Zlatý fond > Diela > Z listov bratislavským felibrom


E-mail (povinné):

Milan Thomka Mitrovský:
Z listov bratislavským felibrom

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Katarína Tínesová, Miroslava Grichová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 39 čitateľov

List č. 1

„Neboť povstanou falešní proroci a budou činiti divy i zázraky.“

Myslel som, že je vec už dávno zabudnutá, a hľa, znova to začína mátať.

Tido hodil za hrsť vonného dreva do hasnúcej Vatry a ona vzbĺkla novým ohňom.

Škoda! Nič tak ďaleko neleží od slovenskej psychy ako podobné šarlatánske produkty. Mňa by to len natoľko mohlo zaujímať, že sa nezmysel, ináč v takej prostej otázke, len hromadí a neubúda, či sa niekto nenájde, kto by na to náležite posvietil a gordonský ten uzol preťal, aby si úbohé mystifikované obecenstvo už raz spokojne mohlo vydýchnuť.

Mne samému sa do toho nechce a len to ma trápi, že keď poniektorá reverenda konzervatívnosť, najkrajšiu to cnosť katolíckosti, i odhodila a pod rúškom modernosti ochutnávala a propaguje lascívnosť a infámny cynizmus proti dôstojnosti na obraz boží stvoreného človeka, prečo sa náš najmilší učedník a comilitátor dal tak nešeredne zaslepiť a nepoznal pakfón a prevrátenosť takýchto umeleckých programov.

„Dělání mnoho knih zajisté žádného konce není.“

Keď biblický kazateľ už v tých dávnych primitívnych dobách takto musel si vzdychnúť, ako by zjajkol, keď z mŕtvych by vstal a zočil terajšiu papierovú fabrikáciu!

Prvotne vraj sám Pán písal zákony na kamenné dosky, ktoré potom horkokrvný Mojžiš, dolu schodiac z hory, tak nerozmyslene rozmlátil. Potom vieme, že Gréci na voskované doštičky zaznamenávali svoje myšlienky a že súry Mohamedove boli vyškrabané na lopatkovité kosti kôz. Rimania epigončili na egyptskom papyruse a stredovek značil ľudské slovo na pergamen.

Dnes mašiny chrlia celé lavíny potlačeného dreveného papieru a je šťastím pre ľudstvo, že medzi fabrikáciou tlačeného slova a medzi jeho prečítaním zostane večný nepomer — „slovo sa tlačí a chlieb sa je“.

U nás keď sa svedomitý človek len trochu zamyslí nad ozajstnou žízňou svojho národa, príde na celkom opačný výsledok, než si to myslí ľudomilný priemer.

Nedá sa odškriepiť, že Slovensko nevyžije z pekných veršíkov a že dnes musíme vyhľadávať medzi naším dorastom celkom opačné nadanie, pestovať ho, nabádať. „Hľaďte zbohatnúť,“ radil nám starý Rieger, „a len potom píšte verše,“ dalo by sa k tomu pripojiť.

Teoretické výklady felibra Petra Juliusa o našom nešťastní a nepriateľských fantómoch, ktoré nás dusia: o slobodomurárstve, semitizme, materializme a pokrokárstve, sú síce plné dôvtipu a počúvajú sa príjemne, ale neexistujú — aspoň nie ako proti nám rovno namierený nepriateľský front.

Naozaj nebezpečný fakt pre nás je jedine prevaha „chochmesu“ u našich neprajníkov! Tak ako za minulé veky poroby, i dnes by sme si najradšej ďaleko od skutočného toku života prespevovali a tancovali okolo truhličky zmluvy — u nás okolo „papierového zdrapu“, a leda že by sme si tu i tu o nesplnených túžbach a sľuboch v nejakej elégii zažialili. Necháme bratov Čechov pre nás vyberať gaštany z ohňa a nevieme si dostatočne uvedomiť, že k tej našej slobode netreba už teraz nič viacej a nič menej, len hodný kus práve spomenutého praktického „chochmesu“ a reálneho činu.

Zabúdame, že predovšetkým treba nám talentovaných a školených diplomatov, politikov, peňažníkov, inžinierov, učencov a národohospodárstva a zdravotníctva, zabúdame sa modliť a volať po slovenskom Bismarckovi, po slovenskom Moltkeovi, po slovenskom Széchényim, a keď sa národ pričinením takýchto géniov zmôže, udrží, uchráni, rozkvitne a dosiahne svojho zenitu, potom si dovolíme luxus vyšších duševných pôžitkov, potom príde zlatá doba poézie a veľkého umenia!

A hoci je to i na ujmu celého nášho cechu, nedovolí mi svedomie netešiť sa z toho, že Matica, odhodiac všetku sentimentálnosť, pochopila tieto najpálčivejšie potreby národa a že spolu s Červeným krížom sanovať ide telo i dušu ľudu. Aký veľký čin bude napríklad len odalkoholizovanie Slovenska! Koľko ozajstného dobra urobí sa porovnaním, vydávaním a propagovaním odborných spisov o zlepšení úrodnosti pôdy, o poľahčení a zjednodušení mozoľnatej práce, o mravnom živote a hygiene, o výnosnom hospodárení zaostalého ľudu.

Vás však, mladé kapacity, ktorí pre absint Montmartru a pre černošky z Tahity nemáte zmyslu pre tepnu svojeti a štepíte k nám cudzie city vo formách požičaných z cudzích smetísk, vás by najlepšie bolo vyložiť na Tajgetos, kým nenarobíte národu ešte horších galíb a žiaľu.

„Rozmnožím te jak hvezdy na nebi a nepřátele tvé dám ti za podnož.“

Čože, milí priatelia, píšete, že sa stmieva? Že ideály miznú?? Že vás už svet i život začína omŕzať?

Tak skoro? Som prekvapený, hoci sa dalo predvídať, že to tak príde, nuž, ale jednako…

Dosť ste sa, štence drahé, nalízali mydla, kým ste sa presvedčili, že je to strava nie pre Vás. No, ničevo, skúsenosť je nadovšetko! A teraz poradím vám niečo nové, čo bude pre Vás bundášov s veľkými dlapami tou pravou stravou a na čom sa vypľagáte, podľa božej vôle, v ozruty. Hovorím vám, je to niečo, za čo bude hodné žiť. Všetko, všetko zmizne, čo vás toľké časy hnieti, celá tá olovená tiaž spadne z vašej mysle, keď si pretriete oči a keď zbadáte na horizonte znova sa rozžíhajúcu hviezdu, hviezdu veľkej slovanskej vzájomnosti.

Verte, prosím, drahí priatelia, nieto ničoho, čo by bolo také krásne pre vás, čo by bolo také hodné grandiózneho činu, ako bude v najbližšej budúcnosti zápas o formu zjednotenia celého slovanského sveta.

Skúste to, bratia, v pálčivej žízni vašej. Prikročte k tomuto novému magnetu, nech sa pričapí vaše srdce a vaša myseľ k tejto ligotavej idei: razom pocítite, že sa začína brieždiť, že ožívate. Duša vaša pocíti neodolateľnú túhu skúpať sa v tomto novom nevídanom jase a každá vaša životná bunka vzpruží sa i napne sa na novú intenzívnu energiu.

Váš obraz, vaša pieseň i celá vaša tvorba naplní sa vznešeným zlatom, len sa dajte sfanatizovať ideou slovanskosti.

Nuž, hore sa, drahí felibrovia, sedlajte, slovenskí rytieri, lebo cez kúrňavu a cez hmliská badať už tú novú veľkú métu vašich budúcich túžob.

M. Th. M.




Milan Thomka Mitrovský

— prozaik, publicista, autor článkov, recenzií, glôs; maliar, zakladateľ spoločnosti „felibrov“ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.