ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hach! ekzéma! ký to zázrak?
Sem sa, sem sa, ľud boží!
Kto praktičný, múdry má zrak,
veľa, veľa osoží.
Poďte, babky, robky driečné,
pozrieť labky — neurečné! —
rudý zápal, opucheľ.
Povďačný vám budem večne,
strachujem sa nekonečne — —
Preč, zimomráz, osuheľ!

Jak to štípe, jak to páli
v liste, nárte, vo shyboch!
Smilujte sa v biede, žiali,
sem, bosorka, zemský boh!
Vítaj, starká, veštec, vítaj!
poraď, retuj, čo chceš, pýtaj:
syr, polt, lekvár dojde hneď!
Len zažehnaj, len začítaj,
zapuď neduh, — svoj hrdý taj! —
nenechaj ma v tréme mdlieť.

Ochotný shluk — vidno lásku —
snáša psí tuk, hadiu masť;
kružment,^[6] mačúch, cviklu našskú,
čo na boliak treba klásť.
Dlapy kadia čertovíncom,
tálov pľasne pod svojincom,
k tomu chvojky svieža chysť.
Slabosť odhnať tuhým víncom,
pliagu na trám pribiť klincom —
a do bálu môžem isť.

Dobré ránko! Jako, pánko?
Zvlč ho, dobré jak ti je!
Nepomáha strýko, ňanko,
krušpan, podbiel, šalvie.
Márné próby, strigy pasty,
ježie sadlo, kelu chrásty,
mliečna žemľa, teplý kúch!
Parom vezmi čarov chvasty,
už len trpieť musíš raz ty
v dlhom loži, v brne múch.

Noha pampúch, drní, černie —
hókus-pókus, klamstvá: kuš!
Zaklínačstvo: fígeľ zderne,
bobonárstvo: prac sa už!
Hlúposť, skúposť má čeliadku,
čo sa rúha vedy sviatku,
radšie skúka, mrie chorá.
Recept — nebo: vec poriadku,
dúfam v krátku zlevu sladkú —
Zavolajte doktora!

V. 21. VIII. 1915