ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mi rozum stáva, strachom tŕpne nútor,
i mráz i hrôza kvári útrobu.
Byť v zdraví žabcom, vysmiať chorobu,
v raz prasknúť, ako obruč, dúžok útor,
bez chystu umrieť, umknúť do hrobu!…
Ach, srdce sviera, pot mi s čielca kanie —
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Óh, krehký útvor! nezdolný vie ortieľ,
preds’ ľahostajný, v cieli zviklavý.
Sa v márnosť vrhá, v mrzké záplavy,
zabúda lósu strašlivý na fortieľ…
Vraz vtrhne habart, žitie zastaví,
a vlečie ducha večnosti do stráne —
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Óh, biedny blázon! pachtom brúsi, žbríľa,
mdlú loví slávu, šialivú radosť.
Nevšíma Správcu, zjesť chce chtíč, mladosť —
V tom kradmo vpáli zkazonosná chvíľa
a sudbe prísnej urobí zadosť…
A česť a krivda v ríšu Sudcu vzplanie —
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Netečný mokvan! hluchý, slepý, sprostý,
vo tmách blúdiaci, zbožňujúci zem!
Čo zlé, čo zákaz, vzdorne žížni: chcem!
a škvŕn i nešpliech nezná kajúcnosti.
Zavznie nadhviezdnej hukot surmy: sem!
Ubehne rozkoš, túžby, čo mal, v pláne —
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Nešťastný strečko! zmýli pravdy dráhu,
prehýri skvelý účel života.
Za fantom vábny pokľud rozkotá.
Zavrhne roztoch, krásu, raja váhu,
a sup sirý jak v púšti kolotá.
Šľah slietne strielkou: ber sa k účtov bráne!
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Óh, beda, beda! kto len smysly vie pásť,
na ctnosti nelpí, dobrom na Bohu,
vo priestupkoch zrie blažnú úlohu,
čo stíhne — chviem sa — sitno, temná priepasť?
čo stíhne bytnosť jeho úbohú?
Mi pošli súžby, vláč po bôľa láne —
Od náhlej smrti zachovaj ma, Pane!

Dl. 26. IV. 1908