ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ten istý duch previeva tuná, ktorý aj v Hrádku, takže by sa toto okolie dobrým právom mohlo volať Malý Hrádok. Toto mestečko pozostáva len z úradných komorských budov, úrady v nich umiestnené starajú sa o dobrý poriadok pri vydávaní a zhromažďovaní dreva a sadení lesov.

Asi sto krokov od tohto mesta dvíha sa cesta do Veľkej Fatry, ktorá vedie do Turca. Cesta tvorí prírodnú hranicu medzi Liptovom a Turcom. Ľubochňa, ktorá na začiatku Liptova leží, je cieľom všetkých tých, ktorí z Turca prichádzajú a tú strašnú a v zime najnebezpečnejšiu cestu podnikajú. Hneď pri potoku toho istého mena ide sa asi míľu, potom vrchy tak zúžia dolinu, že zostane miesto len pre rútiaci sa potok a cestu idúcu dohora. Beda cestujúcemu, ktorý sa na nej s protiidúcim vozom stretne. Vyhnúť sa je nemožné. Nezostáva iné, ako naspäť voz cúvať zo pol hodiny alebo voz na kusy porozoberať. Oboje toto je náročné na čas i nebezpečné, najlepšie by bolo na istých úsekoch cesty vysekať miesta na vyhýbanie.

Takýmto ťažkostiam nie je podrobený pltník, ktorý práve pri týchto nebezpečných úžinách si veselo spieva a hvízda, kde naproti tomu cestujúci na voze nejedno stobohov vypustí z úst. Tam sa furman s vozom trápi, kone morduje a potí, predsa ho ten na plti predbehne, díva sa naň i samé vrchy mu pekný pohľad poskytujú.

Keď ide človek ďalej, vidí pred sebou širokú dolinu, ohliadnuc sa napravo, padne mu do očí z veľkých balvanov nakopená jaskyňa. Z nej s veľkým hrmotom sa rúti potok. Tento akoby sa zo svojej divokosti vyzliekol a čoskoro ho môžeš zazrieť v doline ako malé jazierko zavlažujúce zem. Tu panuje vždy romantické ticho myšlienky povzbudzujúce, pokiaľ ho sám faktor so svojou plťou a inými nasledujúcimi celkom nepokazí a človeka zo sveta ideálov, ktoré sa musia v ňom vzbudiť, ak nie je len drevo, do každodennej prózy filisterského života neprenesie.