Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia 3. diel. Školy malomestské

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 82 čitateľov

Hlava XXV. Škola v Dobšinej

(Caput XXV. De Schola Topschensi)

Dobšinú (Topscha seu Topschina) opísal Gašpar Pilc, tamojší farár (r. 1584) v spise, ktorý vydal Daniel Klesch r. 1671 vo Wittenbergu u Jána Hakena.[531] Mesto leží na úpätí Karpát a je známe svojimi baňami.

V tomto odľahlom meste mali vedy svoje príhodné útočište, ako dosvedčuje Žigmund Pezelius, ktorý tam dva roky pôsobil ako rektor, do r. 1584, a ďalších 40 rokov (1585 — 1627) ako farár.[532] Gymnasiologia Prešova, III, list 170 a 171, ako aj exemplár SAV III, hlava II, s. 223 a wittenberský III, hl. 51; uvádzajú Pezelia aj pod menom Žigmund Altsmann, s odvolaním sa na Buchholtzove Subsidiá. V podstate ide o tú istú osobu. Jeho manželku a dvoje detí zajali Turci v r. 1573. V tom istom roku Turci okupovali Dobšinú. Turecké nájazdy lúpili, plienili a zakladali požiare v meste. Po takejto katastrofe sa už nepodarilo škole rozvinúť vedecké zápolenie. Po dlhšom časovom období, keď sa už škola zotavila, pôsobili na nej:

Ondrej Novák v r. 1626.

N. Kraut und Fleisch, správne Lachanius, r. 1627. Hornyánszky (s. 43) ho nazýva Michal Lachanozarkus, ináč Krautundfleisch;[533] Táto rodina v Dobšinej ,nedávno‘ vymrela. V rokoch 1627 — 1637 bol tam farárom.

Po ňom nastúpil v r. 1670 Juraj Buchholtz. Narodil sa v Sabinove. Pozri školu v Spišskej Sobote, diel III, hlava VII, § 12.

N. Fallen — Hauser.

Pavol Apelles z Löwensteinu pôsobil asi v r. 1700.[534]

Daniel Buddaeus; r. 1702.[535]

Juraj Pellionis; r. 1703.

Šimon Galli (Gall), absolvent akadémie v Greifswalde, v Dobšinej učil v r. 1712.

David Müller. [536]

Koncom 18. stor. tam pôsobili: Georgius Gotthardt 1737 do 1757;[537] po ňom ,clarissimus‘ Rész.[538]

V roku 1773 pôsobil tam Ondrej Šimon.[539]


[531] Ide o dielo Brevis narratio devastationis et dirreptionis oppidi Dopscha per Turcas factae, anno 1584 die 14. Octobris. Spis preložil Michal Gotthard, farár v Spišskej Novej Vsi. Vytlačili ho v r. 1795 po nemecky v Košiciach.

[532] Pezelius opísal skazu svojho mesta v r. 1584 v latinských veršoch elegického disticha, ktoré odpisuje Gymn. III, hl. 25, § 2 (škola v Dobšinej). Bratislavský exempl. odpisuje epitaf z jeho náhrobku (dva verše v latinčine a dva v nemčine) a pretvára jeho meno na Peccelius.

[533] Fabó III, 21 označuje meno Michal Lachanius, čiže Kraut und Fleisch.

[534] Pozri stať o kežmarskej škole v Gymn. II, hl. 14, § 20.

[535] Buddaea zaznamenal iba Bartholomaeides 192. Pochádzal zo Sabinova od otca Juraja, farára z Červenice, ktorý uprchol do sliezskeho Brzgu. Daniel tam študoval a v štúdiách pokračoval v Prešove. Keď aj odtiaľ museli ujsť, študoval znova v Brzgu, vo Vratislavi a vo Wittenbergu (zapísal sa 13. októbra 1690). Dňa 4. apríla r. 1702 ho zvolili v Dobšinej za rektora. Dňa 8. apríla t. r. ho ordinovali v Kukovej. Zomrel v Dobšinej 9. septembra 1724 v 55. roku života.

[536] Exempl. SAV 223 a wittenb., u. m., mení Müllerovo rodné meno na Gašpar. Narodil sa v Kežmarku, od 7. mája r. 1717 študoval vo Wittenbergu, „hodie“, t. j. v čase zostavovania Gymnasiologie ok. r. 1724 bol rektorom v Dobšinej. Bartholomaeides 212.

[537] Lad. Bartholomaeides, Memorabilia provinciae Csetnek 116.

[538] Pavol Rész (Fabó III, 17), aj Risz (Haan 95) študoval v r. 1786 v Jene. Keď sa vrátil, dostal sa za rektora do Dobšinej. Od r. 1793 bol farárom v Miškolci, kde preložil Lutherov katechizmus do madarčiny „pre úžitok tamojších škôl“.

[539] Ondrej Šimon študoval r. 1773 v Jene. Potom bol rektorom v Dobšinej a odtiaľ prešiel za farára do Švedlára. Vynikal ako zberateľ cirkevných starožitností. Haan 78.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.