláš Marikovský pôsobil asi v r. 1600. Muž vynikajúci mravnou dokonalosťou, vzdelanosťou a usilovnosťou. Rektorom bol 2 roky, ordin. r. 1600. MEEE, 126.

M. Ján Simplicius pôsobil asi v roku 1610. Pozri školu v Hlohovci, I, c. VI, § 13.

Baltazár Demjani (Demiani), rodom zo Sliezska, bol rektorom v rokoch 1604 — 1610. Na tohto učiteľa si spomína v Zablerovom Indexe, s.(?)[388] Ján Pomerius, banskobystrický farár.

Serafín Vilhelmi bol v roku 1609 kolegom Demjaniho. O obidvoch sa zmieňuje Štefan Regius z Beluše, rektor v Brezovici, v Zablerovom Indexe, s. 37. Presný dátum jeho prievidzského rektorovania dokazuje jeho list z mája r. 1609.[389]

Eliáš Chalupka. Pozri školu v Ružomberku, diel I, hl. XV, § 26.[390]

Ján Krman[391] pochádzal z Prievidze, bol synom Tomáša Krmana. Pozri školu v Bytči, diel I, hlava III, § 13. Bol žiakom Matiáša Lochmanna, Matiáša Cremnicensisa, Michala Petriho, Mikuláša Marikovského a Baltazára Demjaniho. Päť rokov študoval aj v Žiline u Štefana Krušpiera, v Martine u Michala Roháča, v Košiciach u Jána Bocatia. Juraj Thurzo ho poslal na vlastné náklady študovať do Wittenbergu.[392] Keď sa vrátil, dva roky (1613 — 1614) spravoval školu v Prievidzi. Potom bol rok rektorom na škole vo Zvolene,[393] neskôr pôsobil rok na gymnasiu palatinale v Bytči ako konrektor.[394] V roku 1618 ho vdova Alžbeta Czoborová povolala za diakona. Neskôr strávil niekoľko rokov na rozličných farách. Zomrel r. 1646 v Drietome.

Eliáš Ladiver starší. Z Prievidze ho povolali do Bytče. Pozri stať o škole v Bytči, diel I, hlava III, § 15.[395]

Juraj Hagsky (Haiszky, Hajský) z Turca, kde žil jeho otec Juraj a matka Kristína Germanová. V Bytči bol žiakom Mikuláša Fidicina, Jána Krmana, M. Zachariáša Flotvedelia a M. Zachariáša Lániho.[396] Ako alumnus palatinalis vdovy Alžbety Czoborovej študoval vo Wittenbergu.[397] Keď sa vrátil, pôsobil od roku 1625 na prievidzskej škole. V r. 1626 pozvali ho za farára do Kamenice. Od roku 1630 do roku 1647 bol farárom v Prievidzi.[398]

František Litterati pôsobil r. 1627.[399] Pozri stať o škole v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 17.

Ján Gobius sa narodil v Liešne v Turci. V roku 1634 pôsobil v Prievidzi, ako to zaznamenal Ján Motešiczký, rodom zo Sliezska, farár „Vendrenensis“, v Zablerovom Indexe na s. 206 a Ján Bresticensis, s. 181.

Juraj Zábojník, vulgo Zaboge alebo Michalovič, nastúpil do Prievidze po Gobiovi v roku 1635 a zotrval tam tri roky. Pochádzal z Veselého pri Vrbovom na Nitriansku. Študoval na domácich školách, lebo pre nemajetnosť nemohol študovať v zahraničí. V Prievidzi bol najprv kantorom, potom rektorom a neskôr diakonom. Pôsobil ako farár aj v Beckove, odkiaľ ho vyhnali, potom v Honte v Bzoviku a v r. 1669 ho v Slovenskom Pravne zvolila synoda za superintendenta. Dekan, ktorý bol súčasne aj notár turčianskeho kontubernia Ondrej Fitkonides ospieval Zábojníka v elegickej básni. Žil vo vyhnanstve v Krupine, kde v roku 1672 zomrel.[400]

Samuel Bartošovický, ktorého pokladá za veľmi učeného muža jeho žiak Lukáč Urbanides, farár v Radačova v Šariši podľa záznamu v Zablerovom Indexe na s. 128. Iný jeho žiak, Ondrej Martinides v Šarišskej stolici, vyzdvihuje jeho zbožnosť, hlboké vzdelanie a nevšednú svedomitosť. L. c, s. 71.[401]

Juraj Stranovský, syn žilinského diakona Juraja Stranovského a matky Kataríny Andrisovej. Po absolvovaní domácich škôl bol poslucháčom Jána Quistorpia v Rostocku[402] a iných slávnych mužov tejto akadémie. Keď sa vrátil z Rostocku, bol rektorom v Rajci (1636),[403] neskôr v Prievidzi (1640). V roku 1641 prijal pozvanie na cirkev v Kysuckom Novom Meste.

Ján Bombicenus (Bombycenus) pozvali ho r. 1640 do Prievidze zo Slovenského Pravna. Stadiaľ odišiel r. 1642 za rektora do Sučian,[404] r. 1647 bol farárom v Turanoch, v roku 1655 v Turčianskom Petre a r. 1661 v Martine.

Martin Cornides; v Zablerovom Indexe ord., 196 ho spomína jeho žiak Ján Culicius. V Prievidzi bol r. 1640. Wittenberský exemplár, 404.

David Lány[405] sa narodil roku 1618 v Turčianskom Háji, kde bol jeho otec Daniel kazateľom. Študoval v Mošovciach, Bánovciach, Bytči a v Bratislave. Neskôr bol učiteľom mladého Juraja Illésházyho. Ako 25-ročný muž prišiel r. 1643 za rektora do Prievidze, kde pôsobil do r. 1648. Odvtedy bol farárom v Dobroči. V roku 1656 ho povýšili na superintendenta. Ako farár pôsobil v Prievidzi a v Brezne, kde 29. apríla r. 1669 zomrel. Keď učil v Prievidzi, napísal teologickú dizertáciu o hriechu: De causa peccati rematura, respondente Johan Brunovic Ihricenus. Prácu venoval Michalovi Bossányimu z Veľkých Bošian, Balthazarovi Eghresdimu, prefektom bojnického hradu, a Mikulášovi Karasovi, správcovi bojnického panstva, ako aj sudcom a ostatným senátorom mesta. Venovanie je datované v Prievidzi 18. augusta 1643. Uvedený respondens a žiak Ján Brunovic pripojil k dizertácii anagram na počesť Davida Lányho. Jeho predčasnú smrť (zomrel 51-ročný) pretlmočil Ján Simonides, rektor v Brezne, v básni Lessa Panegyricum.

Ján Turanecz pochádzal z Turian. Študoval v Sučanoch, sedem rokov v Bratislave u Tieffenbachera, v Žiline u Eliáša Ladivera st., v Okoličnom u Jána Augustiniho, v Spišských Vlachoch, v Jelšave, opäť v Bratislave u Jána Helgenmayera, v Prešove u Samuela Dürnera, tri roky[406] v Ružomberku u Jána Kučeru. Keď skončil štúdiá, bol rektorom v Sv. Petre. Odtiaľ ho r. 1647[407] pozvali do Prievidze od tamojšieho farára Juraja Hajského a predstavenstva obce. Po roku sa stal diakonom a v r. 1647 farárom.

Ondrej Fitkoviny (Fitkovinus, Fitkonides), pochádzal z Bátoviec od otca Ondreja a matky Judity Vesteríkovej, rodom takisto z Bátoviec. V jeho rodisku bol mu prvým učiteľom Ondrej Mayr. Študoval vo Zvolene za rektorátu Jána Bartošovica a Tobiáša Fabritia, v Bardejove za rektorátu Leonharda Wagnera, v Šoprone za Lukáša Vallu, v Bratislave za Daniela Tischenbachera, v Bánovciach za M. Davida Lániho, M. Jána Kirchera a Alexandra Hodikia.[408] Po týchto štúdiách ho poslal Gašpar Illésházy do Wittenbergu,[409] kde sa po poltreťa roku stal konrektorom v Bánovciach. Po dvoch rokoch (1648) zaujal rektorské miesto v Prievidzi. Odtiaľ ho v r. 1648 pozvali do Ilavy za diakona. Pozri gymnázium Bánovce, s. 93.

Ján Rotarides. Pozri stať o škole v Liptovskom Jáne, I., kap. 17, § 7. V Prievidzi pôsobil v r. 1648.[410]

Juraj Holvaidt bol v rokoch 1650 — 1655 rektorom v Prievidzi, potom prešiel do Trenčína.[411]

Eliáš Parschitius. Pochádzal zo Žiliny ako syn ružomberského farára Juraja Parschitia. Študoval v Rajci, keď tam pôsobili rektori Pavol Nostitius, Juraj Stranovius a Michal Haller. V Bratislave bol poslucháčom konrektora Baumgartnera, rektora M. Jána Helgenmayera, v Ružomberku Jána Kučeru, v Kremnici M. Matiáša Rakšániho,[412] v Gdánsku bol poslucháčom teológie u Botsaka a Calovia. Matematiku študoval u Vavrinca Euchstadia, filologiu u Daniela Lanyiho a M. Henricha Niccolaiho,[413] filozofiu u Jána Mochingera. Po štvorročnom štúdiu ho pozvali r. 1649[414] za konrektora do Košíc a r. 1650 za konrektora do Banskej Bystrice. O rok bol rektorom v Prievidzi (1651) a v roku 1652 diakonom v Trenčíne.

M. Zachariáš Kalinka, syn ilavského farára a superintendenta Joachima Kalinku. Vo Wittenbergu[415] napísal filozofickú dizertáciu O človeku,[416] ktorú obhájil za predsedníctva Matiáša Christ. Vebera, ktorý mu súčasne s Jánom Sperlingom vo veršoch zablahoželal.[417] V Prievidzi ako rektor obhajoval dňa 8. mája 1654 základné články o eucharistii.

Juraj Czember vydal fyzicko-teologickú dišputáciu o pôvode duší: De traduce opposita immediate animarum creationi, respondes Krištof Lisztak. Práca vyšla r. 1656 tlačou v Trenčíne u Mikuláša Czizeka.[418]

Juraj Holvay (Holvaidt, Holvaith) nastúpil v Prievidzi v r. 1656. Odtiaľ ho pozvali za správcu školy do Trenčína,[419] kde zotrval, až kým ho neodvolali z pôsobiska. Bližšie pozri stať o škole v Brezne, diel II, kap. II, § 18.

*

Evanjelickú prievidzkú školu napokon zrušila Františka Kainová, vdova po palatínovi Pavlovi Pálffym. História Diplomatica, Appendix, s. 118.


[374] Zoznam prievidzkých rektorov od Ladislava Liptoviensisa až po Jána Zorkóczyho incl. uvádza iba Fabó III, 151 a z novších Frankl. 142 — 143.

[375] Ladislav Liptovský spravoval evanjelickú partikulárnu školu v Prievidzi v rokoch 1560 — 1564, keď tam evanjelická škola vznikla. Klein III, 181, Frankl 142. Podľa Fabóa III, 163 Ladislav Liptoviensis pôsobil už v r. 1556 — „iam anno 1556 rectore agente“.

[376] Fabó III, 144. Pozri aj Slov. pohľ., č. 12 r. 1887, s. 279 a pozn. 8 v I. diele tejto práce. Frankl 142 kladie medzi Ladislava Liptoviensisa a Colacinata najprv rektora Martina Schupku ok. r. 1566 podľa Hornyánszkeho 226, a po ňom v r. 1567 Alexandra Socovina s odvolaním sa na Bartholomaeidesa 76.

[377] Fabó III, 172. Podľa Frankla by mal byť pred Dvorským (1578) uvedený Šimon Bajmoczi v r. 1577 (Hornyánszky 225).

[378] Rkp. Epistolarum ad Lochmannum datarum I, e. 79, odpis listu v Gymn. III. hl. 17, § 3.

[379] Rkp. Epistolarum, u. m., s. 81, odpis Gymn., u. m., § 4 — Husselius sa narodil v r. 1554 v Prievidzi, kde bol žiakom Ladislava Liptovského v r. 1560 — 1563. Tam bol v r. 1580 rektorom podľa Fabóa III, 151, v r. 1581 — 1582 podľa Kleina III, 182, v r. 1582 podľa synopsy prievidzskej školy, u. m., § 2. Hornyánszky uvádza neprijateľný rok 1526! Ordinovali ho r. 1584 a bol kazateľom v Prievidzi (Hornyánszky u. m.) Fabó III, 163, uvádza r. 1575. Od r. 1593 bol kazateľom v Bytči (Fabó III, 99), a tam aj zomrel v r. 1596 (Fabó III, 112 a II, 54). V Prievidzi bol jeho žiakom Vavrinec Benedicti z Nedožier, ktorý v úvode svojej gramatiky vyzdvihuje úctu svojho učiteľa k rodnému jazyku. Porovnaj aj Zborník Horná Nitra I, 146.

[380] Schrupku uvádza iba Fabó III, 151. Od 1585 rektor Št. Kevický. MEEE 87.

[381] Fabó III, 151 a Hornyánszky 226. Gymnasiologia ho neuvádza.

[382] List Sarkociov je v diele rkp. Epistolarum ad Lochmannum (bez určenia strany), jeho odpis v Gymn., u. m., § 4. Frankl 142 poznamenáva rok jeho rektorovania r. 1580 podľa Fabó-Klanicu 151.

[383] Rok 1590 uvádza exempl. SAV III, hl. 35, § 2, s. 199 a berlínsky exemplár 263. Hornyánszky 266 uvádza r. 1578, Fabó III, 151 r. 1594.

[384] Škola v Mošovciach, Gymn. I, hl. X, § 12.

[385] Matiáš Lochmann „senior“ z Banskej Bystrice bol rektorom v Prievidzi, neskôr farárom v Sučanoch a v Mošovciach. Treba ho rozlíšiť od Matiáša Lochmanna mladšieho, rodom z Partizánskej Ľupče, jeho vnuka, rektora v Spišských Vlachoch, o ktorom pozri stať v Gymn. III, hl. 16, § 11, táto práca diel II, s. 482. Porovn. Bartholomaeides 149 n. a Fabó I, 14, v pozn.

[386] Michal Petri bol ok. r. 1620 rektorom a neskôr farárom v Prievidzi. Fabó III, 163. Bol rodom z Prievidze. MEEE 118.

[387] Rafael (Izrael) Hrabecius spravoval školu v Prievidzi (Gymn. III, hl. 17, § 8) v rokoch 1606 — 1609 podľa Slávika, Dejiny zvolenského ex. bratstva IV, 235. Porovnaj bratislavský exempl. III, hl. 17, § 8, v Dolnom Rubíne r. 1612 (hoci tam je označený ako ,Izrael‘ Hrabecius). Neskôr bol farárom v Prievidzi, od r. 1614 v Sučanoch (Fabó III, 260) a od r. 1615 v turčianskej obci Sv. Helene (Fabó III, 264). Tam napísal r. 1622 Oratio exequialis na pamäť Petra Révaya, ktorú vytlačili v Košiciach (Fabó III, 251, pozn.). V r. 1618 sa dopustil s Ondrejom Carbonariom, martinským farárom, ,quendam casum insperatum et infelicem‘ (neočakávaný a nešťastný poklesok), začo upadol v nemilosť u Révayovcov a bol omilostnený na prosebné listy turčianskeho bratstva. Listy okolo tejto záležitosti odpisuje bratislavský exempl., u. m.

[388] Demjaniho žiakom bol aj Štefan Regius, pezinský rektor, r. 1604, čím sa potvrdzuje správnosť datovania synopsy Gymn. III, hl. 17, § 11 a exempl. SAV 199. Bratislavský exempl. sa zmieňuje v diele III, hl. 17. Rok 1610, ktorý označuje Fabó III, 151, je terminus usque ad. Wittenb. exempl., s. 400, určuje r. 1604 — 1608.

[389] Pozri Gymn. III, hl. 17, § 12. Rok 1609 potvrdzuje synopsa v § 12, exempl. SAV, 199, aj Fabó III, 151. Vilhelmi študoval od 22. marca 1604 vo Wittenbergu, z prievidzskej školy odišiel za rektora na školu v Mošovciach (Gymn. I, hl. 10, ho však neuvádza) a napokon pôsobil v Žiline r. 1610 (Gymn. III, hl. 33, § 3). Bartholomaeides 107. Wittenb. exempl., s. 400 — 404.

[390] Podľa stati o ružomberskej škole (Gymn. I, hl. 15, § 26) Chalupka pôsobil v Prievidzi r. 1619 poldruha roka, potom prešiel do Ružomberka. Fabó, u. m., kladie jeho prievidzské pôsobenie na r. 1613, Hornyánszky 226 na r. 1625, neskôr bol údajne od r. 1630 kazateľom v Motešiciach pri Trenčíne. Stade prešiel do Nového Mesta nad Váhom. Hornyánszky 141. Jeho collega Mat. Platani. Witt. ex. 405, § 7.

[391] Štefan Krušpier pôsobil v Žiline v rokoch 1601 — 1607 (Gymn. III, hl. 33, § 6, kde však stojí dátum 1622). Michal Roháč v Martine r. 1609 (Gymn. III, hl. 13, § 3). Ján Bocatius v Košiciach do r. 1614 (Gymn. II, hl. 5, § 12).

[392] Krman bol vo Wittenbergu od 25. októbra 1610. Bartholomaeides 114.

[393] Vo Zvolene v r. 1616. Gymn. II, hl. 23, § 9.

[394] V Bytči bol konrektorom, pozri Gymn. I, hl. 3, § 13.

[395] Eliáš Ladiver starší pôsobil asi v rokoch 1627 — 1629 v Bytči (Gymn. I, hl. 3, § 15), v rokoch 1633 — 1639 v Žiline (Gymn. preš. exempl. I, hl. 3, ale martinský exempl. aj prešovský druhý exemplár III, hl. 33, § 15, s. 201 uvádzajú rok 1625), potom v Bánovciach a Prievidzi medzi rokmi 1636 — 1639 (pozri Ružička, Eliáš Ladiver, s. 13). Od r. 1639 sa vrátil do Žiliny ako farár. Synopsa prievidzskej školy v Gymn. III, hl. 17, § 15 pri Ladiverovom mene neuvádza časové určenie, ale podľa chronológie rektorovania jeho nástupcu Juraja Hajského (§ 16), kde sa uvádza rok 1625, by sa muselo dedukovať, že Ladiver st. pôsobil v Prievidzi pred r. 1625. Porovnaj wittenb. exempl., 406, § 14.

[396] Bytčianski rektori: Mik. Fidicinus v Gymn. I, hl. 3, § 4, Ján Krman, u. m., § 13, M. Zach. Flotvedelius, u. m., § 14, M. Zach. Láni, u. m., § 14.

[397] Hajský študoval vo Wittenbergu od 23. mája 1622. Bartholomaeides 128 n.

[398] Hajský bol farárom v Kamenici. Pozri Fabó III, 241, v Prievidzi u. m. 164. Wittenb. ex., 401.

[399] Letopočet určuje exempl. SAV 200. Po ňom rektor Ján Simplicius. Witt. ex., § 12, s. 406.

[400] Životopisné dáta doplňuje exempl. bratislavského znenia III, hl. 17 a Slov. pohľ. č. 2, s. 40. Pozri aj Fabó I, 37, III, 319 a 281. Wittenb. ex., s. 402.

[401] Bartošovický pôsobil v Prievidzi v 30. rokoch 17. storočia (medzi r. 1635 — 1640 v zmysle Gymn. III, hl. 17, § 20), preto sotva je správny údaj Slávikov 244, že tam bol v rokoch 1617 — 1624.

[402] O Quistorpiovi pozri pozn. 11 v diele I.

[403] V Rajci pôsobil v r. 1636. Gymn. III, hl. 19, § 9.

[404] Bombicena uvádza iba Hornyánszky 227. O tom, že bol farárom v Turanoch, pozri Fabó III, 261, v Turčianskom Petre, u. m., 267, v Martine, u. m., 258.

[405] Fabó III, 151, označuje ,Daniel‘ Láni, teda meno jeho otca. Jeho životopisné dáta doplňuje cit. bratislavský exempl., Hornyánszky 227 a Riznerova Bibliografia III, 11.

[406] Tieffenbacher pôsobil v Bratislave v r. 1635 (Gymn. II, hl. 18, § 9), Ladiver st. v Žiline r. 1625 (u. m., III, 33, § 15), Augustini v Okoličnom r. 1637 (Gymn. I, hl. 12, § 11), Helgenmayer v Bratislave r. 1642 (Gymn. II, hl. 18, § 10), Dürner v Prešove r. 1640 (Gymn. II, hl. 8, § 13), Kučera v Ružomberku r. 1641 (Gymn. I, hl. 15, § 30).

[407] Tak dôvodí synopsa, u. m., § 24, s. 106, exempl. SAV 201, kým Fabó III, 151 určuje dátum 1645.

[408] Ján Bartošovič pôsobil vo Zvolene r. 1630 (Gymn. II, hl. 18, § 14) a Tob. Fabritius tamže r. 1635 (u. d., § 15), Wagner v Bardejove u. d., II, hl. I., 17, v Šoprone Lukáč Valla r. 1643 (Gymn. II, hl. 19, § 4), v Bratislave Tischenbacher r. 1635 (Gymn. II, hl. 18, § 9), v Bánovciach D. Láni r. 1639 (Gymn. I, hl. 1, § 24), J. Kirscher r. 1637 (Gymn. u. m. § 26), A. Hodikius r. 1643 (u. m. § 31).

[409] Vo Wittenbergu sa zapísal na štúdiá 18. mája 1642. Bartholomaeides 136.

[410] Podľa exempl. SAV 201 a Rotaridesa s. 403 aj Hornyánszkeho 227, kým Fabó, u. m., uvádza r. 1649.

[411] Holvaidtovo meno uvádza iba Hornyánszky 227 a Fabó III, 151, pripisuje r. 1656. V Trenčíne pôsobil v r. 1657. Gymn. II, hl. 21, § 25. Porovnaj wittenb. exempl. 403 a 406.

[412] Nostitius v Rajci v r. 1626 (Gymn. III, hl. 19, § 8), J. Stranovius v r. 1636 (Gymn. u. m. § 9), M. Haller v r. 1638 (u. m. § 10), Helgenmayer v Bratislave v r. 1642 (Gymn. II, 18, § 10), Kučera v Ružomberku r. 1641 (Gymn. I, hl. 15, § 30), Rakšáni v Kremnici r. 1666 (Gymn. II, hl. 7, § 9).

[413] Daniel Lányi pozri Jöcher I, 1487, H. Nicolai u. d., II, 294.

[414] Chronologický prehľad podľa Daniela Krmana podáva košická škola v exempl. SAV II, hl. VII, a berlínsky exempl. 135.

[415] Zachariáš Kalinka bol vo Wittenbergu od 1. septembra 1649. Bartholomaeides 140.

[416] Dizertáciu De homine (O človekovi) vytlačili vo Wittenbergu v r. 1650. Rizner II, 299, č. 1.

[417] Odpis básne v Gymn. III, hl. 17, § 28. Jeho životopis doplňuje Bartholomaeides 140 a Slov. pohľ. č. 7, 1887, s. 154 nasl.: Matka Zachariáša Kalinku sa volala Zuzana Korvínová. Kalinka študoval v Ilave u Jána Lányiho r. 1629 — 1630 (Gymn. I, hl. 8, § 12), u Jeremiáša Lipárika r. 1640 (u. m., § 14), u Jána Durea v rokoch 1642 — 1646 (u. m., § 16). Potom v Csepregu u Ondreja Pernaya (Gymn. I, hl. 4, § 8), v Bratislave u Helgenmayera v r. 1642 (Gymn. II, hl. 18, § 10), v Kremnici u Biringera r. 1637 (Gymn. II, hl. 7, § 8), v Nitrianskom Pravne u Jeremiáša Pilárika r. 1639 (Gymn. III, hl. 24, § 11) a v Levoči u Mich. Lazia r. 1646 (Gymn. II, hl. 15, § 32). Po návrate z Wittenbergu bol v r. 1654 rektorom v Prievidzi (Gymn. III, hl. 17, § 29). Potom bol od roku 1656 farárom v Košeci (Fabó III, 114), kde 12. marca v tom istom roku zomrel. Jeho prievidzská dišputácia o eucharistii (De transsubstantione) sa zacieľovala proti mníchovi Bonaventurovi Hocquardovi, respondentom mu bol vtedy Ján Habermann. Dišputu vytlačili v Trenčíne v tlačiarni Vavrinca Benjamína ,ab Hage‘ s venovaním Štefanovi Thökölyimu z Kežmarku, Imrichovi Szunyoghovi a oravskému seniorátu.

[418] Czember nastúpil v r. 1654 podľa berlínskeho exempl. 263 n. Ján Mičinský ho označuje Pavol Czember. Wittenb. ex., 409.

[419] Gymn. II, hl. 21, § 29, kde sa pričleňuje k jeho menu rok 1655. Posl. rektor Ján Mituch. Wittenb. ex., u. m.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.