Zlatý fond > Diela > Časopisecké zprávy


E-mail (povinné):

Ľudovít Štúr:
Časopisecké zprávy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Mária Kunecová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 49 čitateľov

Zpráva o schopnosti Slovákov

[1]

Že Slováci a Slovania vôbec veľkými darmi od prírody nadaní sú, ukazuje nám dejepis a skúsenosť každodenná, čo ani cudzinci nezapierajú, leda buď nenávistníci, buď neznatelia národa nášho. Ničomne teda luhal Karol Neumann,[2] hovoriac, že Slovania z inej látky než Nemci utvorení sú, a že títo iba okrasou sveta zostanú; a pravdu hovoril pán Čaplovič[3] vo svojom opísaní uhorskej zeme, porovnávajúc Slovensko naše s Anglickom v poťahu na pracovitosť, priemysel a zvlášte vlohy k umelectvu, ktorými Slováci dobre k boku Angličanov postavení byť môžu. Za malý dôkaz vlôh, od prírody krajanom našim nadaných, uvádzame tu dva príklady, živé nám o tom svedectvo dávajúce.

V Nitrianskej stolici i v susedných krajoch na slovo teraz vzatý je Martin Šaško[4] za výborné organy, ktoré zhotovuje. Vychoval sa v Brezovej, mestečku stolice Nitrianskej, a hnedky od mladi, nikým nie súc k tomu vedený, ani nikým o tom poučený, klavíry vyhotovovať začal. Prekvapený súc raz v práci od Martina Šepláka, obyvateľa toho mestečka, muža síce len obrábaním rolí svojich sa živiaceho, ale knihy naše slovenské pilne čítajúceho, medzi svojimi ich rozširujúceho a láskou k materinskej reči, ku podivu pre muža obecného, horiaceho, bol ním povzbudený, aby svoje dary veru nezanedbával, ale niekam k umelcovi nejakému zdokonaliť sa vybral. Poslúchol radu múdru krajan náš, súc beztak veľmi náchylný k umeniu tomuto, vybral sa do Brna, kde cez tri roky zdokonaľoval sa v umení, jemu prírodou vštepenom. Po uplynutí troch rokov vrátil sa späť do vlasti a od toho času už len vyhotovovaním organov sa zaoberá, ktoré, výborné súc, všade veľkej chvály a obľuby dochádzajú. Vyhotovil už niekoľko organov, ako: do Kostolnej, Sobotišťa, Cerovej, Kríža, do svojho rodiska Brezovej. Pisateľ tohoto videl vlastnými očima posledný tento organ a dosť sa ako na úhľadnosti vonkajšej, tak na čistote a dojímavosti hlasov nadiviť nemohol. Uvádzajúc toto v známosť rodákom svojim, ktorí v spevoch a v hudbe záľubu majú, nasledovne i dobré organy v chrámoch svojich mať žiadajú, umelca tohoto na Brezovej sa zdržujúceho celým srdcom odporúča. Načo cudzincom peniaze vyhadzovať, keď ich vlastným, okrem toho svedomitým a spôsobným ľuďom dať môžeme.

Druhý takýto, prirodzenými darmi nadaný, je v novinách už dosť vyhlásený Adam Vanoch,[5] sedliak v dedine Svederníku na Považí v Trenčianskej stolici, básnik. Ak sa nemýlim, vychodil on len tri latinské školy,[6] načo donútený súc okolnosťami, k veľkej našej strate, stav svoj so sedliactvom zameniť musel. Básní on v latinskom jazyku, ktorý by bol iste zanechal, keby ďalej do škôl bol chodiť mohol. Básne jeho, najviac trúchlospevy v časomiere písané, sú ľahkého slohu, nenútené, takrečeno z pera sťa Ovidiovi[7] tečúce, pritom peknými svojimi nápadmi uchvacujúce. Pisateľ tohoto čítal viac básní od neho spísaných, medzi ktorými trúchlospev na povodeň Váhu,[8] ktorý v rukopise pôvodcovom má, sa vyznačuje. Poslal on i jednu báseň na slovenskú Spoločnosť[9] v lýceu prešporskom pred dvoma rokmi, z ktorej skôr, než by ju celú v Hronke podal, tieto dva veršíky, krásnu pravdu obsahujúce, od muža ináč nevzdelaného, tak vzdelane prenesené, sem vypisujem:

„Si laus est alias ardenter discere linguas,
Nativam linguam discere major erit.“[10]

Mohol by sa tu mnohý chvastúň slovenský, maďarčinou, nemčinou a bohvieakou -činou sa pýšiaci, zahanbiť. Pred troma rokmi, baviac sa krátky čas v trúchlokrásnom Považí, navštívil som i nášho básnika v chudobnej jeho chalúpke, v ktorej Ovidia, Vergilia[11] a Gradus ad Parnassum[12] vidno bolo, ktorými sa Vanoch, už teraz starec, majúc čas, sťa s miláčikmi svojimi rád zaoberá.



[1] Zpráva o schopnosti Slovákov

Článok vyšiel v časopise Karola Kuzmányho Hronka III, 1838, 2, str. 187 — 9 s nadpisom Zpráva o schopnosti Slováků od Ludevíka Štúra, Slováka. — Článok sme prepísali z češtiny do slovenčiny.

[2] Karol Neumann — ako uvádza Kollár vo Výklade k Slávy dcére (str. 458) — napísal tieto slová v spise Natur des Menschen (1815). Kollár ho zaradil do slovanského pekla (znelka 580).

[3] Ján Čaplovič (1780 — 1847) — slovenský žurnalista, štatistik, zemepisec a etnograf, porovnával vlastnosti Angličanov s vlastnosťami Slovákov v práci Slowaken in Ungarn (Slováci v Uhorsku), ktorá vyšla na pokračovanie v časopise Hesperus (1818)

[4] Martin Šaško (1807 — 1894) — štúrovcami veľmi chválený brezovský organár (o ňom napísal článok aj Boleslavín Vrchovský v Květoch 1838), o ktorom ich informovali učitelia Ďurkovič a Sucháč. Dokonca aj nemecké časopisy sa o Šaškovi vyslovovali s veľkým uznaním (napr. Pannonia 1842). Šaško skutočne vyhotovil organy pre Kostolné (nie Kostolnú), Sobotište, Cerovú-Lieskové, Svätý Kríž nad Váhom a Brezovú (potvrdené písomnými zprávami príslušných farských úradov). Okrem toho neskôr pokračoval v tejto práci a celkove sa odhaduje, že urobil asi sto organov.

[5] Adam Vanoch (1776 — 1849) — pochádzajúci zo Svederníka pri Trenčíne, študoval na gymnáziu v Žiline, filozofiu v Bratislave a keď ako novic františkánskeho kláštora v Hlohovci bol z kláštora prepustený, zostal ako roľník vo svojom rodisku, pričom sa venoval písaniu latinských básní. Vanoch je posledným slovenským veršovcom v latinskom jazyku. (Životopis Vanochov napísal a jeho rukopisné básne zozbieral R. A. Bystrický; rukopis je uložený v archíve Spolku sv. Vojtecha v Trnave, odkiaľ sme prebrali aj tieto dáta.)

[6] Vychodil on len tri latinské školy… Vanoch vychodil v Žiline päť tried gymnázia a nato rok študoval filozofiu na gymnáziu v Bratislave.

[7] Publius Ovidius Naso (43 pr. n. l. — 18 n. l.) — rímsky básnik, popri Vergiliovi a Horatiovi najviac čítaný v klasicistickom období

[8] Trúchlospev na povodeň Váhu… — Veľké povodne Váhu boli v rokoch 1813 a 1822; pri tej príležitosti Vanoch napísal básne, ale tie sú nie nateraz známe.

[9] Báseň na slovenskú Spoločnosť sa nezachovala medzi známymi Vanochovými rukopismi; nevyšla ani v časopise Hronka, vydávanom Karolom Kuzmánym v Banskej Bystrici (1836 — 38).

[10] Si laus est… — Preklad v próze: „Ak je chválou učiť sa so zápalom iné reči, rodnú reč učiť sa je väčšou chválou.“

[11] Publius Vergilius Maro (70 — 19 pr. n. l.) — rímsky epický básnik, skladateľ Eklóg, Georgík a Eneidy, vzor klasicistického básnictva

[12] Gradus ad Parnassum — latinský slovník pre žiakov na cvičenie sa v latinskom veršovníctve





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.