ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kedyže zhyniete zvrhlosti vy červi,
drze čo hlodáte vyschlé vlasti nervy?
Kedy vás, hej, stihne
božej pomsty metla, strela nebies vyhne?

Pokiaľže škrtíte večné ducha práva,
kedy vám už praskne tá ostudná správa?
Tyrani vy húfu!
pospolitý národ ženúci do zúfu.

Kedy vás ďas vezme, krvostrebné šelmy,
deptavé spoločnosť, drancujúce veľmi?
Kedyže už shŕkne
ohavná tá zvoľnič na javišťa prkne?

Bude vám raz koniec, bezočivé hajno,
drviace milliony či zrejme či tajno?
Sletí ortieľ, kára
plieniaci na rákoš ľutého tatára?

Boli lotri menší, neunikli súdu,
zhladila ich kliatba vzbúreného prúdu.
A vy, kati besní,
nehnijete ešte v temnej morne plesni?

Zákerníci húdli, statočnejší než vy.
pod šibeň ich vtiahly útoky, lsti, dežmy.
A vás nenie možno
v kaluž kopnuť hanby, vo zhlaň srútiť srožno?

Potupy bič mrská násilie, lož, lúpež,
podliakov ty banda, v úslní sa kúpeš?
Čo ti skuštrí, skrája
brudné blaho, vilnosť zlovestného hája?

Zafundží však víchor, zafundží, hej, isto,
rozchváti sekutných brávov, spustlých s tristo!
Schrapští hromov búrka,
janičiarov stlčie, psohlavého Turka.

Dl. 4. II. 1899