ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tichom kútku niet vraj smútku,
niet zármutku, niet pliag.
Rýdzich dobrôt číry obrod:
huňa, bačkor, sedliak.
Úcta, láska vrie z opaska,
vľúdnosť hľadí zrejme;
bohabojnosť, ctnosti hojnosť
s lahodou ťa prejme…

Rychtár peský mojej viesky,
de genere Andel,
kým kul prasce, plietol pasce,
drótom plátal randeľ;
kým žobráčil, pinkle vláčil
po Berlíne veľkom:
v chase džarkov, s chudou tvárkou,
mohol obstáť celkom.

Stav sa fojtom zmenil kroj, dom,
kopnul kožuch ovčí.
Krpcov pýcha z neho dýcha,
sťa divý kan grovčí.
S besom duše trhá, kúše,
kto nestrúha holdu.
Zvlášt fafákov štúra pákou,
diabolského žoldu.

Mrzký fortieľ smrti ortieľ
vyniesol mi drsne:
vzdorný starký v múroch farky
ať na posmech zmrzne!
Bukov háj mu hájni zajmú,
hoc má naň i právo!
Kňaz, buď krotším! šteká otčim,
dedinský ten brávo.

Pri ňom dýka zemančíka
mácha v jede podlom:
chýrny rek fár, chlap de Lekvár,
nešľachetný odlom.
Keby vládnul, by sa vkradnul,
zdrúzgal by mi kosti…
No chudáček, mizeráček,
slabý je a sprostý.

V dyme šenkov škádlia pšenkov
za skrehnutia drámu.
Filip, Ráchel zpoza kachieľ
štvú na žreca chrámu.
Úžerníci lstivolíci
Golgotu mi žičia — —
V tajnej líge: Crucifíge!
sičia, kvičia, ryčia.

Ctný, hľa, spis múz: idyllizmus,
bez obalu, v krátku.
Zúrny kudloš, pánsky pudloš,
postať stroja hladkú…
Môžem, ak to trvá takto,
útlé rýmy lúskať!
Keď ma čvarga svíň zacvargá,
môžem v blahu pľuskať!

V. 16. XI. 1916