Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Hlava XIX. Škola v Rajci

(Caput XIX. De Schola Raiecensi)

Obec Rajec (Raiecium) leží medzi Prievidzou a Žilinou, je obkľúčená horami a patrila lietavskému panstvu, kde sa obyvateľstvo zamestnávalo najviac garbiarstvom.

Medzi učiteľmi sú zaznamenaní:

František Hrabetius, syn Jána Hrabetia, ktorého sme spomenuli medzi učiteľmi školy v Hrachove.[430] František „sa lopotil“ podľa Krmanových slov (Scriniá) na škole v Rajci v roku 1601.

Pavol Lovcsány. Podľa spomenutých Krmanových zápisov bol v Rajci správcom školy od roku 1602.[431] Autor Gymnasiologie uvádzajúc etymológiu mena Lovčány humorne dôvodí, že dotyčný nelovil divú zver, ale rajeckú mládež získaval pre vznešené vedy. Cituje slová Hermanna Kirschnera v Orationes Marpurgi z roku 1695: Non fera cerva: Vera Minerva placet (Neľúbi sa mi divá laň, ale pravá múdrosť).

Matiáš Platány pôsobil v Rajci v roku 1607.[432] Pozri viac v stati o škole v Bojniciach, diel III, hlava III, § 7.

Ján Zitkius (Žitkius) prišiel do Rajca v roku 1613 zo školy v Dolnom Kubíne, a vyučoval tam sedem rokov artes liberales. Začal študovať v Rajci za Frant. Hrabetzia a Pavla Lovcsányho, pokračoval v Trenčíne za Ondreja Tornaiho štyri roky, v Bytči za Michala Crispína.[433] Rok učil v Kubíne, sedem rokov v Rajci, dva roky v Žiline.[434] Od roku 1623 bol v Dolnom Kubíne diakonom. Pozri školu v Kubíne, III, hl. 2, § 9.

Po ňom nastúpil r. 1619 Ján Czaban.[435] V Rajci pôsobil takisto sedem rokov, potom prešiel na školu do Ilavy.

Ján Lány učil v Rajci asi v roku 1625. Pozri školu v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 16.

Pavol Nostitius (aj Nosatius) nastúpil do Rajca r. 1626. Vzdelával sa u Matiáša Gažúra v Ilave, štyri roky u M. Zachariáša Lániho v Bytči a v Trenčíne.[436] Hudobné vzdelanie, ktoré spojil s gramatikou, rétorikou a dialektikou, ho zaviedlo do chóru v Bánovciach. Z chóru sa dostal na katedru v Rajci,[437] kde osem rokov trpezlivo pracoval a napokon ho r. 1635 zvolili za farára v Bánovciach. Zaznamenávajú Scriniá Daniela Krmana.

Juraj Stranovius, pozri školu v Prievidzi, III, hlava XVII, § 21.[438]

Melchior (? Michal) Haller[439] sa narodil v Rajci. Bol synom tamojšieho farára Jána Hallera. Základné vzdelanie si osvojil u miestneho rektora Jána Zitkia, vyššie vedy nadobúdal u M. Stanislava Horlera v Levoči, Františka Litteratiho v Prievidzi, Jána Szerediho v Prešove, M. Daniela Tischenbachera[440] v Bratislave, u ktorých si osvojil humanistické vedy. Otec však sledoval pritom, keď synovi umožnil postupne sa ďalej vzdelávať, vyššie ciele. Z týchto dôvodov sa dva roky venoval štúdiu cirkevného spevu v Prievidzi, potom sa stal správcom školy v rodnej obci Rajci[441] a neskôr dva roky zastával v Prievidzi tú istú funkciu. Napokon ho zvolili r. 1642 za kazateľa v Prečine na Trenčiansku.

Ondrej Fabritius sa vzdelával na domácej škole u Jána Lániho, v Trenčíne u Daniela Remenikia, v Bratislave u M. Jána Helgenmayera. Z rektorského úradu vo Varíne prešiel v r. 1643 do Rajca.[442]

Ján Sinapius; v r. 1648 ho pozvali z Bánoviec, kde bol konrektorom, za rektora do Rajca. Pozri školu v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 20.

Štefan Zarkóczy spravoval rajeckú školu od roku 1649 do roku 1654. Scrinia Daniela Krmana.

Daniel Monkovicenus, syn Jána Monkovicena, farára v Hustopečiach na Morave. V Rajci viedol v roku 1655 školu. Pozri školu v Lipt. Mikuláši, diel III, hlava XV, § 12.

Zánik školy bol násilný, ako je to opísané v predošlom odseku.


[430] Gymn. I, hl. 7, § 2. Rok 1601 jeho pôsobenia v Rajci je zaznamenaný okrem Gymn. III, hl. 19, § 3 v stati o škole v Rajci aj v bratislavskom exempl. III, hl. 19 a wittenb. III. hl. 34, s. 418 nep.

[431] Martinský exemplár, u. m., § 4 takto terminuje, ale bratislavský exempl. III, hl. 19, uvádza r. 1607.

[432] Martinský exempl., u. m., § 5. Podľa exempl. SAV III, hl. 39, § 2, s. 209. Platany účinkoval v Rajci r. 1610.

[433] Ondrej Tornaius pôsobil v Trenčíne v r. 1605 (Gymn. II, hl. 21, § 7), v Bytči pôsobil Michal Crispin bez presnej chronológie v Gymn. I, hl. 3, § 6.

[434] Zitkius bol učiteľom v Dolnom Kubíne; pozri Gymn. III, hl. 2, § 9, v Žiline v r. 1616 (Gymn. III, hl. 33, § 11). Pozri exempl. SAV III, hl. 34, § 2, s. 209, podľa ktorého Zitkius pôsobil v Rajci v r. 1613 (a po sedemročnom účinkovaní mal tam zotrvať až do r. 1620).

[435] Jána Czabana spomína iba exempl. SAV, u. m., s. 210. V skutočnosti však sa skrýva pod menom Ján Czaban a Ján Lány jedna a tá istá osoba, ako to vysvitá z textu Gymn. I, hl. 6, § 16 (o hlohovskej škole): Johannes Lany alio cognomine Czaban dictus (Ján Lány iným názvom aj Czaban). Vyučoval v Rajci v rokoch 1619 — 1625; od r. 1625 do r. 1629 bol rektorom v Hlohovci (Gymn. hlohovskej školy I, hl. 6, § 16 pozná iba meno Jána Lányi v r. 1627), v rokoch 1629 — 1639 pôsobil v Ilave (aj ilavská škola v Gymn. I, hl. 8, § 12 označuje len meno Johannes Lányi). Dve rozličné osoby — Czabana a Lányho — rozlišuje dôsledne berlínsky exempl. 270 a wittenb. III, hl. 39.

[436] Matiáš Gažur pôsobil v Ilave, pozri Gymn. I, hl. 8, § 9, o Zachariášovi Lánim referuje v Bytči Gymn. I, hl. 3, § 14 a v Trenčíne Gymn. II, hl. 21, § 18.

[437] Synopsa Gymn. III, hl. 19, § 8 a bratislavský exempl. III, hl. 19 uvádzajú rok 1619, ale berlínsky exempl. 270 predkladá pravdepodobnejšie dátum r. 1626, ako stojí aj v stati o rajeckej škole v § 8. Tento dátum potvrdzuje aj wittenb. exempl., u. m.

[438] Stranovius pôsobil v Rajci r. 1636 (synopsa, u. m., § 9 a exempl. SAV 210 Bratislavský exempl. III, hl. 19 kladie najprv Hallera s letopočtom 1638, za ním Stranovia s rokom 1636!

[439] Rodné meno Melchior volí martinský a prešovský exemplár, kým exempl. SAV wittenb. a berlínsky sa rozhodujú pre meno Michal, ktoré je pravdepodobnejšie.

[440] Horler pôsobil v Levoči r. 1619 (Gymn. II, hl 15, § 26), Fr. Litterati v Prievidzi r. 1627 (Gymn. III, hl. 17, § 17), Ján Seredi v Prešove r. 1637 (Gymn. II, hl. 8, § 16), Dan. Tischenbacher v Bratislave v r. 1635 (Gymn. II, hl. 18, § 9).

[441] Haller pôsobil r. 1638 v Rajci. Synopsa Gymn. III, hl. 19, § 10, bratislavský aj berlínsky exemplár, u. m. V Rajci pobudol štyri roky (bratisl. exempl.). Údaj o jeho rektorskej činnosti v Prievidzi je nesprávny a v texte školy na u. m. je nezreteľne prečiarknutý.

[442] Dan. Remenius (Remenikius) pôsobil r. 1638 v Trenčíne (Gymn. II, hl. 21, § 21), Helgenmayer r. 1542 v Bratislave (Gymn. II, hl. 18, § 10). V Rajci bol rektorom v r. 1643 (synopsa, u. m., § 11, exempl. bratisl., exempl. SAV 210 a berlín., u. m.).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.