ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Veľmi zaujímavé je pozorovať význam východného Slovenska v republike Československej. Je to dôležitá kapitola nášho verejného, hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho života vôbec. Na pomery východoslovenské pozerať sa treba so zvláštnym porozumením jednak preto, lebo tento kraj najviac bol postihnutý maďarizáciou, jeho pôda v prevažnej väčšine prináležala uhorským magnátom, ktorí jej nevenovali náležitej pozornosti, a tak zaviňovali zanedbanosť v hospodárstve, vo výchove a húfnu emigráciu za more.

Naučili sme sa za východné Slovensko považovať Košickú župu, v skutočnosti východným je Slovensko, od Štrby počínajúc. Tu sa začínajú už objavovať východné dialektické prvky v reči, tu sa začína javiť na ľude vplyv poľský, zapríčinený bezprostrednejším susedstvom a odtiaľto strháva na seba centrum aj ináče najväčšie mesto východné, Košice. V minulosti veľkú úlohu hrala Levoča, Spišské Podhradie, Prešov, Bardejov, Sabinov a Košice. Na juhu Turňa. Boli to mestá čulého obchodného a politického ruchu, bohatá je hlavne história Prešova, Bardejova, Blatného Potoka, ale menovite v posledných rokoch — história Košíc. Spomedzi všetkých miest východoslovenských Košice boli obdarované najväčšími privilégiami. To im pomohlo k rozkvetu.

Na východnom Slovensku Bardejov (tu bola prvá tlačiareň na Slovensku) je posledným mestom na Slovensku, založeným Nemcami. Nemecký živel prevládal i v Levoči, i v Prešove, i v Sabinove, i v Košiciach, i v Bardejove. Okolie, čisto slovenské, ťažko pôsobilo na tieto mestá. Nemalo na tom záujmu. Vidiek bol poľnohospodársky, mestá — obchodné, priemyselné. Čulý bol styk s poľskými mestami, hlavne s Krakovom. Sedliak pracoval na zemiach panských, mesto bolo mu cudzím, chodil doň len nakupovať. V mestách bývali Slováci prevažne v uliciach bočných, na perifériách. Až v posledných rokoch, v minulom storočí sa dávali Slováci na dráhy úradnícke, začali sa interesovať o remeslá a tak raziť cestu do stredov miest. Slovenskosť miest vo vekoch dávnejších dokumentujú cechovné listiny prešovské, podhradské, sabinovské, bardejovské i košické. Po značnom prílive Slovákov do miest začína i príliv Maďarov, maďarských remeselníkov a úradníkov. A začalo sa maďarizovať. Vyvinula sa snaha z miest pôsobiť na vidiek a tvoriť jednotný uhorský, maďarský národ.

Pri sústavnej maďarizácii na vidieku najväčšia pozornosť sa venovala pomaďarčeniu Košíc. Košice začali mať nesmierny význam kultúrny a hospodársky hlavne potom, keď mestská rada Levoče a Prešova znemožnila stavať Košicko-bohumínsku železnicu podľa pôvodného plánu cez Branisko na Prešov. Košice stávajú sa mestom dôležitým, a tak ich musíme posudzovať i dnes.

Máme na zreteli, že počet Slovákov v Košiciach pohyboval sa takto:

Naproti tomu neprirodzene rýchle sa vzmáhalo obyvateľstvo maďarizované a maďarské, takto:

Podobne stúpa a klesá národnostný pomer vo všetkých mestách východného Slovenska. Vidiek je húževnatejší. Slovenský ráz si zachoval až do prevratu. Prvé správy o príchode československého vojska prijímal s oduševnením a radostne vítal utvorenie Československej republiky.

Zaujíma nás predovšetkým východné Slovensko poprevratové. Oslobodené od pádu Rakúsko-Uhorska, lepšie povedané, od tých čias, čo na toto územie vstúpila naša armáda. Slovensko po Spišskú Novú Ves oslobodené bolo pred Vianocami. Prešov a Košice 29. decembra 1918, Zemplín a Podkarpatská Rus začiatkom januára 1919.

Hneď po obsadení Košíc začalo sa uvažovať o novinách a z iniciatívy Edmunda Borka 9. januára 1919 vyšlo prvé číslo podnes jediného denníka na východnom Slovensku Slovenského východu.

Začiatky našského života boli ťažké. Obyvateľstvo chovalo sa oproti vojsku nepriateľsky, úradníci odopreli konať svoje povinnosti, hoci ich Károlyiho vláda zvláštnym obežníkom žiadala o to, štrajkovali, prácou preťažených našich ľudí provokovali a znemožňovali v práci pri budovaní slobodného Slovenska.

Na ťažkosti začiatkov poukážem aspoň týmto jedným markantným príkladom: 8. februára za župana Košickej župy vymenovaný bol Dr. Ján Sekáč (predtým, hneď po prevrate Ján Janček ml., ale ten úrad neprijal), ktorý okrem jedného zriadenca nemal po ruke na celom úrade nikoho. Dvaja ľudia, župan so sluhom tvorili najdôležitejší úrad, kým neprišli na výpomoc ľudia zo západu. Vládnym komisárom východného Slovenska sa stal Dr. Juraj Slávik, neskorší župan košický a minister orby. Spravovanie župy po Sekáčovi prevzal najprv Dr. P. Fábry, župan prešovský, po ňom Dr. Ján Ruman, znamenitý človek, ktorý v mnohom skonsolidoval rozhárané pomery východného Slovenska.

V prvých mesiacoch roku 1919 všetky mestá východu žili z vlastných prostriedkov, vo svojich okoliciach robili poriadky a konsolidovali pomery. V Prešove zvlášť vyznamenal sa neb. Ľudevít Thomka, pracovník Tatra banky od roku 1909 a ostatní úradníci banky, v Košiciach plk. Schöbl, pplk. Beran, E. Borek, Karol Murgaš, Dr. Ján Šimeček, M. Sitár, Vladimír Mutňanský, Anton Straka a iní. Stvorili sa začiatky tvorenia školstva, stvorili sa úrady a začatý bol spoločenský československý život. Z prvých spolkov bola Beseda, Politický klub, Sokol, Klub čs. turistov, YMCA a i. Prvým mešťanostom Košíc bol Dr. Vladimír Mutňanský.

Východ na prevrat bol málo pripravený. Maďarskí agent-provokatéri vyvinuli ohromnú činnosť na zachránenie jeho pre Maďarsko. V tisícoch exemplárov rozhadzovali štvavé protičeskoslovenské letáky, časopisy východným dialektom písané, a tak vábili ľud do osídiel maďarských. Tu spravilo sa v prospech slovenskej veci len to, čo mohol vykonať zaslúžilý domovník Tatra banky Ján Straka, čo sa spravilo v Košiciach počas kapláno-vania Jozefa Čárskeho, terajšieho biskupa košického, čo vykonalo niekoľko povedomých domácich a amerických Slovákov.

Sotva sa premohli prvotné ťažkosti, sotva sa utíšilo rozladené obyvateľstvo miest, prišiel boľševický vpád. Maďarskí červení znivočili všetko na východ od Spišskej Novej Vsi. Obeťmi týchto návštev boli bertatovský kňaz František Majoch, dvaja Tomášovci a Tomko, všetci štyria umreli mučeníckou smrťou za svoju, národne buditeľskú prácu.

Po mesačnom pobyte boľševikov na území Slovenska vrátilo sa naše vojsko. Teraz vítali ho i Maďari, vidiac, že lepšie háji bezpečnosť ich osobnej slobody a majetkov. Pomery sa zlepšili a práca za ľud začala prekvitať v rukách ochotných budovateľov nového Slovenska.

Zaujímavá je epizódka z tých časov, keď sa ustaľovali slovensko-maďarské hranice. Člen maďarskej komisie nadporučík gróf Csáky žiadal francúzsku misiu, aby Košice pririekla Maďarsku, bo i okolie Košíc je maďarské. Náš člen, Karol Murgaš, žiadal presvedčiť sa o tom. I pošla komisia do Ťahanoviec a nenašla tam ani jedného Maďara. Francúzsky generál sa nad týmto pozastavil a upozornil Csákyho, aby ho nezavádzal. „Používam všetkých prostriedkov, o ktorých sa domnievam, že môžem nimi poslúžiť svojej vlasti,“ povedal gróf Csáky.

Máme desaťročný odstup. Dnes už pokojnejšie môžeme posudzovať tieto prvé chvíle slobodného východu, ba môžeme zhodnotiť i prácu v prospech ľudu a v prospech štátu na východnom Slovensku vykonanú. Všetkých desať rokov bolo úrodných.

Košice budujú sa dnes na slovenských tradíciách. Početné spolky, medzi iným Matica slovenská, Slovenská liga, Mestský osvetový zbor, Sokol, Robotnícka telocvičná jednota, Orol, stavovské organizácie, politické strany, kde sa dalo samostatne, kde bolo treba so spoločnými silami sa pričiňovali cez celé desaťročie o výchovnú a osvetovú činnosť, a veru badať výsledky tejto práce.

Spomenúť treba predovšetkým začiatky v školstve, ktoré sa datujú od samého oslobodenia Košíc a východného Slovenska vôbec. Hoci nebol dostatok slovensky hovoriacich učiteľov, zriadili sa v slovenských obciach slovenské ľudové školy, v mestách i stredné a meštianky a pri dobrej vôli zdolali sa všetky prekážky. Na poli školskom v Košiciach najviac zásluh si získali neb. Karol Murgaš a Dr. Ján Šimeček, školskí inšpektori, v Prešove P. Gallo.

Vidiek ochotnejšie prijímal slovenskú školu než mesto. Slovenská naukosledná reč imponovala nášmu sedliakovi, ktorý v tom videl začiatky svojej lepšej budúcnosti. Mestskí sfanatizovaní rodičia, obávajúc sa hnevu vrátiť sa snažiacich Maďarov a žijúc v presvedčení, že len maďarská reč je panská, hoci slovenského pôvodu, nechceli dávať svoje deti do škôl slovenských.

Pomaly vlastenecká horúčka pominula a dnes k úplnej spokojnosti máme v Košiciach päť štátnych slovenských ľudových škôl, chlapeckú a dievčenskú meštianku, stredné školy (reálne gymnázium, reálku, učiteľský ústav, priemyselnú školu, školu pre výchovu dôstojníkov, obchodnú akadémiu a iné) a práve sa pracuje na otvorení slovenskej techniky.

V ostatných mestách východného Slovenska, kde niet národnostných diferencií, tvorenie slovenského školstva dialo sa ľahšie.

Tesne s budovaním školstva súvisí i budovanie ľudovej výchovy. Do prevratu nemali sme na východe okrem jednôt svätovojtešských, propagovaných J. Strakom, žiadnej inštitúcie národnej, bolo treba postarať sa o ne. Pomaly kládli sa základy osvetových zborov, odborov Matice slovenskej na všetkých obciach a neskoršie značné úspechy docielila Slovenská liga a jednoty dobrovoľných hasičov. Zákon o knižniciach, o organizácii ľudovej osvety sa osvedčil i môžeme povedať, že po kultúrnej stránke východné Slovensko za desať uplynulých rokov, hlavne pričinením učiteľstva, vykonalo prácu dostatočnú, utešenú. Dnes inak sa poníma poslanie človeka — intelektuála na vidieku, inak sa pozerá i sedliak na „pána“, naša sloboda zbližuje tieto rôznorodé vrstvy, zjednocuje národ.

Vylíčiť treba i všetko to, čo pozitívneho sa spravilo na východe na poli literárnom. Začiatky datujú sa len od rokov neskorších, keď niekoľko mladých diletantov odvážilo sa predstaviť sa verejnosti svojimi prvotinami na stĺpcoch Slovenského východu. Z týchto začiatkov vzniklo viac kníh, niekoľko zväzkov básní, prózy a prekladov. Sľuby však ešte nedozreli a literárny život východného Slovenska je i dnes v začiatkoch, je iba nádej, že v Košiciach odchová sa istá literárna obec. Najsľubnejšími kandidátmi sú Bol. Bratislavský, Dr. M. Oravcová, Emil Rusko, A. Kudja Riavin, Alex. Pockody a Št. Bálent.

Zhodnoťme však i klady na poli hospodárskom. Nášmu zemedelcovi prevrat doniesol celkom iný svet i inú orientáciu. Predovšetkým významnou udalosťou je, že sa zlepšila jeho hodnota jako človeka, že prestali nesmierne diferencie medzi malým zemedelcom a veľkostatkárom a že hospodárske inštitúcie veľmi vrele sa interesovali o výchovu sedliaka po stránke hospodárskej. Celkom prirodzená vec, že 72 %-om všetkého obyvateľstva venovala sa značnejšia pozornosť, sú to ľudia prevažne naši, starým režimom naschvál zanedbávaní. Bude treba ešte mnoho pracovať, než náš človek bude vedieť vyťažiť zo zeme všetko, čo zem poskytnúť môže, sľubné sú však začiatky, prezrádzajúce, že náš sedliak začína javiť záujem o dostihy, o hospodárske výstavy, výhodné peňažníctvo, odborné školstvo atď. Pozemková reforma bola ozajstným požehnaním nášho ľudu, bohatého na ľudové umenie. Krásny je východný kroj, hlavne širocký a mysľavský, utešené sú piesne tohto ľudu.

Po stránke obchodnej, celý východ gravituje ku Košiciam, ako ku prirodzenému stredisku. Košice majú význam i pre obchod medzinárodný. Treba im len umožniť prístupnejšími sa stať zlepšením komunikačných prostriedkov, ciest a železnice, väčším podporovaním potrieb a požiadaviek východu.

Prvé desaťročie poskytlo nadostač dôvodov, že východnému Slovensku treba venovať zvýšenú pozornosť. Treba mu pomáhať, aby sa po ťažkom sne spamätalo, potom iste posilní i národ, i štát.

Utešené oslávenie desiateho výročia trvania republiky Československej na východe je najpádnejšou odpoveďou na celú iredentu, na všetky snahy nepriateľov, zrastá telo východu so západom, upevňuje sa národ a spoločne sa tvorí jednotná, spoločná, krásna budúcnosť.