ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Edičná poznámka

Zverejnené cestopisy boli napísané v roku 1846 v štúrovskej spisovnej slovenčine. Vzhľadom na čitateľské vydanie sme však texty čiastočne upravili, prispôsobili dnešnému čitateľovi.

Dôsledne sme upravili písanie i — y, s — z, mäkčenie spoluhlások a písanie veľkých písmen podľa dnešného pravopisného úzu.

Čiastočne sme upravili slovosled a skladbu, dlhé súvetia sme rozdelili na menšie vetné úseky.

Fonetický tvar osobných mien a zemepisných názvov sme upravili na spisovný. Ojedinele sme zasahovali aj do tvaroslovia a slovníka, neznáme slová sme nahrádzali zrozumiteľnými.

Poznámky a vysvetlivky k textom sú stručné, uvádzame ich podľa poradia výskytu a pri opakovaní ich už nevysvetľujeme.

* * *

„Redaktori rukopisného časopisu Narodní zábavník pod správou a vedením Karola Jaroslava Zorkóciho, ročník II., 1846 — 1847 v Bratislave, uverejnili cyklus dvadsiatich ôsmich príspevkov v rubrike Opísanie krajov slovenských. Nie je to ucelený cestopis napísaný na základe jednej cesty po Slovensku, ale opisy jednotlivých miest, obcí a hradov s cieľom oboznámiť čitateľov s pamätihodnosťami a dejinami. Cyklus bol značne ovplyvnený Medňanského Malebnou cestou dolu Váhom, ktorej druhé vydanie vyšlo v nemčine v Pešti roku 1844. Karol Zorkóci, redaktor časopisu, preložil z nemčiny a zverejnil stručný obsah osemnástich príspevkov, ktorý v zúženej forme uverejnil v rukopisnom časopise. Samostatne, nezávisle od Medňanského vytvoril sedem príspevkov: Banská Bystrica, Sereď, Hrad Muráň, Kúpele v Piešťanoch, Kostiviarska, Podlavice, Staré Hory. Jeho kolega Karol Alexander Modráni napísal dva pekné samostatné príspevky Uhrovec a Žilina.

V Medňanského Malebnej ceste dolu Váhom sú zverejnené pekné kresby profesora viedenskej akadémie Jozefa Fischera. Zorkóci podľa nich vytvoril nové, len sčasti podobné kresby. Okrem toho nakreslil a zaradil do rukopisného časopisu aj vlastné kresby, ktoré nie sú v Medňanského cestopise: Muráň, Kostiviarska, Podlavice, Staré Hory.

Opisy slovenských krajov sú cenným dokumentom snáh štúrovskej mládeže poznať Slovensko, jeho minulosť i súčasnosť a prehĺbiť svoj citový vzťah k nemu. Obohatili aj vlastivedno-cestopisnú literatúru o Slovensku. Novovytvorené príspevky sú aktuálnejšie ako články prevzaté od Medňanského.“

Karol Alexander Modráni (Modrányi)

Pochádzal zo Zay-Uhrovca, kde bol jeho otec úradníkom na panstve. Narodil sa 16. augusta 1830. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku a v Serdahelly. Od roku 1843 navštevoval lýceum v Bratislave, kde začal aj literárne tvoriť. Spolu s Karolom Zorkócim vydávali študentský Národný zábavník, v ktorom uverejnil viaceré práce veršované i v próze.

Zúčastnil sa na revolučných udalostiach meruôsmych rokov ako dôstojník. Potom pôsobil v štátnej službe v Trenčíne, v Prievidzi, vo Fiľakove. Zomrel v Prievidzi na tuberkulózu 1. augusta 1864. Prevažná časť Modrániho literárnej tvorby zostala doteraz v rukopisoch.

Karol Jaroslav Zorkóci

Narodil sa v Banskej Bystrici 10. januára 1824. Po základnej škole odišiel študovať teológiu do Bratislavy. V rokoch 1846 — 1847 vydával rukopisný študentský časopis Národný zábavník. Jeho dvadsaťpäť čísel každé dva týždne takmer na štyristo stranách prinieslo veľa príspevkov od mnohých autorov. Zorkóci uverejňoval prevažne pod pseudonymom Pohronský. Svoje maliarske nadanie uplatnil aj vo výzdobe zábavníka, kde sú jeho ilustrácie.

Po štúdiách stal sa evanjelickým farárom v Žibritove. Písal aj osvetovo-lekárske články do novín a časopisov. Spolupracoval s Augustom Horislavom Škultétym pri vydávaní Rečňovaniek (1855).

Zomrel v Žibritove 9. februára 1883.

Michal Eliáš