ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Caput I — De Schola Betzkoviensi)

V Beckove bolo svojho času sídlo vied, ako to dosvedčuje Daniel Holtz z Tisovca, pôvodom Moravan, neskôr kazateľ v Brutovciach na Spiši. Študoval u vzdelaných a učených učiteľov; u M. Gašpara Rakobena, rektora v Třebíči, M. Jána Makovia, rektora v tom istom meste, u Pavla Pelargia, rektora kolégia vo Velkom Meziříčí, u Ondreja Andritia,^[614] rektora v Novom Meste nad Váhom a napokon u Jeremiáša Ratkotzia,^[615] inak aj Rakocia, beckovského rektora. Pozri Zablerov Index, 171.

Ján Synapius ml., bol synom beckovského farára Michala Synapia. Pozri školu v Hlohovci, diel I, hlava VI, § 20.

Ján Zernotzay podľa Scrinií Daniela Krmana.

(Caput II — De Schola Calmancensi)^[616]

Správcom školy v Kalmáncsi, v župe Sümeg, bol v roku 1559 Tomáš Bellenius,^[617] podľa záznamu Matiáša Scaritzaiho^[618] v diele o živote Štefana Szegedinyho. V tom čase mu bol učiteľom učený a skromný mladík Tomáš Bellenius, ktorý ho aj v Tolne^[619] súčasne s inými svojimi žiakmi vzdelával.

Ten istý Scaritzai u. d. spomína ešte ďalšieho rektora a síce Tomáša Bellinyho ako svojho nástupcu.

(Caput III — De Schola Csegklediensi)

Zo školskej dielne tohto mesta vyšli viacerí učení mladíci, ako o tom hovorí Matiáš Skaritzai vo svojom diele o živote Štefana Szegedinyho z r. 1546. Medzi nimi sa zmieňuje aj o Albertovi Baconiusovi, ktorý bol tam neskôr farárom.

Okolo r. 1548 pôsobil kazateľ a učiteľ Kis-Szegedi, predtým učiteľ v meste Gyula.

(Caput IV — De Schola Czeithnensi)

Podľa Krmanových^[620] zápiskov — Scrinií pracoval v Čachticiach na úseku výchovy a vzdelávania mládeže r. 1613 Matiáš Sartorius^[621] a Ondrej Batoviensis.

Daniel Lany pôsobil tam v roku 1632. Pozri školu v Bánovciach, I. hlava I, § 24.

Samuel Kazerius (Kacserius, Káčer) sa spomína v r. 1635, rektorský úrad zamenil neskôr za notársky, ako o tom svedčí Štefan Pilárik vo svojom diele Currus Jehovae mirabilis, IX, 57.

Martin Sculteti.^[622] Pozri bytčiansku školu, diel I, hlava III, § 5.

(Caput V — De Schola Gnysnensi)^[623]

Martin Klisch (Klesch) sa narodil v Levoči. Tam žil aj jeho otec Stanislav a matka Regina Clementisová. Od najútlejšieho veku si osvojoval základy vied a dobrých mravov na domácich školách. Po otcovej smrti štyri roky neštudoval. Až v dospelejšom veku na radu priateľov sa dal nahovoriť, aby šiel ďalej študovať. Študoval v banských mestách, a to^[624] vo Zvolene u rektora Jána Kianku a v Brezne u Jána Roharia (Rotariusa). Za krátky čas svojou usilovnosťou natoľko pokročil vo vedomostiach, že bol hoden prevziať úrad kantora v Poprade. Po dva a polročnom pôsobení v Poprade na odporúčanie slovenského kazateľa Bartholomeja Alauda ho menovali na rektorské miesto v Gňazdoch, kde dva roky veľmi úspešne a svedomite vyučoval. Keď ho však počas náboženského prenasledovania vyhnali, uchýlil sa do Krakova. Onedlho však na radu Jána Arithera prijal učiteľské miesto v Tvarožnej (Spiš). Neskôr bol rektorom aj v Lipanoch. Pozri Zablerov Index, 36. Gymn. III, hl. 22, § 8.

(Caput VI — Békés Gyula — De Schola Gyulensi)

V meste Békés Gyula, kedysi opevnenom hradbami, pôsobil podľa správy Matiáša Scaritzaiho v rokoch 1545 — 1546 Štefan Szegediny.^[625]

(Caput VII — De Schola Kereszturiensi)^[626]

Okrem iných, o ktorých sa hovorí v záznamoch, pôsobili tam aj Michal Zvonarits.^[627] Pozri o ňom školu v Csepregu, diel I, hlava IV, § 3.

(Caput VIII — De Schola Krompachiensi)

Vzdelávaniu mládeže sa tam venoval Michal Judicis čiže Richter z Nitrianskeho Pravna. Pozri o ňom stať o škole v Gelnici, diel III, hlava VIII, § 5 a Zablerov Index, 206.^[628]

Ondrej Curanus (Kurani), syn kazateľa Jána Kuraniho v Rožkovanoch na Spiši. Pôvodne sa vzdelával na rôznych domácich školách. Vyššie štúdiá absolvoval v Toruni. Bol dva roky poslucháčom prof. M. Jána Naebera, M. Gerharda, M. Hoppia a M. Jána Engelberta.^[629] Keď sa vrátil do vlasti, overoval si nadobudnuté pedagogické schopnosti najprv v Lipanoch,^[630] neskôr v Krompachoch, kde bol potom aj kantorom. Napokon prestúpil r. 1686 do cirkevných služieb vo Folkmare. Scriniá Daniela Krmana.

(Caput IX — De Schola Ponitzensi)

Na čele tamojšej školy stál r. 1622 učený muž Ján Galli, o čom svedčí záznam Petra Dabovitzena v Index ord. Petra Zablera, 16.

(Poznámka in margine: Viedol aj Školu v Ratkovej v Gemeri, pozri stať o štítníckej škole, diel III, hlava VI, § 6 a v Rožňave, pozri Klein, II, 129).

Podľa MEEE, s. 73 pred r. 1582 pôsobil v Ponikách 5 rokov tamojší rodák Matyáš Transalpíni.

(Caput X — De Schola Reuuciensi)

História uvádza v tomto meste málo mien učiteľov, ale boli to významní ľudia.

Štefan Moller, rodom z Liptovského Jána, kde žil jeho otec toho istého mena. Na domácej škole ho vyučovali tamojší učitelia. V Brezne sa učil u Alexandra Szocovina,^[631] v Spišskej Sobote u Daniela Madaya. Na Schröterovu radu prijal ponuku na miesto do Revúcej, kde viedol dva roky školu s najväčším úsilím. Napokon ho v Revúcej ustanovili za diakona. Pozri Zablerov Index, 2.

V roku 1651 bol tu učiteľom Ján Dubnicay.

Daniel Mazary (Mažari).^[632] Najprv bol kantorom v Štítniku, neskôr rektorom v Revúcej (1652). Pre mimoriadnu svedomitosť sa stal farárom v Šumiaci, v Gemeri a neskôr v novohradských Tomášovciach. Bratislavský súd ho odsúdil do žalára na deväť mesiacov. Keď si odpykal trest, musel ešte na galeje do Neapola, Palerma, až napokon podľahol útrapám. Zomrel v r. 1675^[633] v Syrakuzách.

V roku 1662 povolali do Revúcej Jána Dianišku z Hnúšte.

V roku 1790 pôsobil Ján Škrabák.

(Caput XI — De Schola Szucanensi)

Asi v r. 1600 spravoval školu v Sučanoch Ondrej Kottsinus a Ján Lutilensis, ako to dosvedčuje ich žiak Ondrej Reichvalský čiže Rezik z Turca, farár v Maťašovciach, v zázname Zablerovho Indexu, 68.

Gabriel Bubenka (Bubenkius, Bubelius), syn Mikuláša Bubelina čiže Budovina, ktorý sa zmieňuje o svojom synovi v liste Matiášovi Lochmannovi v r. 1609. Jeho pôsobenie v Sučanoch (v 40. rokoch 17. stor.) dosvedčuje aj Matiáš Thurotzensis, farár v Že00000hre v Šariši, v Zablerovom Indexe, 219.

Ján Dolecius, o ktorom zanechal záznam Martin Chalupka v Zablerovom Indexe, 70.^[634]

(Caput XII — De Schola Tasnadiensi)

Obec Tasnád v stolici Szolnok je známa úrodnými vinohradmi. V tejto obci otvoril školu Štefan Szegedy. Stalo sa tak po jeho návrate z Wittenbergu, ako o tom píše Matiáš Scaritzai. Pozri aj Czwittinger, 364.

(Caput XIII — De Schola Teplicensi)

V Teplej vo Spiši účinkovali nasledujúci učitelia:

Daniel Ölsinger (Ölsner). Pozri školu v Gelnici, diel III, hlava VIII, § 4.

Ondrej Grenercius (Gresner). Pozri školu v Hybiach, diel IV, hlava II, § 7. Pozri aj wittenberský exemplár III, hlava XLVI, s. 428 (nepag.).

(Caput XIV — De Schola Thuriunsi)

Štefan Szegedinus. Podľa údajov Matiáša Scaritzaiho Szegedyho vyhnali z Temešváru, ale ho prijali s najväčšími poctami v Túrovciach (v Honte) na škole, ktorú potom viedol v r. 1551.

Jeho nástupcom bol Pavol Thurius (Thuri), žiak Filipa Melanchtona, neskôr naklonený kalvinizmu.^[635]

(Fragmenty bratislavského exemplára v hlave XIV sem vkladajú stať o škole v Turanoch. De Schola Turaniensi. Tamojšiu školu vydržiaval rod Révaiovcov. Pôsobil tam Martin Joannides zapísaný do matriky turčianskeho kontubernia 18. februára 1648.

Juraj Lipay, podpísal 8. augusta 1685 zákony turčianskeho bratstva.

Štefan Schimkovits; (Šimkovič) v roku 1706 ho prijali do turčianskeho bratstva).

(Caput XV — De Schola Tholnensi)

Na školu v Tolnej, v župe Tolna pri Dunaji, si pozvali v r. 1553 za rektora okrem iných Štefana Szegedyho.^[636] Po ňom nastúpil Michal Sztarinus, ktorý bol tam aj farárom.

(Imrich Zigerius pôsobil v r. 1549. Podľa marginálnej poznámky).

(Caput XVI — De Schola Trnoczensi)

Liptovský Trnovec patril pod panstvo Likavky. Jeho občania vedeli kedysi dosť dobre po latinsky a starali sa vzorne o svoju školu.

Ján Brezenský pôsobil r. 1580.^[637]

Tomáš Bohusius (Bohuš), r. 1598, ktorého meno spomína Ján Bathurius v Zablerovom Indexe, 48.

Ján Zahorecký (Zahoretsky) bol rektorom okolo r. 1693.

Ján Dropa^[638] bol praeceptorom, potom dva roky rektorom, neskôr bol farárom v Liskovej; keď ho odtiaľ vyhnali, prešiel do Dolných Ráztok. Na štúdiách v Kežmarku bol Eckardovým žiakom. Mal to byť prvý a posledný rektor v Trnovci v dobe rákóczyovského povstania, ako poznačil mladší Buchholtz.

Juraj Szekan pôsobil r. 1792.^[639]

(Caput XVII — De Schola Tvrdosiensi)

(Tvardossinensi)^[640]

Juraj Scaevola pôsobil v r. 1656 podľa Subsidia Juraja Buchholtza.

Jonáš Petrozolinus bol v r. 1666 rektorom v Tvrdošíne, neskôr sa stal diakonom v Dolnom Kubíne a potom v Košiciach.

(Bratislavský exemplár v odseku Fragmenta, hlava XVIII, zaraďuje stať De Schola Varallensi — o škole v Kláštore pod Znievom v Turci. Občania tejto obce mali evanjelickú školu, na ktorej vyučoval „bonas litteras“ Ján Thoranius z Valentovej ok. r. 1621. Potom bol diakonom v Turčianskej Mare, neskôr v Slovenskom Pravne).

(Caput XVIII — De Schola Vásonniiensi)

Vo Vásonye pri Veszpréme sa spomína ako rektor Ján Krman z Ilavy, syn rodičov opísaných vo stati o ilavskej škole, diel I, hlava VIII, § 27. Narodil sa r. 1669, bol bratom Daniela Krmana. Pre nepriaznivé životné podmienky nemohol navštevovať zahraničné vysoké školy. Študoval len v Uhorsku, a to v Trenčíne u Eliáša Lányho,^[641] v Modre u Martina Martinyho a Jána Gerharda, v Kremnici u Davida Parschitzia. Po úspešných štúdiách mohol prevziať rektorát vo Vásonye, z ktorého po dvoch rokoch prešiel na cirkev v Kapolcsi (župa Zala), ako poznamenáva Zablerov Index, 20.

(Caput XIX — De Schola Vranoviensi)

Matiáš^[642] Damascenus. Pozri stať o škole v Prešove, diel II, hlava VIII.

Ján Gnostitius, ktorého meno uvádza Michal Plaško, farár v Jankoviciach v Zemplíne v Zablerovom Indexe, 88.

Demetrius Verbitzer pôsobil tam dva roky ako rektor. Potom bol farárom v Kendiciach pri Prešove, ako píše Zablerov Index, 183.