ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bodrý cigán, súlaď husle,
chyť sa hersky svojho sláka!
Čo v kotrbska držíš uzle,
nech to zuní, jatrí, láka!
Zvíťazil kríž, zrumil modlu,
láska zbila zvoľnič podlú.
Radosť šteklí ľadvie, kosti —
zahrm hymnu povďačnosti!
Čo máš v strunách, drhni, hej:
triumf pravdy premilej,
veľkú sveta jubilej!

Dievča bystré, prskni vína,
čo je zlaté, čo sa perlí.
More! zvelič Konštantína,
čo Jupitra zdrúzgal berly!
Vivat rozkoš, pejte piesne
prachom urny stuchlej plesne!
Zvelebujte žíl krv čistú,
čo vrie, krúži v Pánu Kristu!
Oslavujte nocou, dňom
všekresťanstva skvelý dom,
svätý mier ať horlí v ňom.

Všekresťanstvo… Prímaš, pohni!
Bije Balkán hnilých Turkov.
Srb, Grék, Bulhar v gulí ohni,
strach, ľak strieľa víchrov búrkou.
Stambul tŕpne, no Sofía
starej slávy dumy svíja.
Stydí sa vraj: hlivie, hlivie,
v polmesiaca tieni clivie.
Sursum corda! junstva brať!
Švarná krásko! treba liať!
Horsa, živio, viery znať!

Hurtuj, banda! Bol to psí rok!
zraky vlhké zdvíham práve.
Omráčil nás pršiek výrok:
plodmi hnevné more pláve!
Vlny hučia, valy jačia,
v kaloch tonie človek, statča.
Poľmi hlien, štrk, spustlosť škvariek
zúfalý plač, tklivý nárek…
Excelsior! Žije Boh!
Úfa zbožný: zdužie stoh,
naplní sa hoja roh.

Zbožná česť, mrav — az ebadta!
Dunaj rdí sa, Tisa skáče.
Pohlavári čihí, hatta,
klamom, kradom žrú koláče.
Krivda, útisk, zmije žiaľu
hryzú, rania hrudi štiaľu.
Hnus, brud krásné trží rangy,
oplan žirné má fašiangy…
Hraj, hraj, cigán, strúž ďalej!
Rezký čašník, vzchyť, nalej!
Zloba, zdochni, zmeravej!

V. 3. XII. 1913