Zlatý fond > Diela > Gymnaziológia. Úvod


E-mail (povinné):

Ján Rezik:
Gymnaziológia. Úvod

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Ivana Gondorová, Eva Lužáková, Radmila Pekárová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 61 čitateľov


 

1

V úsilí zachrániť pred ničotným zabudnutím dejiny gymnázií, významnejších stredných škôl a ich rektorov, ktoré napísal môj čestne zvečnený učiteľ, slovutný pán Ján Rezik, uvedomil som si, aké pravdivé sú slová najdôstojnejšieho pána Izáka Abrahamidesa Hrochotského (pozn. a), niekdajšieho kazateľa a prepošta bojnickej cirkvi a superintendenta cirkvi augsb. vyznania v Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej župe:[1] „My, Uhri, právom obdivujeme dôkladné a vycibrené umenie cudzích národov pri spracúvaní súčasných dejín ich potomstvu. My sami sa však zatiaľ nedostatočne staráme o to, aby sa naši potomci dozvedeli, ako sme žili, a aby si cudzie národy ešte skôr ako našinci uchovali pamiatku na veľa krásnych údajov o slávnych činoch našich predkov.“

Angerius Ghislain Busbecque (pozn. b) z Flanderska,[2] ktorý bol sedem rokov cisárskym legátom v Carihrade, porovnáva nežičlivú ruku našich ľudí pri spisovaní dejín Uhorska so vzornými Tatármi, ktorí svoje knihy dychtivo čítali a v srdciach uchovávali. Pozri jeho dielo „Legationis Turciae epistolae quattuor“[3] (Štyri listy z tureckého posolstva). Ján Barclay[4] pripisuje tento jav prevažne neprekonateľne ťažkým, vojnovým časom. Pozri jeho dielo Icona animarum (Obraz duší), hlava VIII.

Isté je, že aj slávne činy, ktoré susedné aj iné národy zvečnili v knihách, sú znamenitým prostriedkom na vštepovanie lásky k počestnému životu do sŕdc Uhrov. Lenže ušľachtilý duch sa správal podľa vzoru Rimanov a opisoval oveľa starostlivejšie činy vlastných predkov ako iných národov (pozn. c); predpokladal, že oveľa lepšie sa možno učiť a vzdelávať na domácich ako na cudzích vzoroch. Potvrdzuje to známe porekadlo: Vlastný dom je najlepší dom.

Pozn. aJeho slová sú obsiahnuté v pohrebnej reči nad najosvietenejším grófom a pánom Jurajom Thurzom de Bethlenfalva, prednesenej 19. februára roku 1617. Podobne si sťažoval svojho času dôstojný pán Martin Szentiványi v predhovore svojej rozpravy „Dissertatio Paralipomenica Rerum Memorabilium Hungariae“[5] (Dodatky k pamätihodným udalostiam Uhorska), kde píše: „Mal som úmysel uverejniť súčasné udalosti skôr na vzdelávanie ako na vedecké ciele, rozprávačsky ich spracovať, starostlivo ich vycibriť, vhodne rozšíriť a dokonalejšie vybrúsiť. No výsledok nezodpovedá môjmu predsavzatiu vôbec a nezodpovedá ani veľmi namáhavej a zdĺhavej snaživosti, ako som si to želal. Zapríčinilo to veľa nemálo závažných dôvodov. V prvom rade ľahostajnosť a liknavosť našich predkov, ktorí nepokladali za potrebné zaznamenávať a zapisovať pamätihodné udalosti svojej doby.

Druhý dôvod väzí v nedostatku archívov, v ktorých chýbajú dôležité pamätihodné udalosti v kráľovských komorách a kanceláriách, kapitulách, konventoch a kláštoroch, v kanceláriách veľmožov, ako aj v zbierkach literárnych pamiatok popredných rodín. Niet pochyby, že materiálu bolo veľa, ale po nešťastnej porážke pri Moháči, pre ustavičné a početné domáce a vnútorné vojny, ako aj vonkajšie odboje — najmä pre turecký a tatársky vpád — archívy vyšli navnivoč. V tie časy išlo každému skôr o vlastnú záchranu než o starostlivosť o spisy, každý sa dal radšej na útek a listiny ponechal ich osudu.

Tretí dôvod spočíva v nedostatku dejepiscov, ktorí by písali o uhorských udalostiach. Máme iba málo listín z dejín a ešte aj to nepatrné množstvo zostáva z väčšej časti nepovšimnuté, hoci by malo byť zverejnené.

Štvrtý dôvod väzí v nepružnosti samotných autorov, ktorá sa javí v záznamoch o udalostiach, ako zanechávajú v listinách potomstvu. Poniektorí sa totiž uspokojili iba záznamom mien významných osôb, honosiacich sa buď cirkevnou, alebo verejnou hodnosťou, bez najmenšej zmienky o ich rode alebo pôvode ich rodiny.“

Pozn. bMikuláš Istvánffy v Dejinách Uhorska[6] pokladá ho v knihe XIX za ušľachtilého muža jemných mravov a nadpriemerne vzdelaného. Porovnaj spis Melchiora Adama[7] „Vitae Germanorum, iure consultorum ac politicorum“ (Životopisy Germánov, právnikov a politikov), s. 315.

Pozn. cVavrinec Beierlinck[8] v diele „Magnum theatrum vitae humanae“ (Veľké divadlo ľudského života), zväzok IV.



[1] Izák Abrahamides Hrochotius-Hrochotský, jeden z prvých superintendentov, zvolený na synode v Žiline v r. 1610, nar. okolo r. 1575, zomrel v r. 1621 v Bojniciach. Literatúru o jeho živote a diele pozri v Riznerovej Bibliografii, I, 7.

[2] Angerius Ghislain Busbecque (1522 — 92) pochádzal z Flanderska, v r. 1556 — 62 bol cisárskym vyslancom v Carihrade.

[3] Rezik cituje Busbecquovo dielo nepresne: De rebus Turc. IV.

[4] John Barclay (1582 — 1621), škótsky spisovateľ, narodil sa vo Francúzsku, žil v Londýne.

[5] Martina Szentiványiho Dissertatio paralipomenica Rerum memorabilium Hungariae vyšla v Trnave r. 1699.

[6] Istvánffy Miklós (1536 — 1615) napísal Historiarum de rebus ungaricis libri XXXIV (1622).

[7] Melchior Adam, rodom zo Sliezska, žil v 17. stor., bol rektorom v Heidelbergu, napísal veľa životopisov. Zomrel v r. 1632.

[8] Laurentius Beierlinck, učený arcidiákon v Antverpách, kde sa v r. 1578 narodil, aj tam v r. 1627 zomrel.




Ján Rezik

— autor biografickej prózy, pedagóg, autor dejín hornouhorského ev. školstva v 16. — 18. storočí, autor lat. príležitostnej poézie a školských drám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.