Zlatý fond > Diela > Praha v znamení výstavy


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Praha v znamení výstavy

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Rácz, Martin Droppa, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 113 čitateľov

Praha v znamení výstavy

Prvého mája! Robotnícke červené kravaty, široké klobúky a haveloky — vôbec všetko, čo súvisí s manifestáciami robotníckymi…[1] Je to všade rovnako s tými tábormi robotníckymi, každé mesto ich bude mať, daktoré i viac, polícia aspoň bude môcť povedať: „Nie som tu darmo…“

To nemá pre Prahu žiadneho významu, ba ani nie „veľký koncert“, toho dňa o štvrtej ráno v „Kráľovskej obore“ držaný,[2] na ktorý popredku tešilo sa všetko, čo rado vstáva na svitaní, ešte prvej, ako začnú štebotať lastovičky, ktorých je tu toho roku veľmi, veľmi málo. Zaviazli kdesi, alebo pomrzli, kým preleteli ponad Alpy.

Praha obracia inam pozornosť. Tým dňom vstupuje do znamenia výstavy.[3]

Ani nečuješ hovor o inom ako o nej. Všetko, čo sa robí, čo sa myslí — všetko je „pro výstavu“. Už vonkajšok, ako sa mesto navonok ukazuje, svedčí, že tu strojí sa čosi neobyčajného. Všetko, čo by na oči nemilo mohlo pôsobiť, odpratáva sa a zas vynakladá všetok zreteľ, aby mesto vyzeralo ozaj sviatočne, keď príde ten deň.

Celé ulice sa predláždili, zvlášte tie, kde bude väčšia premávka a obchod. A to veru nebude nikomu na škodu. Parky sa zriaďujú, okrašľujú. Že tak pozde, toho je tá príčina, že i tu panovali veľmi plané časy a len po tieto dni sa akosi vyjasnilo i to ktovie, či nadlho.

Veľkolepé múzeum je už hotové[4] i zdnuky i zvonku. Nič neruší dojem, aký vyvoláva v každom pozorovateľovi pohľad na túto krásnu, nádhernú stavbu. Pred ňou na mnohých podstavcoch je socha Čechie a po stranách Morava a Sliezsko. Spod Čechie poleje sa mocný prúd vody z tlamy levovej a bude padať do bazénov, pod ním sa rozkladajúcich. Kto vystúpi až hore k vchodu do múzea, má pred sebou ako na dlani námestie Václavské, ktoré končí sa Priekopami a kedysi bude až po samú Vltavu predĺžené, čo mnohí netrpezlivo už čakajú. No i takto, zvlášte večer je to pohľad zriedkavý. Nekonečné rady plynových lámp zaplavujú svetlom toto najpriestrannejšie námestie. Okolo múzea bude zariadený pekný park a hriadky s kvietím a krovinami. Pätnásteho mája i múzeum bude oddané svojmu určeniu, spolu i nová akadémia vied a umení bude otvorená. Urobí to menom jeho jasnosti arciknieža Karol Ludvik, ktorý k tomu účelu dostaví sa do Prahy.[5]

Veru mnohá vec bola by sa ešte odložila, keby nie výstava. Už v tom je ona veľmi osožná, mestu a celej krajine. Niektorí nedbanlivejší majitelia domov musia svoje domy okľudiť ak nie podobrotky, tak pozlotky, to jest, na ich útraty prevedie to magistrát. Kamenný most Karlov, ktorý vlani povodeň zrútila,[6] nemohol byť ešte napravený, ale je dočasne tak zreparovaný, že premávka po ňom už od troch mesiacov trvá. Medzi piliermi zachovanými je drevený most na vysokých pilieroch — ten potrvá do tých čias, kým Karlov most, pomník českej slávy nebude definitívne napravený.

Pretože výstava bude v Kráľovskej obore, teda asi pol hodiny od mesta, prichodilo pomýšľať na to, aby premávka medzi mestom a výstavou bola bystrá, pohodlná a lacná. Pražská tramvaj už predtým ta viedla, ale tento podnik už preto je nepopulárny, že je v rukách cudzích kapitalistov.[7] Táto akciová spoločnosť má ten účel, aby hodne nacicala pražských peňazí a odslúžila sa za to Pražanom — nemeckými úradníkmi. Niet týždňa, aby v novinách nečítali sme žaloby, ponosy, pokyny, rady — ale správa slávnej tramvaje má kožu ako elefant. Nie div, že mesto muselo urobiť, čo sa urobiť ešte dá: zariadiť lanovú dráhu od mosta Eliškinho na Letnú.[8] Bude do výstavy tiež hotová. A pretože na tomto moste bude až veľmi živo, peší, kočiare, tramvaje atď., mesto dalo povyše neho vystaviť druhý most pontónový, ktorý je už skoro hotový a iste dobré služby bude konať, keď bude nával veľký. Pán František Křižík zase zavedie elektrickú dráhu z Letnej, tam kde lanová bude sa končiť až k výstavisku.[9]

Klub českých turistov stavia zas na Petříne „rozhlednu“.[10] Má to byť vysoká veža, z ktorej otvorí sa ďaleký výhľad až po Krkonoše. Vstupné bude malé, prístup k nej pohodlný a lacný — dá sa očakávať, že klub zle nepochodí, ale nejeden hosť nebude ľutovať tejto cesty, aby mohol si obzrieť i okolie Prahy, ktoré je veľmi krásne.

*

Praha vynasnaží sa, aby cudzím hosťom nebolo clivo. Hry v Národnom divadle budú trvať cez celú sezónu. Riaditeľ Šubert vybral už kusy, ktoré dosiaľ dávali sa v divadle s najlepším úspechom a zostavil z nich repertoár,[11] s ktorým hostia môžu byť spokojní. Opery, drámy, veselohry i balety budú sa zamieňať a priťahovať nových a nových návštevníkov. Umelci od divadla nebudú mať toho roku už vakácií. Malú vynáhradu mali cez Veľkú noc, keď trvali vakácie tuším celý týždeň. Väčšia vynáhrada bude od obecenstva, ktoré ich iste bude odmeňovať potleskom. Pretože Pražania tieto hry už videli a nechceli by cez výstavu bez divadla ostať, tomu odpomohli dedičia direktora Švandu ze Semčíc,[12] vystaviac na Smíchovskom nábreží dočasnú scénu. Tam bude hrávať spoločnosť tohože Švandu, veľmi dobre známa. Cez zimu hráva v Národnom divadle v Brne. Na Kráľovských Vinohradoch je tiež letné divadlo, kde spoločnosť Pištěkova ako indy, tak i teraz bude hrávať.[13]

Čo prídu Nemci, tí pôjdu navštíviť staré a zostarené Landestheater[14] na Ovocnom trhu. No ani budova, ani hry v nej ich nepozdvihnú. Urobí to dojem provinciálneho divadla. Okrem toho majú Nemci neďaleko spomenutého Múzea Neues deutsches Theater,[15] nedávno vystavené. Zvonku a zďaleka ešte sa ta reprezentuje, hoci je veľmi rozčľapnuté, ako tučný a nízky žid — no zblízka vidno, že je to talminádhera.[16] Tie sochy tamhore také, akoby ich bol remeselník napochytre vydlabal, nezodpovedajú, áno protivia sa štýlu. I dnuka vidíš, že čo sa ligoce, to nie je zlato, ale iba aurum mosaicum.[17] Nuž vyzerá to ako tá nemecká nafúkanosť tu v Prahe — prizri sa jej, vidíš, aké je to smiešno…

Bude mnoho ľudí, čo nemilujú divadlá, menovite keď reči nerozumejú. Tí pôjdu do Karlína do Theatre Varieté — je to čosi také, ako inde Orfeum. Bude cez celú sezónu pracovať.

A ešte o Národnom divadle. Práve pred ním stavajú dva kandelábre, vysoké a nádherné. Budú do výstavy dohotovené. Tu hneď vidíš, že čo Čech raz postaví, to je i trvácno, i nádherné, keď raz chce ukázať, že dačo zmôže a vládze.

*

V kupectve, v remesle, vo všetkom badať, že krajina chystá sa k výstave. Mnoho a mnoho nových sklepov zjavilo sa a čo deň nové povstávajú. Noví ľudia snažia sa vykoristiť príhodný čas k započatiu kupectva. Zase staré firmy sa ponovujú. Mnohé jedálne, o ktorých si myslel, že nesmú byť vybielené a trochu priestrannejšie a vyššie — to všetko zväčšuje sa a rozpína. Len kde berie sa miesto v tých starých, sto a storočných domoch! Iní zakladajú záhrady, menovite pivovarčí, iní zas okrašľujú, kde-čo môžu. A všade ukazuje sa radosť, ako keď dakto čaká hostí a riadi, aby im bolo milo a dobre. To všetko je veľká výhoda nielen hosťom, ale i Pražanom. Lebo starousadlý Pražan je zvláštne stvorenie. Má podelený čas a toho sa drží a večer je rád, keď môže si posedieť vo „svojom“ pivovare a pri „svojom“ stole i so „svojimi“ priateľmi. Deň za dňom, rok za rokom — ani hostinský, ani hosť nebadajú, že oba stučneli. Ich deti sú na svojom chlebe, vlasy im vypĺzli alebo statočne zošediveli, a vždy len chodia k „svojmu“ stolu. A tá izba i ten stôl zostáva tak, ako bola, len čím diaľ je začadenejšia. Z tohto konzervatizmu dá sa vysvetliť, že popri moderných, elegantných reštauráciách je celý regiment starodávnych, v pravom slova zmysle „pivníc“. Vlasy sa dvíhajú, slzy tečú, dych sa kráti — ale Pražan sedí si pri svojom poháriku a nešiel by za svet do parádnej reštaurácie. No a teraz i na tieto prišiel rad. Ale zato nech sa nik nebojí, že z tých starých nezostalo nič. Veru je dosť takých, kde Švédi popíjali v tridsaťročnej vojne[18] a skoro nič sa nezmenilo, iba že svieti sa nie fakľami a smoliarmi, ale plynom. To je výdobytok novej doby.

O byty bola by bývala núdza. Tunajšie hotely neboli by vydržali stisk, aký panúva pri výstavách. Preto staré rozšírili sa, nové stavajú sa, i z privátnych bytov, hostincov, improvizujú sa dočasné kvartiele. Nikto nemusí sa báť, že by musel dľa starého dobrého mravu prenocovať pod dákou bránou, alebo na moste. Budú k dispozícii boháčom parádne salóny, menším boháčom izby, chudobnejším kabinety a i nocľahy lacné a hromadné, ako v kasárňach. O toto všetko stará sa ubytovacia kancelária výstavná a okrem toho je tu inštitút na zaopatrovanie bytov Oiketerion.

Hromadné návštevy, menovite hosťov z ďalejška, budú slávnostne vítané. O to stará sa slávnostné komité Meštianskej Besedy v Prahe.[19] Iste nejeden raz bude celá Praha na nohách, privítať hosťov, ak budú interesantní, alebo ináč príjemní. Pražania sa v tom veľmi vyznajú. Takých vítaniek inde ľahko nevidíš, ako tu.

*

Okrem toho spolky a všetky stavy starajú sa, aby prispeli na oslavu tohto národného sviatku. Tak hneď týždeň po otvorení výstavy Panie a devy české oddajú nádhernú zástavu študentskému ústrednému spolku Slávia. Tu bude celý rad slávností. Večer predstavenie v Národnom divadle. Tu budú obrazy z dejín českého študenta a slávnostný prológ, spísaný od Elišky Krásnohorskej k tejto príležitosti. Bude historický sprievod pešo i na koňoch v kostýmoch starodávnych, študentských. Na Žofíne bude improvizovaná benátska noc[20] s elektrickým osvetlením, lampiónmi, gondolami a spevom.

Budú ďalej závody velocipedistov neďaleko výstavy v Holešoviciach. Bývali i po iné roky, no teraz budú ešte nádhernejšie a účasť bude veľká.

Koncom júna bude Zlet všesokolský,[21] to jest sokoli zo všetkých strán zídu sa a budú závodiť. Tu bude celý rad slávností usporiadaných sokolmi.

Nuž bude všetko, čo môže človeka vábiť k ceste do Zlatej Prahy. Ona čaká hosťov zo všetkých strán; srdečne ich privíta menovite zo Slovenska!

O výstave budúcne.


[1] Prvého mája! Robotnícke červené kravaty, široké klobúky a haveloky — vôbec všetko, čo súvisí s manifestáciami robotníckymi — pražské robotníctvo oslavovalo prvý máj od roku 1890, ako to opísal významný český spisovateľ Jan Neruda (1834 — 1891) vo fejtóne Máj 1890. Prvomájové slávnosti sa niesli v duchu demonštrácie proti vzrastajúcemu útlaku veľkého kapitálu a proti zlému sociálnemu postaveniu robotníctva. Mnohí účastníci manifestácie mali „socialistický“ predtým „slovanský“ klobúk (pozri str. 114) a široký plášť s dlhým golierom bez rukávov (havelok z angl.).

[2] „veliký koncert“ toho dňa o štvrtej ráno v „Kráľovskej obore“ držaný — výstavné koncerty usporiadal 16. mája 1891 i po ďalšie dni výstavy český spevácky spolok Hlahol v Prahe.

[3] Tým dňom vstupuje do znamenia výstavy — Všeobecná krajinská výstava na oslavu jubilea prvej priemyselnej výstavy z roku 1791, ktorá bola usporiadaná z príležitosti korunovácie Leopolda II. za českého kráľa, ukázala obrovský rozmach českého priemyslu, poľnohospodárstva i umenia. Trvala od 16. mája do 18. októbra 1891.

[4] Veľkolepé múzeum je už hotové — dnešné Národné múzeum vybudovali v rokoch 1885 — 1890 stavitelia Grégr a Starck podľa plánov J. Schulza. Na budove sú plastiky A. Wagnera, A. Poppa, J. Mandra, B. Schnircha, Seelinga, Wurzla, Mentzela, Seidana a Strachovského. Pred múzeom v popredí rampy je fontána so sochou Čechie, Moravy a Sliezska od českého sochára Antonína Wagnera (1834 — 1895). Múzeum s bohatými zbierkami sprístupnili verejnosti 8. mája 1891.

[5] socha Čechie a po stranách Morava a Sliezsko… 15. mája múzeum bude oddané svojmu určeniu, spolu i nová akadémia vied a umení bude otvorená. Urobí to menom jeho jasnosti arciknieža Karol Ludvik, ktorý k tomu účelu dostaví sa do Prahy — dnešné Národné múzeum odovzdali verejnosti 18. mája 1891 (pozri pozn. k str. 31); „Česká akademie pro vědy, slověsnost a umění“, ktorej stanovy schválili roku 1890, bola slávnostne otvorená 18. mája 1891 arcivojvodcom Karolom Ľudovítom (1833 — 1896), cisárovým bratom, ktorý slávnostne otvoril aj Jubilejnú výstavu. Na oslave prehovoril prvý prezident akadémie Jozef Hlávka a o stave akadémie referoval gen. tajomník prof. Fr. Studnička. Slávnostné prednášky predniesli profesori Durdík a Albert. Úlohou Akadémie bolo podporovať mravne i hmotne české snahy vedecké i umelecké vydávaním pôvodných prác, udeľovaním podpôr, cien a štipendií. Bola rozdelená na štyri triedy: 1) pre vedu filozofickú, štátnu, právnu, spoločenskú, históriu a starožitnosti; 2) pre prírodné vedy; 3) pre jazykovedu; 4) pre krásnu literatúru, umenie výtvarné a hudbu.

[6] Kamenný most Karlov, ktorý vlani povodeň zrútila — Karlov most založený roku 1357 Karlom IV., vyzdobený sochami v 17. a 18. storočí, bol značne poškodený pri veľkej povodni roku 1890

[7] Pražská tramvaj už predtým ta viedla, ale tento podnik už preto je nepopulárny, že je v rukách cudzích kapitalistov — prvá konská tramvaj v Prahe, založená roku 1878, bola v rukách belgickej akciovej spoločnosti.

[8] zriadiť lanovú dráhu od mostu Eliškinho na Letnú — v rámci Jubilejnej výstavy vybudovali lanovku na Letnú

[9] František Křižík zase zavedie elektrickú dráhu z Letnej až ku výstavisku — František Křižík (pozri pozn. k str. 58) vybudoval prvú pražskú električku od lanovky k Stromovke. Slávnostné otvorenie bolo 17. mája 1891.

[10] Klub českých turistov stavia zas na Petříne „rozhlednu“… — rozhľadňa na Petříne stojí podnes

[11] Riaditeľ Šubert vybral už kusy, ktoré dosiaľ dávali sa v divadle s najväčším úspechom a zostavil z nich repertoár — František Adolf Šubert (1849 — 1915), český dramatik, novinár a spisovateľ bol prvým riaditeľom Národného divadla v Prahe (1883 — 1900), zaslúžil sa o jeho rozvoj umelecký i hmotný, za jeho pôsobenia sa Národné divadlo stalo opravdivým stánkom českého umenia. V českom duchu zostavil aj repertoár na výstavu, keď za 156 dní z 222 predstavení bolo 112 českých predstavení, určitý počet cudzích opier a iba zopár cudzích činohier. Z významných českých opier hrali napr. Libušu, Predanú nevestu, Dalibora, Hubičku, Tajomstvo od B. Smetanu (1824 — 1884); Dimitrija, Jakobína od A. Dvořáka (1841 — 1904); Pelopove pytačky, Tantalovo zmierenie od Zd. Fibicha (1850 — 1900); Lejlu od K. Bendla (1838 — 1897); Popolušku od J. K. Rozkošného (1833 — 1913); Nevestu husitskú od K. Šeboru (1843 — 1903) a V studni od V. Blodka (1834 — 1874) i ruskú operu Eugen Onegin od P. I. Čajkovského (1841 — 1893). Z cudzích opier hrali napr. od nemeckých hudobných skladateľov W. A. Mozarta (1756 — 1791), Dona Juana a Čarovnú flautu, od R. Wagnera (1813 — 1883) Tannhäusera, od francúzskych D. Aubera (1782 — 1871) Nemá z Portici, od A. Thomasa (1811 — 1896) Mignon, od Ch. Gounoda (1818 — 1893) Fausta a Margarétu a od G. Bizeta (1838 — 1875) Carmen, taliansku operu Otello od G. Verdiho (1813 — 1901) ap. Pravda, okrem toho hrali i „kasové“ balety, ako Excelsior (pozri pozn. k str. 14). Na počesť návštevníkov z jednotlivých krajov hrávali predstavenia len pre hostí. Väčšinou boli české. Národný charakter mala aj väčšina koncertov, baletov ap.

[12] dedičia direktora Švandu ze Semčíc; vystaviac na Smíchovskom nábreží dočasnú arénu… cez zimu hráva v Národnom divadle v Brne — Pavel Švanda ze Semčic (1825 — 1891), český režisér a dramaturg bol riaditeľom Národného divadla v Brne, r. 1866, keď boli divadlá zatvorené, zostavil si divadelnú spoločnosť, s ktorou cestoval po Čechách. R. 1871 vystavil arénu na Smíchove, roku 1881 zimné Švandovo divadlo na Smíchove a roku 1891 letné divadlo na Smíchove pri Kráľovskej lúke. Má veľký význam pre rozvoj českého divadla. Smíchovské divadlo po jeho smrti viedli jeho deti Pavel, Karel (1867 — 1928), Mária (vydatá za Stankovského) a žena Eliška, rodená Pešková (1833 — 1895) česká herečka a spisovateľka.

[13] Na Kr. Vinohradoch je tiež letné divadlo, kde spoločnosť Pištěkova… bude hrávať — Jan Pištek (1847 — 1907), český tenorista a divadelný riaditeľ, r. 1877 si zriadil vlastnú divadelnú spoločnosť, r. 1877 kúpil od J. E. Kramuela arénu v Kravíně na Vinohradoch, potom v Brne od r. 1884 bol prvým riaditeľom dočasného Národného divadla. Divadlo na Vinohradoch, najprv letné, premenil r. 1892 na drevené kryté Pištěkovo ľudové divadlo.

[14] Landestheater na Ovocnom trhu — neskôr Stavovské, dnes Tylovo divadlo

[15] Neues deutsches Theater — Nové nemecké divadlo, dnes Smetanovo na ulici Vítězného února, bolo vybudované v rokoch 1886 — 1887 viedenskými architektmi Fellnerom a Helmerom a vyzdobené Friedlom a Menclom. V týchto miestach stávalo už od roku 1859 drevené Novomestské divadlo.

[16] talmi — nepravý. Obyčajne ide o ozdobné alebo umelecké predmety, pozlátené v ohni platovaním; talmové zlato je 90% zliatina medi a 10% zinku.

[17] aurum mosaicum (lat.) — mozaické zlato, sírnik cíničitý, užíva sa na pozlacovanie

[18] Švédi popíjali v tridsaťročnej vojne — tridsaťročná vojna (1618 — 1648) vznikla z odporu nekatolíckej šľachty proti habsburskej moci. Jej signálom bolo protestantské stavovské povstanie v Čechách, ktoré vzniklo roku 1618. Po počiatočných úspešných bojoch Čechov proti Habsburgom boli protihabsburské šíky 8. novembra 1620 na Bielej Hore pri Prahe porazené, hlavní účastníci odboja popravení (21. júna 1621) a postupne boli vypovedaní z krajiny všetci nekatolícki duchovní a príslušníci privilegovaných stavov, ktorí neprestúpili na katolícke náboženstvo. Potom sa vojna preniesla do Nemecka (vojna falcská a dánska). Víťazstvo Habsburgovcov v dánskej vojne prinútilo švédskeho kráľa Gustáva Adolfa a neskoršie i francúzskeho kardinála Richelieua (radcu francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.) otvorene sa zúčastniť vo vojne proti Habsburgovcom (vojna švédska 1630 — 1635, vojna so Švédskom a Francúzskom 1635 — 1648). Za týchto vojen sa boj niekoľko ráz preniesol do českých krajín.

[19] komité Mešťanskej Besedy — Mešťanská Beseda, založená v Prahe r. 1845, dôležité stredisko v národnom živote českej buržoázie.

[20] Panie a devy české oddajú nádhernú zástavu študentskému spolku Slávia. Tu bude celý rad slávností. Večer predstavenie v Národnom divadle. Tu budú obrazy z dejín českého študentstva a slávnostný prológ spísaný od Elišky Krásnohorskej k tejto príležitosti. Bude historický sprievod… Na Žofíne bude improvizovaná benátska noc — 24. mája 1891 bolo slávnostné odovzdanie zástavy Slávii (pozri str. 170). V predvečer odovzdávania (23. mája) bolo slávnostné predstavenie v Národnom divadle s prívetom českej spisovateľky Elišky Krásnohorskej (1847 — 1926) a živými obrazmi podľa návrhu Františka Kollára, ktoré znázorňovali založenie univerzity, Kutnohorský dekrét a študenta, pôsobiaceho v čase osvietenstva. Po živých obrazoch hrali pre spolok Slávia Smetanovu Hubičku. Pri tejto príležitosti usporiadali slávnostný sprievod na Žofín, kde Žofia Podlipná menom Karolíny Světlej povedala prívet študentom a za Sláviu sa jej poďakoval JUDr. Sokol. Na Žofíne bol i slávnostný večierok.

[21] Koncom júna bude Zlet všesokolský — česká telocvičná organizácia Sokol, založená v Prahe roku 1861 dr. M. Tyršom, E. Grégrom a J. Grégrom konala v rámci Jubilejnej výstavy svoj II. všesokolský zlet — 28., 29., a 30. júna 1891. Zúčastnilo sa ho 6000 sokolov; ich vystúpenie v Kráľovskej obore prijali priaznivo ako prejav sily a statočnosti českého národa.




Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.