ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vykresala iskru z kremeňa ocieľka,
chytilo ju práchno, rozdmúchalo triesky.
Blčí, blčí vatra pred sakristiou veľká,
dudní plameň rezky.
Kolom zlazňov kŕdle:
zevľúnov hyd peský…
Z čiernej knihy kaplán remže čosi, drdle,
tak len v sebe, v hrdle…
Sipí tento, tamten: k akému to cieľu?
Nuž Judáša pália v sobotu, vieš, Bielu.

Hľádže, hľaďže, kňaz ten ako hádže kríže
na pahrabu zhusta žeravého uhlia!
Veru, veru zradca ten sa nevylíže
z pekelného uhla!
Čuješ, ako piští?
Hej! veru ho tuchlia,
perú, čuchtia^[12] čerti kdesi v mučeništi,
preto škrípe, vyští.
Tak mu treba, oplan. Lucifer, kúš, kmáš ho!
Prečo predal za groš Spasiteľa nášho?

Včuľ kropí kropáčom, vykádza kadidlom —
jak pukajú, praštia ryšavé tie hlavne!
Bysťu, hej, mu mláti buzogáňom, bidlom
žgrľné kosti zjavne
za spik, za hnus bozku
satanov snem správne!
Nač potupil, podliak, za plat, za smeť, trosku
Ježiša tvár božskú?
Bolo mu tra striebra? Včuľ mu škrejú rebrá,
točia ho na ražni, krmného jak vepra.

Ni! do ohňa mrštia helové olejky,
potrhaný missál, zamastenú štólu.
Hrom by víchra hlásal chŕkavými pejky
od pólu do pólu
nevďak, zvrhlosť azda,
nehodníka rollu.
Obluda, hach, oblúd! Pravdy, krásy Gazda
na zisk sa mu zazdá…
Nuž praž, peč sa, zúfaj v geheniska síre,
nech na teba chriaču svety svetov šíre.

Obesil sa nestvor, priamo cupnul sitnu
perfidie odroň, renegátov tatko…
Našiel svoje miesto. Koľkí sa ho chytnú,
licomeria hladko?
A žijú si v sláve
rozmaznane, sladko!
Koľká sber judášov úcty morom pláve
v rytierskosti háve?
Zaduste, šibenci, rudé žehy vatry!
Bezráznym kupčiarom Vezuv, Hekla patrí!

V. 22. IV. 1916