ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Po mori šírom, v búrke, v príboji
ste odplávali, óh, drahí moji!
Ste opustili staré, rodné hniezda,
by prajná v nových krajoch vzplála hviezda.

Ste zanechali biedy otčinu,
kút strastí, žiaľov, krivdy, prečinu;
kde zvrhlosť bujnie, statných týra, kvári,
šľachetným dušiam čierne kreše máry.

Ste prežehnali chatrč, ves, chotár,
kde zlosť šafári, lúpežný hmotár,
a leteli ste v zrutných lodiach valne
ku modrým brehom, v cudzie svety, diaľné.

Tam hľadáte si po mestách, doloch
čo doma sám zje vlkolak, moloch
výdajnou prácou mzdu, ctihodnú plácu,
váš aj žien, dietok život poistiacu.

Tam nepliesnia vám pôvod, zvyk, ni reč,
na vás nehromží padúch, drsná škreč.
Tam jedny kynú povinnosti, práva,
a všetkým kvitne slobodienky sláva.

Tam družíte sa, hej, v shromaždeniach,
cibríte ducha v kolách, cvičeniach.
Tam rokujete voľno, bez okolkov,
v posvätných sálach spásonosných spolkov.

Óh, vzdelávajte, včelky, sa milé,
o zdar pečujte s túžbou, v snáh sile!
Vopred kráčajte v šťastí, vo zveľadku,
by budúcnosť tú mohli ste mať sladkú.

Si ctite vieru, držte sa Boha,
po česti dráhe stúpaj vám noha!
Vždy milujte sa, ľúbi moji bratri,
a štedré nebo sošle, čo vám patrí.

Dl. 11. VIII. 1900