Zlatý fond > Diela > Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – úvod a slovníček


E-mail (povinné):

Ján Babilon:
Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči – úvod a slovníček

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 216 čitateľov

Slovníček

Keďže v Babilonovej Kuchárskej knihe sa používa aj výrazivo, ktoré je dnes okrajové, málo známe alebo celkom neznáme, a to najmä z oblasti odbornej terminológie, zaraďujeme do slovníčka len tie slová, ktoré majú spomínaný ráz. Z bežných výrazov také, ktoré autor používa v odlišnom význame, napr. baba — kuch, bábovka ap. Z úsporných dôvodov neuvádzame slová, ktoré Babilon používa v posunutom význame, ale význam si čitateľ z kontextu ľahko domyslí (napr. rozdláviť, podláviť zemiaky — popučiť zemiaky ap.).

Neuvádzajú sa ani výrazy (odborné termíny), ktoré autor sám vysvetľuje v úvode.

Tvary slov (substantív, slovies ap.) neudávame z viacerých príčin: nedali sa vždy zistiť; okrem toho sú vo väčšine prípadov zhodné s dnešnou tvaroslovnou normou. Štúrovská tvaroslovná norma bola „voľnejšia“ v porovnaní s dnešnou tvaroslovnou normou. Pripúšťalo sa vedome, zámerne viac tvarov, čím sa dokumentovala herderovská romantická teória o slovesnej bohatosti a tvarovej pestrosti slovanských jazykov.

Herderovské predstavy o dynamickej pestrosti foriem slovanských jazykov dokumentuje aj výskyt hláskoslovných a slovotvorných variantov. Ukážkovo sme sa ich snažili v slovníčku zachytiť. Varianty a dublety nezachytávame v úplnosti (tu nejde o vedecký, ale o praktický slovníček minimálneho rozsahu). Preto sa ukážkovo zachytávajú aj synonymické rady výrazov a odborných termínov, ktoré Babilon cieľavedome v diele využíva. Nemecké a francúzske ekvivalenty (obyč. vo funkcii synoným, alebo identifikačných odborných výrazov) uvádzame len vtedy, keď ich použil aj autor, príp. ak sú potrebné na objasnenie významu slov ap.

A

ajs, ajz, eis [ajs] m (nem. Eis) kuch — cukrová (ľadová, bielková) poleva (na torty, keksy ap.)

ajsírovať, ajzírovať (dačo) (nem.) — obťahovať, obtiahnuť, polievať, poliať, oblievať, obliať (tortu ap.) ľadovou, cukrovou polevou, ľadiť, obľadiť, glazúrovať

alkermes, alkermeš m bot. — líčidlo americké, kérmes, kermeš (Phytolacca americana)

amaleta ž kuch. — omeleta

amarela, amarella, amarelka ž záhr. — druh kôstkovíc (višieň, višňočerešieň ap.) alebo iného ovocia (jabĺčok ap.) vhodného na zaváranie

andivi neskl. s, andívia, endívia ž1. bot. čakanka štrbákova, štrbák — 2. kuch. jedlo (šalát z nej, z neho)

apoštolský: kuch. apoštolský kúchoň — krehký koláč (k čaju, káve ap.)

arak m potrav. — liehový nápoj (likér) z kvasenej ryže

artičoka ž bot., kuch. — (stredomorská) zelenina (Cynara) (a jedlo z nej)

asietla ž kuch. 1. obložená misa, obložený tanier (či predkrm?) (upravený obyč. s rybacinou na studeno) — 2. určitý čas jedenia, stravovania

aspik m kuch. — žíj

austra ž (nem. Auster) zool. — ustrica (morský živočích)

B

baba ž kuch. — bábovka

balansírovať, balanzírovať (dačo) (franc.) kuch. — guľkať, gúľať, obáľať, poobáľať (v cukre, čokoláde ap.)

barančina ž kuch. — jahňacina (i jedlo z nej)

baranina ž kuch. — baranina (i jedlo z nej)

bavlna ž 1. bavlna — 2. zastar. vata

bazalika ž kuch. — bazalka (rastlina i korenie z nej)

bažant, fasán m1. zool. druh kurovitého vtáka — 2. kuch. jedlo z neho

bekasín, pekasín m, bekasína, pekasína ž (franc. becasse) zool. — rod slukovitých vtákov z radu bahniakov (Capellea), vodná sluka, blaták

bieré, pyré neskl. s kuch. 1. kaša (zemiaková, zeleninová, ovocná ap.) — 2. druh prívarku

biskupský: kuch. biskupský chlebík, chlebíček — druh jemného múčnika s kandizovaným ovocím, orieškami ap.; biskupská polievka — korytnačia polievka

blanšírovať, blanžírovať (dačo) — obvariť, obvárať (obyč. mäso)

bočpor m kuch. — pľúcková omáčka (i polievka?) (hovor. pajšľová omáčka, pajšle)

boeftek, büftek, buftek m (angl.) kuch. — biftek

bochník, láblik m (chleba, cesta ap.) — bochník

bordo, bordó neskl. s (franc. Bordeaux) potrav. — druh vína, bordóske víno

borovka, borievka ž — rastlina, krík i korenie z neho

bosmanec m kuch. 1. bosniak (pečivo) — 2. pletenica, vianočka

brabantský olej kuch. — olivový olej

brajsírovať, brajzírovať (dačo) (franc. braise) kuch. — ochutiť šťavou, omáčkou braise (z cibule, korenia a duseného mäsa a masla)

brezľové, brezlové cesto (nem. Bröselteig) kuch. — krehké (maslové) cesto

brioš m kuch. — jemný bochník (koláč), apoštolský kúchoň (k čaju, káve)

brkadlo s — kostrnok, plutva (rýb) (Kálal)

brunátny — hnedý, hnedkastý, kávový: kuch. brunátna polievka — zatrepaná, zaprážaná polievka; brunátna glazúra — čokoládová glazúra

brzlík, brizl m (nem. Bries, Briesel) odb. — prsná žľaza, týmus

bušírovaný, bužírovaný: kuch. bušírované vajcia — vajcia varené namäkko

C

celtla, celtľa ž (nem. Zeltl) kuch. promincľové celtle — cukrové kôpky s promincľovou príchuťou

cesnak: potrav. samorastlý cesnak — rokambol (— perlovka)

cesto: kuch. brezľové, brezlové cesto — jemné, krehké, sypké cesto; cukrové cesto — sladké cesto; drožďové cesto — kysnuté cesto; lincertové (lincertovské), lincertské cesto — linecké cesto

cestovný m zastar. — cestujúci (človek)

cibuľa: kuch. biela cibuľa — španielska cibuľa

cigánky ž ovoc. — čierne višne

cikori neskl. s, cichorium (lat.) — 1. bot. čakanka — 2. kuch. jedlo (šalát) z čakanky

cimet m kuch. — škorica

cirády ž hovor. — ozdoby, okrasy (cukrárske ap.)

citronát m kuch. — prípravok z citrónu (príp. napodobenina, náhradka)

col, cól m zastar. — dĺžková miera, palec

cremor i kremor tartari (lat.) potrav. — vínny kameň

cukor m: kuch. 1. obrajbaný cukor — nastrúhaný, nadrvený cukor — 2. homôľka cukru — 3. cukrová hmota, poleva — 4. šrôtovaný, potlčený cukor — mletý, práškový cukor — 5. fajný cukor — jemný práškový cukor

Č

čeľuste ž kuch. — dvierka pekárnice, pekárnej pece

čierny: kuch. čierna pečeň (z husi ap.) — pečienka z nekŕmenej husi ap.

čík m zool. — druh ryby (lat. Misgurnus)

D

damfovať, dinstovať, dunstovať (nem. dünsten, dämphen) (dačo) — pariť, dusiť (obyč. mäso, zeleninu)

dámka ž zool. zastar. — daniel (lat. Dama)

degorzírovat, degrozírovať(?) (dačo) kuch. (pri varení) — zberať, zobrať penu, nečistotu zvrchu váry

dienko s 1. vrchnák (obyč. drevený na kuchynskej nádobe) — 2. lopár, lopárik (drevený, obyč. okrúhleho alebo obdĺžnikového tvaru)

dinstovať → pozri damfovať

divočina ž zried. — divina (mäso)

dlabátko s (nem. Hohleisen) kuch. — dlátko, dlabadlo (kuchynský predmet, nástroj)

drezírovať, dresírovať, tresírovať, trezírovat (dačo) kuch. — upraviť na pečenie, vyšpikovať (zajace, hydinu, vtáky)

drop, tuzok (maď.) — vták

dunstovať → pozri damfovať

duranzia, durandzia ž ovoc. — druh sladkej slivky

E

endívia → pozri andivi

epigram m kuch. — druh jedla z diviny (napr. z divej svine, srnky ap.)

eskalop m kuch. — jedlo z kúskov, rezníkov z diviny

F

fajalka ž bot. — fialka

fám m kuch. 1. druh jemného sladkého múčneho jedla — 2. pena, krém, krémová plnka

fancl,fancel m (nem.?) kuch. 1. múčna alebo zeleninová závarka (do polievky) — 2. zapekané múčne jedlo, napr. rezance (s tvarohom, orechami ap.)

fasan,fasán m (nem.) — 1. zool. bažant — 2. kuch. jedlo z neho

fáš m kuch. — mleté mäso, mäsová plnka; mäsová nátierka; fašírka

fazuľa ž1. potrav., kuch. fazuľa (i jedlo) — 2. kuch. rímska fazuľa — jedlo z kohútích vajíčok (pre starých pánov)

flak m kuch. tvarohové flaky — tvarohové kúsky, koláčiky, zákusky

flanér m zastar. — flanel

fliačky m kuch. — múčne jedlo (napr. štircované fliačky s tvarohom)

fogaš m (maď.) zool. — zubáč

forma ž 1. forma, tvar — 2. forma, plech, pekáč, ťapša, tepša, furma

fricando, frikando s kuch. (franc.) — 1. potrav. mäso z teľacieho stehna, svalovník (z teľacieho stehna), hrudka — 2. prírodný rezeň z neho

fricasé, frikasé, frikasovaný, frikasírovaný: kuch. frikasé omáčka, frikasé kurence — pikantne korenené (kurence, omáčka ap.)

fricassé, frikasé neskl. s (franc.) — druh jedla z dusených kúskov mäsa v pikantnej (korenenej) omáčke

funt m hist. — viedenský funt (0,56 kg)

furma → pozri forma (2. význ.)

G

galantín m, galantína ž kuch. 1. jemná studená paštéta z mletého mäsa, vajec a korenia — 2. vykostená hydina alebo zverina s mäsovou plnkou

garnírovať (dačo) kuch. — ozdobovať, ozdobiť (jedlo, mäso, múčniky ap.)

gaštan m: kuch. talianske gaštany — maróny (jedlé gaštany)

geršňa ž nár. — krúpy (aj jedlo z nich)

glás m kuch. — studenô, rôsol, huspenina, aspik (aj v tekutom stave), liz

glazovať, glasírovať, glazírovať, glazúrovať (dačo) kuch. — poliať (jedlo, mäso) glásom, aspikom, lizom

glazúrovat (dačo) kuch. — poliať glazúrou, urobiť na dačo (obyč. na múčniky, torty ap.) glazúru, polevu (ako ozdobu)

gojzer m (nem.) zool. — druh sluky

gojzeršnep m (nem.) zool. — druh sluky (močiarnica?) (Ufer-Schnepf?) (Gallinago gallinago?)

grif m zried. — ucho (na nádobe), rukoväť, rukoviatka, rúčka

grís m potrav., kuch. — krupica (i jedlo z nej)

guča z kuch. — hrča, kľag, gundža (dačo zhrčkavené v jedle), zrazenina

gus, gús m kuch. — krém, pena (ovocná, mliečna ap.)

H

hajtlovať (dačo) (nem.) kuch. — odblaniť (hydinu, zajaca, mäso ap.)

halušky ž kuch. 1. halušky (jedlo) — 2. závarka (do polievky ap.), plnky, knedličky, guľky — 3. dukátové halušky — múčne jedlo podobné dukátovým buchtičkám

hašé neskl. s kuch. — krájané, sekané mäso (i jedlo)

hašépaštétka, hašépaštečka ž kuch. — plátky, hrudky ap. z hašé alebo naplnené (studeným) hašé

havránok m, havránka ž. obyč. havránky m kraj. — olovrant

hečepeč ž (m?) hovor. zastar. — šípkový lekvár

hiard m (nem. Herd) — ohnisko

hlucháň m zool. — kurovitý vták — hlucháň obyčajný (lat. Tetrao urogallus)

Hobelschatten v texte chybne; správne die Hobelschalen (nem.) — stružliny, hobliny; kuch. — dačo nastrúhané (pripomínajúce tvarom stružliny, napr. čokoládové stružliny)

holba, hoľba ž hist. 1. dutá miera 0,707 litra (vyše pol litra) — 2. hovor. nádoba tej mierky

holipňa ž, holipeň m? kuch. — oblátka, vafľa, vafňa, oblátkové kotúľky, rúrky, trubičky

hoplpopl m (nem.?) kuch. — pochúťkový likérový mliečno-vaječný (dámsky) nápoj

hrebíčky m nár. kuch. — klinčeky (korenie)

hríb m nár. — huba (všeobecne)

hrnčený: arch. hrnčená nádoba — hlinená nádoba

hrudka ž kuch. — časť mäsa zo stehna (asi orech)

hyd m zastar. — hydina

CH

chrunkadlo, chrušťadlo s nár. — chrupka (anat.)

chytrý — prudký, veľký, silný (napr. oheň)

I

ihla ž 1. ihla — 2. ihlica

indický: kuch. indický šafran — druh (cudzokrajného) korenia

in natura (lat.) — existujúci v skutočnosti, taký, aký je od prírody, prírodný

J

jafura ž bot. — čučoriedka (nár. i hafura, hafira)

jalšovka, jelšovka ž zool. — čerebľa (menšia ryba)

jariabka, jarabka ž, jariabok m zool. 1. jariabok hôrny (lat. Tetrastes bonasia) — 2. jariabok kuropta — kuropta horská (lat. Alectoris graeca)

jaseň ž nár. — jeseň

jaseň m bot. — jaseň (strom)

jasení zastar. — jesenný

jasná s nár. — ďasná

jelenica, jelenná huba, jelenia huba ž bot. — jelenka poprehýbaná (lat. Dentinum repandum, Hydnum repandum)

K

kaprle neskl. s, ž? potrav. (nem., čes.) — kapary

kapsľa ž kuch. papierová kapsľa — predmet upravený na lievik, slúžiaci na zdobenie (obyč. múčnikov)

kapún m — vymiškovaný kohút (chovaný na mäso), (nár. cvitúr)

kapusta ž1. bot. kapusta (hlávková, zelená) — 2. kuch. a) voňavá kapusta (nem. Kerbelkraut) bot. trebuľka voňavá; b) voňavé bylinky (sušené i čerstvé — ako korenie) — 3. kuch. i kapustná polievka — kapustnica, srvátka z kapusty (nár. kapustniarka) — 4. kuch. kuchynská kapusta (nem. Küchenkraut) — kuchynské korenie, prísady, pochutiny — 5. kuch. španielska kapusta (nem. Spanisches Kuttelkraut) — druh korenia — 6. železná kapusta bot. železník, verbénka (lat. Verbena) (nem. Eisenkraut) — ochucovadlo — 7. kuch. plnená kapusta — druh jedla, obyč. plnený kapustný list — 8. sudová, kvasená, kyslá (nár.kvasná) kapusta — upravovaná do suda, súdka ap. na zimu — 9. kuch. prívarok (zo sladkej čerstvej hlávkovej kapusty alebo zo sudovej kyslej kapusty)

karbanádľa ž — chrbtovina, karé, karbonátka

karmel m kuch. — karamel

karmelový, karamelový: kuch. 1. týkajúci sa karamelu, urobený z karamelu — 2. používaný na prípravu karamelu

kaša ž kuch. 1. kaša, napr. krupicová, grísová, ryžová kaša — 2. žltá kaša prosná, pšenná kaša; pohánčená kaša (z pohánky) — 3. pyré (rozvarené ovocie, napr. jabĺčková kaša)

kato, kató, katto s kuch. — druh jemného jedla z mozgu, pečienky (teľacej ap.)

kechl, kochl, koch m kuch. — pyré (napr. dulový kochl); nákyp

kermes, kermeš → pozri alkermeš

knôžka ž kuch. — glejovka, nožina, močing (mäso okolo kolien a nad kolenami, okolo lopatky, podradnejšie, blanité, šľachovité) (čes. klížka)

kočonel, kočonell, košonel m potrav. — košenila (červené potravinárske farbivo zo sušeného červca nopálového)

kochinský: kuch. kochinská sliepka — zool. — kočinka

kochláč m — chochláč; zool. chochláč severný (lat. Bombycilla garrulus)

kochlovať zried. kuch. — vrieť, bublinkovať, frfotať (pri vretí)

kochol, kochlík, obyč. vo fráze: keď vyhodí pár kochlov, kochlíkov 1. keď vyhodí vriaca voda (kvapalina) pár bublín, keď vrie, bublinkuje, frfoce, blboce — 2. keď pri závarke vyjde navrch pár uvarených kusov, a to rezancov, halušiek, plniek, guliek ap.

koliander m potrav. — koriander (korenie)

komín m kuch. — homôľka, veža, vežička (ako ozdoba ap.)

konfet, konfekt m kuch. — lahôdka, pochúťka, cukrovinka

konserv, konzerv m potrav. 1. konzervovanie, konzervácia — 2. konzerva — 3. príprava, prípravok na okrášlenie, ozdobenie jedla, múčnikov (napr. krém, poleva, paštéta atď.)

konsumé, konzumé neskl. s kuch. 1. pena, krém (z ovocia ap.) — 2. závarka (zo zelenín, múky, vajec ap.) do polievok — 3. mliečna usadenina, sadlina podobná krému (v šálkach, misočkách atď.) (napr. čokoládové, mandľové konzumé)

korienkový: kuch. korienková zelenina — koreňová zelenina

kôrka, kôročka ž kuch. 1. kôrka (na chlebe ap.) — 2. šupa, šupka na ovocí — 3. šampiňónové kôrky — hlúbiky?, klobúčiky? — 4. kožka, povlak (napr. na kréme, na poleve ap.)

košarisko s — pohnojené miesto, kde bol predtým košiar

košenila → pozri kočonel

kotúľka ž kuch. — druh pečiva, hniezdo; zvitok, trubička ap.

kožka ž 1. kožka — 2. šupka (na cibuli ap.) — 3. povlak, plácha (na dačom tekutom, na mlieku, poleve ap.)

krafeň m, krafňa ž, krapeň m (nem. Krapfen) kuch. 1. šiška, pampúch, pampúšik, nár. pankuška — 2. kôpka, homôľka (z cukru, snehu ap.)

krájanec m kuch. — kúsok utvorený vykrojením, krájaním (mäsa ap.)

krájanie s, krájanina ž kuch. (dačo) — pokrájané na drobné kúsky (obyč. mäso)

kratin fáš, kratinfáš m kuch. — druh mäsovej plnky, fašírky

krém m kuch. 1. krém, pena, fám — 2. poleva (obyč. na zákusky) — 3. druh pudingu, príp. mliečneho hustejšieho nápoja, tok, gús

krivica ž kuch. — zákusok, keks ap. zahnutého, zakriveného tvaru, krivuľa

krížový: kuch. krížové mäso — mäso z oblasti chrbta, krížov

krodón m kuch. — figúrka, ozdôbka z cesta, krému, zeleniny, paštéty

krustát m — pripečený, priškvarený povrch dačoho (jedla), kôra, kôrka, príškvar, príškvarok

krúžky ž?, m?, kuch. teľacie krušky 1. sadlo, loj (okolo čriev) — 2. okrojky, obrezky, obkrojky

kúchon, kúchoň, kucheň m kuch. — koláč (obyč. kysnutý)

kundráčik m kuch. — zelenina s ozdobnými, brčkavými lístočkami (napr. petržlen)

kuplový: kuch. kuplová furma — okrúhla a hlboká furma, kupolovitý pekáč, kupolovitá forma, bábovková (ap.) forma

kurence s kuch. jesenné kurence — pollard (franc.)

kuropta → pozri jariabka

kutľový: kuch. kutľová polievka — držková polievka

kvaka ž bot. — druh bielej repy (používanej ako zelenina, na polievku ap.)

kvasec m kuch. 1. kvások — 2. moridlo, pác; marináda

L

láblik m (nem.) kuch. — bochník (napr. cesta, chleba, koláča)

ľad m kuch. — cukrová snehová (ľadová) poleva (na torty, zákusky ap.) ( → pozri ajs, nem. Eis)

ľadiť → pozri ajsírovať

ľadvenička ž zastar. — oblička

legírovať (dačo) kuch. — zatrepať, zapraviť (zátrepkou, žĺtkami ap. obyč. polievky, omáčky, krémy)

lemonáda ž potrav. — pomarančová šťava, pomaranžáda, oranžáda, limonáda

lezón m kuch. — prípravok z rozšľahaného žĺtka s cukrom, príp. bez cukru na zahustenie, zaprávanie, zatrepanie jedál, napr. prívarkov, polievok, omáčok, krémov atď., prípravok na legírovanie, zaprávanie jedál

libra ž kuch. viedenská libra — viedenský funt (0,56 kg)

lieska ž — drevená mriežka, podložka na sušenie ovocia (slivák, jabĺk, hrušiek)

lincertový, lincertský kuch. lincertské cesto — linecké cesto

list, lístok m kuch. — plát, plátok (cesta ap.)

liz m kuch. 1. hovädzí vývar, bujón — 2. rôsol, sulc, huspenina, aspik

lizák m kuch. — (hovädzí) jazyk

lot, lôt, lót m hist. — stará váhová jednotka (podľa mesta, miesta a štátu rozličnej hodnoty), 1/16 hrivny, viedenský lót — 1,75 dag, 1/32 funta (uhorský lót — 15,3 gramu) (u J. Babilona sa používa viedenský lót)

luteránsky: kuch. luteránska škvarenina — šťavnatá, osolená, okorenená praženica, pripravená bez omasty

lúživo s kuch. — moridlo, pác

M

majorónový: kuch. majoránové plevy — majorán (korenie, pochutina, ochucovadlo)

májovka ž1. kuch. jedlá huba rastúca v máji — 2. kuch. pečeňová jaternica — 3. záhr. druh skorých čerešieň

maraska ž ovoc. — druh dalmátskej višne

maraskíno s potrav. — jemná višňovica z marasiek

marinovať (dačo) potrav. — nakladať (mäso) do marinády (koreniacej šťavy)

maskírovať (dačo) kuch. — ozdobne, efektne uložiť, naložiť (napr. ovocie do fliaš), okrášliť (tortu ovocím ap.)

mašanský: záhr. mašanské jablká — meissenské jablká

mašina ž nár. kuch. — sporák

matralista m zastar. — drogerista

mäso s kuch. 1. mäso — 2. dužina (na ovocí)

mechúr m 1. mechúr; vyzí mechúr (nem. Hausenblase) — 2. blana z mechúra na zaváracie fľaše — 3. bublina (na vriacej kvapaline, na kysnúcom ceste ap.)

melírovať (dačo) kuch. 1. jedlo (obyč. zeleninu, ovocie ap.) ozdobne, efektne, cifrovane upravovať, obkladať, obložiť, upraviť (napr. melírovaná misa, tácka) — 2. farebne tvarovať, rôznofarebne okrášliť, podfarbiť (napr. melírované oká, kôpky)

meridon, meridón m kuch. — jedlo z ryže a rakov

mieň m zool. — druh sladkovodnej ryby (Lota)

mijotírovať (dačo) kuch. — (rybacinu) variť v omáčke alebo v mäsovej šťave

mirabelle [-bel] (franc.) záhr. — mirabelka (slivka)

mlieč m 1. rybí samec, mliečnik — 2. i mlieko s mliečie, rybie spermy, vajíčka, ikry

mlieko I s 1. mlieko — 2. kuch. nápoj z mlieka a pochutín, ovocných štiav ap.; napr. čokoládové, mandľové mlieko

mlieko II s zool. — mliečie, → pozri mlieč (ikry)

mrazivo s kuch. zastar. — zmrzlina (nem. Gefrorenes)

mrviny, mrvinky, omrviny, omrvinky ž kuch. 1. omrviny — 2. strúhanka, brézle, prézle

múka ž: kuch. fajná múka — hladká múka

N

nácesta ž, nácesto s kuch. — kvások, zákvas

nádobno nár. — treba

nadrieť (dačo, dačoho) — nastrúhať, postrúhať

nákyp m kuch. 1. prípravok, plnka z ovocia, maku ap. používaná na plnenie koláčov, múčnikov alebo aj samostatne (ako krém, puding, pena ap.) — 2. nákyp (u Babilona aj výbeh, nem. Auflauf, napr. ryžový nákyp) — 3. puding, krém (napr. teplý štircovaný nákyp)

nálesník m kuch. — osúch, posúch, placka, podplamenník, postružník upečený na kapustnom liste (Kálal má aj: nálistník)

napuchnúť kuch. — (o kysnúcom ceste) vykysnúť, narásť, podkysnúť

nastolovanie s kuch. — (nem. Auftischen) podávanie, servírovanie (jedál) na stôl

O

obar, obarok m kuch. — dačo obarené alebo obvarené, obvar, ovar

obaranec, obáranec, oberanec, obyč. vo fráze: skrútiť dačo do obaranca — napr. palacinku, koláčik — ohnúť, skrútiť, zahnúť do tvaru rožka, baranca, praclíka ap.

oblanšírovat, oblanžírovať (dačo) kuch. — obvariť (zeleninu ap.)

obležaný kuch. zastar. — odležaný (o mäse, ovocí)

obrajbať, orajbať (dačo)1. kuch. postrúhať, ostrúhať, ošúchať, nastrúhať (napr. citrón, cukor ap.) — 2. odrhnúť, vydrhnúť (povrch dačoho, napr. zeleniny)

obtrajbovať (dačo) kuch. — pripraviť, spracovať trením, miešaním, vymiešať (napr. cesto, bábovku ap.)

ocas m (čes.) — chvost

odložiť (dačo) 1. odložiť (nabok ap.) — 2. kuch. sňať, zložiť, vziať (z ohňa, zo sporáka ap.)

odvariť (dačo) kuch. — uvariť

ohnisko s, hiard m kuch. — kovová platňa na kuchynskom sporáku

oko s 1. oko — 2. kuch. zákusok okrúhleho tvaru (indiánske oká ap.)

okružlie s kuch. — vnútornosti, drobky

okružník m kuch. — závin, štrúdľa (hovor.)

okulírovaný: záhr. okulírovaný strom — očkovaný strom

olio: kuch. olio polievka, olejová polievka — na oleji pripravená polievka zo zmesi rozličnej zeleniny a mäsa atď. (nem. Eintopf)

omelo s zastar. — ometlo

omrviny ž → pozri mrviny

onajs m potrav. — aníz

opekance m kuch. opekance s makom — druh múčneho sladkého jedla (obyč. na slávnostnú vianočnú večeru)

orajbať → pozri obrajbať

oranč, oranž, m — pomaranč

orgeage [oržád] (franc.) — potrav., kuch. chladený pochúťkový nápoj z mandľového mlieka

osť, ôsť ž, ôstie, ostie s — kostičky v rybách

P

pác, pajc m kuch. (nem. Beitze) — pac, moridlo, zried. lúživo

pacovaný, pajcovaný: kuch. pacované mäso — morené mäso

páchnut nár. 1. smrdieť, zapáchať — 2. voňať, zaváňať (dobre, príjemne)

palec m 1. palec (na ruke) — 2. hist. stará dĺžková miera, cól

palele, pelele neskl. s kuch. — mliečna pochúťka s určitou príchuťou (napr. čokoládové palele)

pampúška ž kuch. — šiška, fánka (Babilon má aj → pozri krafeň, krafňa )

panádl, panádel m (nem.) — kuch. žemľová kaša

panádlový: kuch. panádlová polievka — chlebová polievka; demikát

papcún m kuch. — druh múčneho kašovitého jedla, nár. i papsún

parenička ž kuch. — kotlík na parenie jedla (obyč. mäsa), parák

pariť (dačo) kuch. → pozri damfovať, dunstovať, dusiť (obyč. mäso, zeleninu)

paradírovať zastar. — ukázať sa, objaviť sa

pasterec → pozri pesterec

paštétka, paštečka ž kuch. — drobné upravené kúsky paštéty alebo cestíčko (ap.) obložené paštétou

pečenka, pečienka, zried. pečeňa ž kuch.1. pečeň (surová i varená, pečená pečeň, hepar) (napr. biela pečenka, čierna pečenka) — 2. mäso určené na pečenie alebo už upečené, uškvarené ap. (napr. žiarená pečeňa — rostbrátl; teľacia pečená ladveničková pečenka; biela pečenka — z kŕmenej husi?; biela bravčová pečenka — druh bravčového mäsa)

pekasín → pozri bekasín — sluka

peklovaný: kuch. peklovaný jazyk 1. nakladaný jazyk — 2. údený jazyk

peklovať (dačo) kuch. 1. nakladať (napr. hovädzie, bravčové ap. jazyky) do soli a korenia — 2. údiť

pelele → pozri palele

pesterec, pasterec m bot. — druh jedlých húb rastúcich na dreve

pešamel, bešamel m kuch. 1. druh omáčky — 2. druh majonézy

piať, piaď ž hist. — stará dĺžková miera daná vzdialenosťou medzi palcom a malíčkom

piksľa, piksla ž hovor. 1. plechovica — 2. kuch. predmet na vytláčanie plnky, špricňa, špricka, striekačka

pilnosť ž zastar. — starostlivosť, usilovnosť

pinola, pignola ž (lat.) — jadierko z limbovej šišky

pinprnel m bot. — bedrovník aníz

pistácia, pistácňa ž potrav., kuch. — zelená mandľa

plamanšé, plamansé neskl. s i m (franc.) kuch. — chladené mandľové mlieko ako pochúťka

plameniť (dačo) (nem. flammen) — opaľovať (napr. perie, páper na hydine ap.)

plamienok m bot. — voňavá zelinka

platlík m hovor. — plátok, platnička

platňa ž — plát (cesta ap.)

plavon, plavón m (franc.) kuch. — pekáč, plech, ťapša, forma

plevy: kuch. majoránové plevy — majorán (voňavé korenie)

plnka ž kuch. 1. príprava, zmes, masa na plnenie napr. mäsa, koláčov ap. — 2. guľky, halušky (ap.) ako závarka (obyč. do polievok)

plumpudding [plam-] (angl.) kuch. — anglický puding; (vianočný) hrozienkový puding

pofézňa ž (nem.) kuch. — plátok zo žemle naplnenej mäsovou plnkou a opraženej v masti, čím vzniká chutný ozdobný prídavok k mäsu, doplnok na ozdobnú obloženú misu ap.

pohánčený, pohánkový: kuch. poháňané krúpy, pohánčená kaša — pripravené z pohánky (krúpy, kaša)

pohánka ž bot. — rastlina a jej jedlé plody (zrnká) (Fagopyrum)

pohotove , obyč. vo fráze: mať pohotove, byť pohotove — mať, byť poruke, pri ruke, držať na pohotove — mať poruke

pocheraj, pocherei m (nem.?) kuch. zastar. — jemné pečivo, zákusky

polenta ž kuch. 1. jemné kukuričné krúpky, kukuričná krupica — 2. jedlo z nich, kaša (pôv. talianska)

polievka ž kuch. biela polievka — mliečna, zatrepaná ap. polievka; brunátna polievka — zapražená alebo mäsová polievka, bujón; tlčená polievka — polievka z mäsa potlčeného v mažiari a pod.; geršňová polievka — krúpková polievka; polievka olio — olejová polievka (pripravená na oleji → pozri olio); biskupská polievka — korytnačia polievka

pollard m (franc.) kuch. — jesenné kurča (a jedlo z neho)

pora ž záhr. — pór (zelenina)

postalý zried. zastar. — zvyšný

postament m kuch. — základ, podstavec, podložka pod tortu ap.

pošik , obyč. zpošika, spošika: krájať (dačo, napr. prská, mäso, tortu, koláč atď.) spošika — krájať šikmo, našikmo, priečne, priekom, došikma

potranšírovať, potranžírovať (zried. potrančírovať) (dačo) kuch. — porezať, pokrájať, rozrezať (obyč. mäso na kúsky), porciovať, kúskovať

potravný zastar. — (o jedle) výživný

potrezírovať, podrezírovať (dačo) kuch. — vyformovať, vytvarovať

pozorovať (na dačo) zried. — dávať pozor na dačo

pôľky ž nár. — egreš

pôrča → pozri prvča

pôrčovina ž kuch. — mäso z mladého prasiatka (prvčaťa, BB: z pôrčaťa)

predmládka, preodmládka ž kuch. — druh kváska (na zakvasenie cesta na chlieb, koláč ap.)

predodnie s zried., do predodnia — za svitania, na brieždení, včasráno, zaránky, nadránom

prepelka ž nár. — prepelica (zool.)

pres m kuch. → pozri žíj

priecnik m zastar. nár. kuch. — praclík

prieprava, priepravka ž hosp. — zahradené, ohradené miesto pre domáce zvieratá, na hnoj ap.

príhodný zried. — primeraný, vhodný

princtorta ž kuch. — princovská torta (slávnostná, veľká, ozdobná ap.)

prominca, promincňa, promincľa ž kuch. 1. promincľa — 2. dačo pripravené, urobené s príchuťou promincle

prsá, prská, prsia s kuch. 1. mäso z pŕs, hruď — 2. jedlo z nich

prskota ž zool. — drozd trskotavý (lat. Turdus viscivorus)

prvča, pôrča s hosp. — mladé prasa, prasiatko

pšeno s bot. — proso (druh trávy s jedlým semenom)

pšenný: kuch. pšenná kaša, žltá kaša — kaša uvarená z prosa, prosná kaša

puding m kuch. 1. puding, krém — 2. nákyp

puserle, puserlíky m (nem.) kuch. — kôpky, špice (z cukrovej, snehovej peny, plnené i neplnené atď.)

R

ráf m kuch. zastar. 1. pás, pásik, krúžok, kruh (na tanieri ap.) — 2. obruba, lem, kruh (okolo jedla, napr. z ryže, zo zeleniny, zo zemiakov atď.) — 3. obruč, kruh, okraj (na pekáči, napr. na tortovej forme)

rago neskl. s kuch. — ragú

rajbať (dačo) 1. drhnúť, umývať, čistiť — 2. kuch. strúhať (na strúhadle alebo inej tuhej, tvrdej veci, napr. na homôľke cukru)

randlík m nár. kuch. — panvica, panvička, kastrólik

ranica, rajnica ž nár. kuch. 1. plech, forma — 2. panvica, kastról

repa ž 1. biela repa — cukrová repa — 2. turčianska repa — bot. kvaka — 3. nár. červená repa — bot. cvikla (aj šalát z nej)

rezance m, rezanky, zried. rezánky ž kuch. 1. rezance (surové i varené a s posýpkou ap. pripravené na jedenie) — 2. závarka (z nich, obyč. do polievky) — 3. dačo pokrájané na úzke pásiky, krájance (slaniny ap.)

ríf m hist. — stará dĺžková miera (0,779 m)

rizolky ž kuch. — jedlo z ryže upravenej do menších kúskov opražených v masti

róbertský: kuch. róbertská omáčka — druh omáčky k hydine, vtákom

rokambol m (franc. rocamble) kuch. — samorastlý okrúhly cesnak, orešec

rolat, rolad m kuch. zastar. — roláda

roletka ž kuch. — oprážaný šúľok z mäsa (tlčeného v mažiari so žemľou a slaninou)

rompa ž ovoc. — druh hrušiek

rostbrátl, rostbrandl m kuch. — roštenka

rošt, rôšt m kuch. — mriežky (v peci)

rozhabariť, rozhabarkovať, zried. rozhabarovať (dačo) kuch. — rozmiešať, roztrepať, zamútiť habarkou

rozhrieždiť sa, len vo fráze: rozhrieždi sa ako moriak — naježí, našuchorí, načuchre sa ako moriak, najeduje sa (rýchlo, prudko ap.)

rozklopať (dačo) kuch. — rozklepať (napr. mäso)

rozpoltovaný: hosp. rozpoltovaná sviňa — rozdelená na pôlty, na dve poly

rozšprudlovať (dačo) kuch. — rozhabarkovať, rozmiešať, roztrepať

roztrepať (dačo) kuch. — rozšľahať, vyšľahať, ušľahať (vajce ap.)

rôsol, rosol m — aspik, sulc, huspenina, studenô, studenina, liz

rúbenina ž kuch. — krúpová, geršňová polievka

rýnsky: potrav. rýnske víno (nem. Rheinwein) — druh vína

ryža ž, rajs, reis m (nem. Reis) — 1. potrav. ryža — 2. jedlo, kaša z nej (rýžkaša)rýžkaša, ryžkaša ž kuch. ryžová kaša

S

sádzaný: kuch. sádzané vajce — volské oko

saft, zaft m kuch. — šťava (ovocná, mäsová ap.)

ságo s, zried. m bot. — dreň palmy ságovej

salajka ž chem. — draselná soľ, potaš

salmi neskl. s kuch. — jemné ragú z diviny, hydiny, vtákov

sanitra ž chem. — liadok

sauflé i soufflé [suf-] neskl. s (franc.) kuch. — nákyp

saturaj m bot. — saturejka (voňavá rastlina)

sautírovať (dačo) (franc. sauter) kuch. — rýchlo opražiť na prudkom ohni (obyč. mäso)

senf, senft m (nem. Senf) kuch. — horčica

servít, servýt m kuch. — servítka, obrúsok

shybadlo, zhybadlo s anat. — zhyb, kĺb

schrániť (dačo z dačoho) — zošuchnúť, zhrnúť (napr. omrviny zo stola)

silačka ž nár. — nutkanie na stolicu, hnačka

sklep m nár. — obchod

slabiť sa zried. (o masle) — mäknúť

slabý 1. slabý (nemajúci síl) (op. mocný, silný) — 2. slabý: slabý nápoj (op. tuhý) — 3. mäkký: slabé maslo (op. tuhý, stuhnutý, tvrdý)

slamienka ž — košíček (zo slamy), vahanček, vahan

sliepka ž — sliepka: zool. vodná sliepka — lyska; snehová sliepka — snehuľa

smrčok m bot. — jedlá huba (lat. Morchella esculenta)

snehuľa → pozri sliepka

somrieť i somrieť sa kuch. 1. (o mäse) — odležať (sa) — 2. lipkať sa, lepiť sa, prilepiť sa (o cukre) a stuhnúť, uschnúť

soufflé → pozri sauflé

sporisko s, šparherd m zastar. — sporák, kuchynská pec, ohnisko na kuchynskej peci

spošika → pozri pošik

spošne ž?, m? bot. — druh zeleniny(?)

stokovať sa kuch. (o cukre) — lepiť sa, lipkať sa (na prsty pri varení cukru)

strapačka ž kuch. — kel kučeravý

strapačky ž kuch. — druh halušiek

striekačka ž, striekač m, šprica, špricňa ž kuch. — predmet na striekanie, vystrekovanie dačoho (napr. mäsa, krému, cukrovej masy ap.)

strova ž nár. — strava

strúžok m, strúžka ž kuch. — podlhovastý, úzky rezeň, rezník (napr. z pŕs hydiny)

sulc m kuch. zastar. — ovocné želé

sulc → pozri 1. rôsol

sulcovať kuch. zastar. — rôsolovatieť

sultán m kuch. 1. koláč pečený v bábovkovej forme (druh múčnika) — 2. sladkosť, lahôdka, cukrovinka

surovina ž kuch. — surová vôňa, pach dačoho surového

svätvečer m arch. — štedrý (vianočný) večer

sviečkovica, sviečková pečenka ž kuch. — sviečkovica (mäso i jedlo)

syr m: kuch. 1. syr — 2. svinský syr — tlačenka — 3. dulový (ap.) syr — pochúťka z ovocia krájaná na plátky (ako syr)

Š

šafran m potrav. — druh korenia (napr. indický šafran, francúzsky šafran)

šál I i šial m potrav. kuch. — druh hovädzieho alebo bravčového mäsa z podlhovastého stehenného svalu

šál II m, šialka, šálka ž kuch. 1. šálka — 2. miska, misočka

šálka I → pozri II (2. význ.)

šálka II ž anat. zastar.(?) — časť rozbitého, rozťatého črepa, lebky

šalota, šarlota, šarlotka ž záhr., potrav. — druh jemnej cibuľky

šampania ž hovor. zastar. — šampanské (víno)

šampión m kuch. zastar.; bot. — šampiňón (jedlá pochúťková huba)

šamutina, šamotina ž nár. — (akoby) špinavá pena na varenej hovädzej (ap.) polievke

šár m zool. — druh jedlej ryby

šarlot m kuch. 1. druh ovocnej lahodnej pochúťky — 2. žemľovka

šata, šatka ž zastar. — plátno, plátenko (obyč. potrebný kus); utierka, servítka (látková)

šatírovať (dačo) (nem.) — kombinovať farebné odtiene (ovocia ap.), tieňovať

šató s (franc.?) kuch. 1. dobrota z krému, pudingu ap. — 2. šodó

šestonedieľka ž trochu zastar. — žena (prvé týždne po pôrode), rodička

šial → pozri šál I

šialka → pozri šál II

šibať (dačo) kuch. — šľahať (obyč. sneh z bielkov)

šiflíky m kuch. — druh múčneho jedla, fliačky

šil m (nem.) zool. — hlavátka (ryba)

škarnicľaž1. hovor. plechovica, škatuľa (obyč. papierová alebo plechová) — 2. kuch. papierový lievik, striekačka, špricka (na vytláčanie plnky na ozdobovanie tort, zákuskov ap.)

škraňa ž1. anat. dolná čeľusť — 2. hovor. papuľa, pysk — 3. kuch. mäso z tej časti hlavy zvieraťa (obyč. hovädzieho)

šlam, šliam m hovor. — hlien

šlamovaný hovor. — zanesený hlienom, zahlienený

šmorn, šmarn m kuch. — trhanec

šnekerl m (nem. Schneckerl) — 1. zool. slimák, slimáčik — 2. kuch. zákusok zvitkového, skrúcaného tvaru

šnep, šnef m (nem. Schnepf) zool. — sluka (porov. aj bekasín, pekasín, gojzer, gojzeršnep)

šnepík, šnefik m zool. — druh menšej sluky

šnicľa z hovor. — rezeň (obyč. pečený, pražený)

šoška, šáška ž (maď,) hovor. kuch. — štiav (bot.) (aj jedlo z neho)

šovdra ž (nem.) kuch. 1. stehno (obyč. údené) — 2. šunka

špajdla, špajdľa, špajľa ž hovor. — drevená ihlica

španielsky: kuch. španielska cibuľa — biela cibuľa; španielsky vietor — snehová cukrová pena (i zákusky z nej) (nem. Spanischer Wind)

šparga, špárga ž, špargl m kuch. — špargľa (i jedlo z nej)

šparherd → pozri sporisko

špikadlo s kuch. — (drevená) ihlica na špikovanie mäsa, na spájanie viacerých kúskov mäsa ap.

špinot, špinôt m záhr. — špenát (i jedlo z neho)

šprica, špricňa ž → pozri 1. striekačka 2. piksľa

šprosle ž?, m? záhr., kuch. kelové šprosle — ružičkový kel (i jedlo z neho)

špunt m hovor. — zátka, štopeľ, štoplík

štangľa ž (nem.) kuch. — tyčinka

šťav m, šoška ž bot. — štiav (kuch. i jedlo z neho)

šterc m, kuch. múčny šterc — múčne kašovité jedlo

štircovaný, štyrcovaný (z nem. stürzen) kuch. 1. prevrátený, vyvrátený, vyklopený (čím hore, tým dolu, napr. na misu, tácku ap. — o hotovom jedle, koláči ap.) — 2. zapekaný (o múčnom jedle, rezancoch ap.)

štirl, štyrl, štórl m (nem. Störl) zool. — jeseter malý (ryba prichádzajúca aj do Dunaja, majúca predĺženú hlavu) (lat. Acipenser?)

štokfiš m (nem. Stockfisch) kuch. — treska (zool.) (ryba)

štör m, štora ž (nem. Stör) zool. — jeseter obyčajný (lat. Acipenser sturio) (veľký až 5 m, koniec hlavy nemá predĺžený, nie príliš ostrý)

štorc m kuch. — chrbát noža (čepele)

štörl → pozri štirl

štrúdľa ž, okružník m kuch. — závin (ovocný, tvarohový ap.)

šufáň, šufán m nár. kuch. — plechová varecha, naberačka, žufaňa

šupa ž 1. šupa (na ovocí, zelenine ap.) — 2. zastar. šupina (na rybách)

šuplodňa, šuplódňa ž (nem.) zastar. hovor. — zásuvka

T

tabla, tablica ž kuch. — doska na miesenie, vaľkanie cesta ap.

tabulírovať (dačo) kuch. — trieť, rozotierať, miešať (napr. vajcia s tukom, s cukrom atď.)

táfľa ž (nem.) — tabla

tanček m bot. — tanečnica poľná (jedlá huba)

ťapka ž kuch. — mladý strúčik hrachu

ťapša, tepša ž kuch. — pekáč, plech

tarkan m (maď.?)1. bot. úžitková, liečivá bylina, palina dračia — 2. estragón (korenie z nej)

tarkanový: kuch. tarkanový ocot — estragónový ocot

tatárový: kuch. tatárová omáčka — tatárska omáčka

temian (chybne: termian) m bot. — tymian, materina dúška (autor má aj tak)

tetrov m zool. tetrov obyčajný — kurovitý vták podobný hlucháňovi (lat. Lyrurus tetrix)

tetrovec m zool. — menší druh tetrova (kríženec tetrova a hlucháňa)

thee neskl. s (angl.) potrav., kuch. — čaj

timbal a la Bonaparte (franc.) kuch. — druh sladkého múčneho jedla, zapekané rezance s mandľami (ap.)

tlč ž, hosp. — šrot (z obilia)

tok m kuch. — krém, gús, pena

tokajčina ž hovor., kuch. — tokajské víno, tokajské, tokaj

tortletka ž kuch. — tortička (zákusok, koláčik v podobe malej tortičky)

tortňa ž kuch. — torta

tranžírovať, zried. trančírovať (dačo) kuch. — kúskovať, porciovať, deliť, krájať (na kúsky, kusy)

trebuľka ž bot. trebuľka lesná — úžitková, obyč. ako korenie používaná bylina (podobná rasci) (nem. Kerbel, Kerbelkraut) (lat. Anthriscus silvestris)

trezírovať, drezírovať (dačo) kuch. 1. tvarovať a upravovať (mäso, hydinu ap.) na pečenie, špikovať (mäso) — 2. vytláčať plnku a formovať ozdoby (na torty, zákusky atď.)

trlo , len vo fráze: ísť na trlo — (o rybách) ísť sa trieť

trovenie s trochu zastar. a nár. — trávenie

tunkovať (dačo v dačom) kuch. — máčať, omáčať, namáčať (napr. v masti, v omaste, v kréme, v čokoládovej poleve ap.)

turban m kuch. piškótový turban — múčnik urobený v kruhu piškót poliatych krémom

turčiansky: kuch., potrav. turčianska repa, repka — bot. kvaka

tutifruti, tutti-frutti neskl. s (tal.) kuch. — pochúťka, lahôdka zo zmrzliny a zmesi rozličného ovocia

tuzok → pozri drop

U

údly kuch. zastar. — údený

uhniličieť nár. ovoc. — uhniličiť sa (odležať sa na hniličky)

úhorový: kuch. úhorová ryba (nem. Aalfisch) zool. — úhor

útor m hosp. — žliabok v drevenej nádobe (v súdku ap.), v ktorom je zasadené dno

úvetrie s — vetrané miesto

uznatý zastar. — uznávaný

užiariť (dačo) kuch. — upražiť, vypražiť (obyč. mäso)

V

vafňa ž (nem. Waffel) kuch. — napolitánka, oblátka, pišinger (zried. vafľa)

vahan m hosp. — korýtko (drevené); slamený košíček, slamienka

vajce s kuch. 1. vajce (surové i varené namäkko, natvrdo ap.) — 2. sádzané vajce — volské oko — 3. pražené vajcia — praženica, škvarenina

vajdling m kuch. — kuchynský predmet, široká, hlboká (pri vrchu prišírená) misa s uchami

válok, váľok m kuch. — valec s rúčkami na vaľkanie cesta ap.

vandlička ž kuch. — plytká miska

vanila, vanília ž kuch. — vanilka (pochuťovina)

varecha ž kuch. dierkavá varecha — varecha s dierkami, používaná na cedenie halušiek ap.

varečka, vareška ž kuch. — malá varecha, varieška

varený kuch. 1. uvarený (napr. varené vajce) — 2. odpaľovaný (napr. varené cesto)

vážka, vážky ž kuch. — malé kuchynské váhy

vemä, vemeno s kuch. — druh mäsa, vemeno (i jedlo z neho, napr. kravské vemeno so smotánkou)

verdung, verdúnok m (nem. Vierdung) hist. — stará objemová miera i hmotnostná jednotka (asi osminka kg)

vetrný kuch. vetrná pec (nem. Windofen, pís. i vindofen) zastar. — druh staršieho typu kuchynskej pece s kovovou platňou sporáka a s kruhovými otvormi (vykurovanej obyč. drevom) používanými na rýchle varenie, ohriatie, praženie ap. s krytými kovovými kolieskami rozličnej veľkosti na vyberanie (podľa potreby, podľa veľkosti nádoby i sily ohňa) a zapadajúcimi do seba

vetrový kuch. vetrová látka, masa (nem. Spanischer Wind) aj španielsky vietor — snehová cukrová pena, látka (príp. plnka do zákuskov) ap. aj zákusky, kôpky, puserlíky (z nej ap.)

vietor m 1. vietor — 2. kuch. zastar. španielsky vietor → pozri vetrová látka

vínový, vínny kuch. 1. používaný na víno, urobený z vína ap. — 2. obsahujúci víno, napr. vínová príchuť — 3. vínny kameň — cremor tartari → pozri pri C

viršľa ž kuch., potrav. 1. klobáska, párok ap. — 2. šúľok z ovocia pripomínajúci tvarom klobásky, párky ap., napr. rampové viršle

viza → pozri vyza

vizina → pozri vyzina

vlaský zastar. — vlašský (napr. vlašský orech)

vlh m kuch. zried. — šťava, zaft

vodný: zool. vodná sliepka — (liska) lyska

volován m (franc. vol au vent) kuch. — koláčik z lístkového cesta plnený mäsovou plnkou a oprážaný v masti

vrelý zastar. — vriaci (napr. voda)

výbeh m kuch. (nem. Auflauf) — nákyp (pórov, aj fám, gús)

vycivieť zried. — vyschnúť

vypichovadlo s kuch. — vykrajovač (formička)

vyza, pís. obyč. viza zool. — vyza

vyzí, vyzový (pís. i vizí, vizový): kuch. vyzový mechúr (nem. Hausenblase, porov, i mechúr) — pochádzajúci z vyzy (usušený a potlčený sa používal ako želatína)

vyzina, pís. obyč. vizina ž kuch. — mäso z vyzy

Z

zadrezírovať → pozri zatrezírovať

zaft, saft m, šťava ž kuch. 1. ovocná šťava (surová i upravená, konzervovaná, varená ap.), džús — 2. vývar, mäsová šťava — 3. extrakt, výťažok (napr. zaft zo šafranu, z fialky ap.)

zalegírovať, zalegirovať (dačo) kuch. — zatrepať, zahustiť, zapraviť (napr. omáčku, polievku zátrepkou, rozšľahaným vajcom ap.) (porov. aj lezón)

zamalgamírovať, zamalgarírovať, zamargarírovať, zamargarínovať (dačo) kuch. — postupne, po častiach dačo do dačoho zamiešať, vmiešať, zmiešať dačo s dačím

západoindiánsky, západoindický: kuch. západoindiánske ovocie (podľa staršieho názvu pochádzajúceho od Kolumbusa: Západná India — americké ostrovy v Karibskom mori) — ovocie privezené z Ameriky

zapoludňovať si hovor. zastar. — zaobedovať si

zasolený: kuch. — osolený, posolený (napr. zasolené uhorky, zasolená polievka)

zašlamovaný hovor. — zahlienený

zašpajdlovať (dačo) kuch. — uzavrieť, spojiť drievkom, špajdľou

zatrezírovať, zatresírovať, zadrezírovať (dačo) kuch. — upraviť a vyšpikovať (mäso na pečenie)

závarka ž, závarok m kuch. 1. závarka do polievky ap., dačo na konzervovanie (napr. fľaša s ovocím ap.) — 2. zaváranina (dačo pripravené varením, zaváraním)

záživný kuch. zastar. — výživný (napr. chlieb)

zdĺže arch. — čo do dĺžky, na dĺžku

zelené s kuch. — vňať (zo zeleniny)

zelenina, často v mn. č. zeleniny, zelené veci ž kuch. — zelenina (do polievky, na prívarky ap.)

zelený: kuch. zelené veci — zelenina

zelina ž 1. burina — 2. i zelinka bylina, bylinka (korenie, liečivá rastlina ap.) — 3. zried. zelenina (asi chyba)

zemiaky m, častejšie: krumple m kuch. — zemiaky (surové i varené, upravované rozličným spôsobom)

zhĺbä, zhĺbe nár. — čo do hĺbky, hlboko

zhrúbä, zhrúbe nár. — čo do hrúbky, hrubo, nahrubo

zhybadlo, shybadlo s anat. — zhyb, kĺb

zlatka ž, zlatník m hist. — zlatý (peniaz, minca)

zlúštený: zastar. zlúštená kôra stromov — odlúpená, strhnutá, odstránená, odobratá kôra

zmocňovať (dačo) — posilňovať (napr. žalúdok)

zošrotovať (dačo) kuch. — zomlieť (na mlynčeku)

zpošika → pozri poši

zralý, zrelý zastar. — dozretý

zrebnalý: kuch. zrebnatý kaleráb — drevnatý, zdrevnatený kaleráb

zrnko s 1. zrnko — 2. ovoc. bobuľa, bobuľka (hrozna ap.)

ztroviť, strovit (dačo) zastar. — stráviť (v žalúdku ap.)

zúzik m anat. — žalúdok (hydiny)

zvara ž, zvar m kuch. 1. kyslá polievka z prevareného mlieka, kyseľ — 2. voda zvarená s prímesami na prípravu jedál, zvárky

zvariť (dačo) kuch. — uvariť

zvárky m?, ž? kuch. — zvarená zmes z vody, prísad, soli, korenia používaná napr. na podlievanie surového mäsa pred údením

zverina ž kuch. — divina (mäso z divej zveri)

zvýše zastar. — čo do výšky, vysoko; odhora, zhora

Ž

žajdlík m hist. 1. stará objemová miera (asi tretina litra) — 2. hovor. nádoba toho objemu

železá: kuch. portugalské železá — kuchynský kovový predmet na pečenie napolitánok

žerucha ž bot. — bylinka na drobný šalát (chuťovo medzi pažítkou a chrenom)

žgance, džgance m kuch. — hrubšie halušky (z pohánky, z prosa ap.)

žíj, žij m i ž kuch. — vývar (zried. pres), bujón (porov, aj glás, aspik, sulc, rôsol)

žltý: kuch. žltá kaša — prosná kaša

žobrácky: kuch. žobrácka kaša — jaternicová kaša

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.