ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[5] Báseň prvý raz uverejnená v Orle II. 1871, č. 8, 223 — 224.

Vznik básne ozrejmuje Sládkovičov životopisec a priateľ Ľudovít Grossmann v článku „Jako povstala Sládkovičova báseň ,Čo vy za nič nemáte nás!?‘“: „Známo je, že najpodarenejšie bývajú básne, ktorých základnú myšlienku v básnikovi nejaká neočakávaná udalosť okamžite vzbudila. Tak povstala aj Sládkovičova báseň: ,Čo vy za nič nemáte nás!?‘. O jejž vzniku z úst samého básnika som toto počul: Raz stál náš Sládkovič vo dverách ohrady fary radvanskej, chcejúc sa trochu vyraziť pohľadom na cestu vedľa jeho príbytku dolu Pohroním vedúcu. Tu ide cestou jeden Bystričan, rodom z Radvane, ktorý, ač dobre poznal Sládkoviča, predsa bez toho, aby sa mu bol poklonil, prešiel vedľa neho. V tom okamžení obzorom tvorivého ducha Sládkovičovho preletela myšlienka: ,Čo ma tento za nič nemá?‘ I chopiac sa tejto myšlienky, vrátil sa do svojho príbytku, sadol k písaciemu stolíku a napísal báseň: ,Čo vy za nič nemáte nás!?‘“ (Orol, 1879, 222.)

Okrem Grossmannovho údaju máme ešte aj údaj Michala Bodického, ktorý uverejnil Jozef Škultéty v Slovenských pohľadoch (1913, 309 — 310) vo forme úryvku z listu: „V Spisoch básnických Andreja Sládkoviča zv. II. (str. 315 — 335, ide o vydanie z roku 1900 C. K.) čítam Tvoje poznámky o vzniku jednotlivých básní. Zadivil som sa, že pri básni ,Čo vy za nič nemáte nás?!‘ nenašiel som poznámky. Jestli by si neznal, poviem Ti pôvod. Pomocou Antona Radvánszkeho dostal sa Sládkovič k radvanskej fare; azda si Radvánszky myslel, že ho získa. V patentálnych bojoch sa cele rozdvojili, takže Radvánszky odtiahol Sládkovičovi i sľúbených 12 meríc raži a posielal ich do Bystrice A. Doležalovi. Paholci, ktorí viezli obilie do Bystrice, mali prikázano, aby popred radvanskú faru bičmi dobre plieskali a tak Sládkoviča dráždili.

Sládkovič, rozhorčený takou pohanou, vylial svoju trpkosť a svoj hnev v básni: Čo vy za nič nemáte nás?!

Či ozaj Radvánszky dostal do ruky túto báseň a ako sa cítil pri jej čítaní? Keď Spevy Sama Chalupku nosil so sebou, ako by nebol čítaval i Sládkoviča?“

Oba údaje sa zrovnávajú v tom, že Sládkovič napísal báseň osobne podráždený. Pravda, v súhlase s J. V. Ormisom, ktorý sa zaoberal otázkou v príspevku „Geneza Sládkovičovej básne Čo vy za nič nemáte nás!?“ (Sborník Matice slovenskej 1938 — 1939, 477 — 478) prikláňame sa k autentickému údaju Grossmannovmu. (Bodický totiž neuvádza ani len prameň, z ktorého čerpal.)

Sládkovič poslal báseň Sytnianskemu pre druhý ročník almanachu „Tábor“ 31. júla 1871 so slovami: „Čo vy za nič etct. — ak nemáte lepšieho — mohlo by stáť miesto úvodnej básne.“ Zdá sa, že Sytniansky ju pokladal za veľmi aktuálnu, a preto nechcel s jej uverejnením odkladať. Svoj úmysel uverejniť ju v Orle oznamuje Sládkovičovi v liste z 18. augusta 1871: „,Čo vy za nič nemáte nás?!‘ zahrmí môj mladušký orol o pár dní z našich nevyžitých Tatier vrahom našeho slovenského života. Či tak dobre? Nemohol som sa zdržať, abych utešenou básňou tou nezatriasol srdcom slovenským našeho vraha — veď v ,Tábore‘ by sa to neskoršie len stať mohlo: a teraz je toho súra a potreba!“

Sytniansky, presvedčený, že Sládkovič s jeho návrhom bude súhlasiť, ani nečakal na odpoveď a báseň uverejnil v 8. čísle Orla.

Nezachovali sa nijaké dokumenty o tom, že by bol Sládkovič posielal báseň Viliamovi Paulinymu-Tóthovi, ktorý uverejnil báseň prepísanú do prózy pod názvom „Neprajníkom Slavianstva“ v Národných novinách 1871, č. 104. Keďže medzi znením v Orle a v Národných novinách niet väčších odchýlok, možno predpokladať, že ju Pauliny-Tóth odtlačil priamo z Orla.

Zachoval sa rukopisný koncept (1 list rozmerov 34 × 21 cm) s dátumom: „VI.-ho Junia 871“. Sládkovič pôvodne nadpísal nad báseň „Súsedom“, čo neskoršie ceruzkou prečiarkol. Medzi nami uverejneným textom a textom rukopisným sú tieto odchýlky: v. 14: krv — krú; v. 15: živel — živol; v. 23: slobody — svobody; v. 47: mrieme — mreme; v. 53: znovuzrodenie — znovuzrodzenia; v. 55: dejstvovať — dejstvúvať.