ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Reč sladká, zo všetkých rečí najmilšia,
mať drahá: slovenčina ľúbezná,
môj prameň živej vody života
a nežná pieseň nad kolískou dieťaťa —
ty nektár, štedrých nebies dar,
hlas anjelov
a tvrdých časov prasila,
ty rozkvitnutá jar —
ty jediná si strážila
môj život v dobách zlých
a viedla si ma k hviezde spasenia…

Ty krásavica jediná,
sa rozviň teraz v lesklej nádhere
a pousmej sa na prekliate matere,
tie stvory zlobou šľahané,
čo plody svojej lásky naveky
klásť do hniezd cudzích museli,
kde havraneli im —
a samy okradnuté o všetko
schli, chradli, zmierali
jak duby s kmeňom podťatým
kdes v hore hlbokej…

Už dosť si bola popoluškou, drahá princezná,
je odčinená kliatba kráľa Svätopluka už:
dnes vráť sa v krásnom rúchu mladuchy
a otvor Knihu všetkých kníh,
čo dali ti ju do ochrany vierozvesti-otcovia,
nech nanovo sa zjasní sláva Moravy,
nech znova kvitne Devín, Velehrad —
zmar život temný, boľavý
a kraľuj pod Tatrami, vznešená!

Reč sladká, drahá moja mať,
ja zo sna ťažkého ťa preberám
a opriadam ťa túžbou pokolení.
Tvoj Slowár — krídla sokola,
čo letia ponad výšky ozrutné…
Si život! Biednych chát
a prepychových palácov
sa dotkni láskou, milotou
a svetu svojou večnou krásou vyzváňaj!
Si život! Život! Prameň istoty
si, krásy odvekej si chrám —
mať moja, slovenčina ľúbezná,
ty krásavica nežná, drahá princezná…