Zlatý fond > Diela > Symbolon mentis gratae — Vyznanie vďačného srdca


E-mail (povinné):

Jakub Jakobeus:
Symbolon mentis gratae — Vyznanie vďačného srdca

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 26 čitateľov

Vyznanie vďačného srdca

[A1]

cnosťou najslávnejším a bezúhonnosťou vo verejných záležitostiach najvynikajúcejším mužom, pánu Tobiášovi Assulovi,[1] pánu Mikulášovi Rousekovi,[2] popredným mešťanom, onomu v Kutnej Hore, tomuto v Nymburku, a pánu Václavovi Vitimu, ináč Podkostelskému,[3] najmilšiemu mešťanovi a podporovateľovi mesta Českého Brodu, pánom ochrancom a dobrodincom veľmi uctievaným ustavičnými a povinnými prejavmi úcty venované a obetované Jakubom Jakobeom Kutnohorským |

Svojim najslávnejším a najučenejším, úslužne uctievaným pánom ochrancom a dobrodincom želám zdravie a veľa pokoja [A1b]

Sú dve zvláštne krídla, najmilší páni, ktoré dvíhajú dohora služobníkov Múzy, a to: hojnosť ochrancov a čestné pocty. Veď stageirský filozof,[4] náčelník vied, nebol by veru prebádal také vznešené veci, keby nebol pociťoval, že Filip Makedónsky[5] tak veľmi žičí jeho štúdiám, že mu zveril aj syna Alexandra Veľkého,[6] aby ho oboznámil so šľachetnými mravmi a humanitnými štúdiami.[7] A preto je všetkým dobre známe, že Vašu pamiatku a šľachetnosť nevypustí z pamäti žiadny vek, lebo Vy tých, čo sa oddali humanitným štúdiám, nielenže zahŕňate láskou, priazňou, láskavosťou a náklonnosťou, ale ich aj povzbudzujete, aby neprestajne pracovali na dráhe vzdelania. Medzi tými, hľa, ja, ktorý som toľko ráz zakúsil Vašu láskavosť, mnoho a dlho som premýšľal, ako sa môžem nejako odvďačiť Vám, ktorí ste sa o mňa tak zaslúžili. Som presvedčený, že sa Vám nemôžem odvďačiť nijakým iným spôsobom, než tým, že Vám pokorne predložím tento výsledok štúdií, ktorý, ako sa vraví, Minerva ukula proti svojej vôli.[8] Keď ho predkladám, prosím, aby ste ho prijali s láskavou mysľou a aby ste dovolili, žeby ma ako účastníka študijného behu[9] živila hojnosť Vašej láskavosti a priazne. Buďte pozdravení!

Napísal som z kolégia Nazaretského v Starej Prahe 12. októbra roku 1612 [10]

Vám najvynikajúcejším najúslužnejšie Jakub Jakobeus Kutnohorský |

Ctihodnému starcovi a o literatúru najzaslúžilejšiemu pánu Tobiášovi Assulovi, najdôstojnejšiemu primátorovi mesta Kutnej Hory, svojmu najmilovanejšiemu priaznivcovi A2


Duchom i múdrosťou kvitneš, máš ostrovtip skvelý, nuž cnostný
život verejný, chrám, lýceá[11] ochraňuj nám.
Tieto dary ti dal sám Vládca olympských výšin,[12]
by si sa ochrancom vzácnym rodiska môjho[13] stal s ním.
Tak nech kvitne, nech rastie pod tvojím vedením mesto
Kutná Hora, by v Čechách slávnejšia mohla zas byť!

Najslávnejšiemu a najrozvážnejšiemu mužovi, pánu Mikulášovi Rousekovi, najstarostlivejšiemu primátorovi mesta Nymburku, úslužne uctievanému pánu ochrancovi


Mecenáš Rousek, ty priaznivý prístav štúdia môjho,
božstvo nech dá ti, čo za cnosť sám si už zaslúžiš dosť!
Božstvo nech praje a je vždy priaznivé úradu tvojmu,
aby si bohyniam klárskym[14] prospieval prosto i s ním!

Pripísané najmúdrejšiemu a najslávnejšiemu mužovi, pánu Václavovi Vitimu, najdôstojnejšiemu mešťanovi v Českom Brode, svojmu priaznivcovi a podporovateľovi už od útlej mladosti, znova sláviacemu 28. septembra roku 1612 významný deň narodenia


Dar, čo v deň narodenín ja chcel som ti nedávno poslať
(uznávam, ctihodný muž), veľmi je skromnučký len.
Ale ty, ktorý si vyrastal kedysi na nivách klárskych,[15]
netúžiš po žltom kove, v koryte Taga[16] čo je.
Pretože to ti blaží myseľ, muž preslávny, k tvojim
narodeninám vyriecť prianie nech svoje ja smiem:
„Koľko hviezd na klenbe nebeskej drží sám žiarivý Atlas,
vlna šíreho mora koľko len ukrýva rýb,
toľko (prosím) radostných dní ty na zemi preži!“ —
to mi ver’ najprvšie prianie zo všetkých prianí priam je.|

Kutnej Hore A2b


Kutná Hora, ako len meno ti velebia všetci,
ktorí obe sídla veľkého Slnca tu zrú![17]
Keď náš letopis vraví, že udatnejšieho nieto[18]
nad teba, presviedča nás: Žižka žil za tvojich čias.
Donútila si kedysi Nemcov, čo povstali strašnou
vojnou, zutekať, nazad z krajiny našej sa brať.
Bola si miestom milým i rímskemu vojsku, čo rukou
lúpilo nepriateľskou všetko, čo prišlo mu vhod.
Slobodná dnes súc a oddaná všemohúcemu Bohu,[19]
bohatstvo pravej viery zasa si uctievaš, hľa!
Toto ti, Kutná Hora, želám, ak úprimné verše
majú moc (želaniu môjmu váhu však božstvo nech dá):
Kým len budú na nebi hviezdy, kým v mori zas piesok,
ty nech pravou vierou Krista si uctievaš vždy!

Zložil som pre muža nad mužov, pre pána Jána Piscisa Vysokomýtskeho, najvytúženejšieho priaznivca Múz, sláviaceho 24. júna roku 1612 svoje narodeniny


Keď zem Matky eleuzínskej[20] už začiatkom jari
rozrýva oráč, z hrdla ľúbezná pieseň mu znie.
V jeseni potom, keď bohatú úrodu zbiera, má radosť,
mocnému Bohu za dar modlitbou vďaku zas vzdá.
Tým viac sa ty teš, keď trháš nádherné plody, zas tráviac
narodenín svojich posvätný sviatočný deň.
Koľko len zažil si pohrôm a nešťastí ukrutných koľko,[21]
keď nám otcovskú zem gniavil lós plný zlých zmien!
A tak po toľkých strastiach a nešťastiach ukrutných verše,
zložené prostým štýlom, darom ja dávam ti tu.
K narodeninám tvojim milým a radostným teda
nech ti smiem napísať tiež zo srdca čistého verš.
Už ich aj skladám s mnohými priateľmi, Piscis,[22] a skromné
modlitby nebešťanom za teba obeciam rád.|
Ži nám dlho, Ján šťastný, Kutnej Hory lúč slávny,[A3]
ži, otec otčiny mojej, otčiny, slávna čo je!
Ži nám dlho, ty ctihodný priaznivec Minervy nežnej,
ži nám dlho, radosť klárskeho sboru — aj skvost!

Svojmu pánu rodičovi, neprestajne uctievanému synovskou láskou [23]


Rmútiš sa nad osudom, čo dolieha nešťastím rôznym,
otče, ó perla krásna štúdií mojich a snáh,
lebo mnohí tu vo dne i v noci horlivo túžia
našu dobrú povesť v zubiskách trhať a hniesť.
Prestaň sa rmútiť, bo o krátky čas sám uvidíš, aký
žalostný údel čaká ľudí, čo takíto sú!

Urodzenému a učenému mužovi, pánu magistrovi Adamovi Chotounskému z Chotouně, perle básnikov [24]


Chotounský Adam, ty Foibov preslávny veliteľ, moja
Tália[25] vo svojej piesni pamätá na teba tiež.
Spoznala, že vždy máš Palladino umenie[26] v úcte
a že učeným knihám mnohý čas venuješ sám.
Iní nech chvália si dary, čo získali pomocou Marta,
a nech si velebia priam bohatstvo — ten klam a mam,
ja však, Chotounský, neviem nič väčšieho spomenúť veru
nad tie rady, čo v Lounoch z úprimnej duše si dal![27]

Najslávnejšiemu a najučenejšiemu pánu magistrovi Jánovi Chocholiovi, najsvedomitejšiemu pánu učiteľovi [28]


Čím len splatím tvoje zásluhy, magister hodný
úcty, štúdií zdroj, dôvod i pobádač môj?
Akým len chválospevom sa odvďačím, akýmže darom?
Ak snáď v mojich slovách máličko vďačnosti je,
robím, čo viem: ja modlitbou prosím láskavé božstvo,
za tvoje zásluhy teda odmenu štedrú nech dá!|

Na nečakanú smrť Daniela Krála Lounského, usilovného žiaka svätomikulášskej školy v Starej Prahe, najľúbeznejšieho spolužiaka [29] [A3b]


Sotva marec prešiel, hľa, štyri ružové rána,
keď Kráľ Daniel preč šiel, v blažené kráľovstvo spel.[30]

Ctihodnému mužovi, duchovnému Jánovi Luxinovi, najstarostlivejšiemu diakonovi u Vysokého kostela v Kutnej Hore, najviac ma milujúcemu [31]


Že máš myseľ už zasľúbenú mocnému Bohu,
pomocou ktorého hrmí posvätné slová tvoj hlas,
svedčí (to spoznal si) moja Múza, čo nepozná klamstvo,
svojimi výrokmi tam dosviedča to aj ľud sám.
Ale jazyk, ktorým si výrečný, použi na to,
aby si pravú vieru šíril a vykladal ním
Toto rob, Ján, potom si odnesieš príjemné plody,
bo si, ty šťastný, získaš nebeskú odmenu tak.

Z Hesiodovej básne: Nerozumný je ten, čo chce sa s mocnejším škriepiť [32]


Kto sa štúdiom náhli tam k žiarivým vrcholcom Cnosti,
abo kto dosiahnuť chce Múdrosti posvätný prah,
ten nech si zachová čisté mravy, počestný život
bez hany, a nech si koná povinnosť horlivo len!
Nech sa stráni škriepok, nech odmieta podvod i klamstvo,
mužov vzdelaných, slávnych veru nech poslúcha vždy!
Ak rád bude mať spory, či bude pestovať zvady,
meno nevzdelanca bude vždy na svete niesť.

Istému milovníkovi, zasiahnutému Venušinými strelami [33]


Pýtaš sa, prečo sa zadívaš často na švárne devy,
slobodná Kutná Hora vo svojom lone čo má.
Príčina toho je celkom jasná: bo v srdci a zraku
tvojom sa usídlila ľúbosti pôvabná Mať.[34]|

Istému, čo sníva o celibáte [A4]


Na zápasište Idalskej matky[35] čo zdráhaš sa vkročiť,
prosím, o tejto veci pochybnosť zažeň preč hneď:
Či to osoží, keď tak úd pohlavný vyreže britva?
Ba i keď vlastnou rukou niekto sa kastruje sám?
Azda viac prospieva kastrovať skrýše a kútiky duše?
A či obe oči vylúpiť osoží snáď?
Prečo sa pýtaš? Veď akože Palaemon[36] meno je božstva,
tak sa aj o tejto veci objasní otázka hneď.
Svätého proroka posvätný list[37] tak stanovil, že tu
právom najprv duši prednosť vždy dávať sa má.
Najbližšie miesto za ňou si vyberie šibalské očko,[38]
pretože Venušin sprievod za svojho vodcu ho má.
Aby však dobrovoľne sa pozbavil pohlavia mladík,[39]
to sa nesvedčí ľuďom, zlostnému kancovi skôr!
Ktokoľvek teda je slobodný, ten nech so zbožnou mysľou
neobetuje Bohu krehučké pohlavie viac![40]
Ako aj totiž by mohla byť milá Bohu tá obeť,
ktorou opovrhuje veru i divoký pes!

Českému veršotepcovi [41]


Ak ti je vraj verš ihravého Nasóna[42] známy
a ak po latinsky dobre vraj hovoriť vieš,
prečo teda ty v českej reči trúchlohry skladáš?
Ktokoľvek z ľudu by mohol vytvoriť takýto kus!
Aby si si totiž tým získal náklonnosť vdovy,
lebo jej sluchu veľmi lahodí takáto reč!

Pamfilovi [43]


Pamfilus, ty len nežnú a bezúhonnú chceš devu,
ktorá v Kutnej Hore veliký majetok má.
Bezúhonný a počestný život tá neuchováva
pre teba, lebo žiješ hýrivým životom sám,
ale pre toho, čo raz chce klárskym Kaménam slúžiť,
alebo mojej vlasti osožným čo raz chce byť.|

Zo Siracha, kap. 12:[44] Kto sa ti raz stal nepriateľom, tomu nikdy nedôveruj! [A4b]


Kto tu raz zistíš, že priatelia nie sú úprimní, potom
ľahkovážne viac v nich dôveru nemaj z vás nik!

Na koniec


Nech ma opustí osud, nech tisíc záhubných pohrôm
sudby mi zasa a zasa život ver’ umára sám,
nedbám o osud nič — som chránený nebeským božstvom,
nedbám, potmehúd Momus,[45] o ten tvoj zlostný zub už!

Koniec|



[1] Tobiáš Assula — ináč Tříska (1534 — 1617), pekár, kutnohorský primátor a školský inšpektor

[2] Mikuláš Rousek — nymburský primátor

[3] Václav Viti, ináč Podkostelský — českobrodský mešťan

[4] stageirský filozof — Aristoteles (384 — 322 pred n. l.), pôvodom zo Stageiry, mestečka v tráckej Chalkide, grécky filozof a spisovateľ, ktorý sa zaoberal noetikou, logikou, prírodnými vedami, metafyzikou, rétorikou a poetikou

[5] Filip Makedónsky — Filip II. Makedónsky (383 — 336 pred n. l.), ktorý sa v bitke pri bojótskej Chaironeji (r. 338 pred n. l.) zmocnil vlády nad gréckymi mestami na pobreží Egejského mora

[6] Alexander Veľký — Alexander Makedónsky (356 — 323 pred n. l.), podmaniteľ Malej Ázie, Sýrie, Perzie, Fenície, Palestíny, Egypta a Indie

[7] humanitné štúdiá — štúdium spisov, umeleckých diel, štátneho zriadenia a vôbec spôsobu života starých Grékov a Rimanov

[8] Minerva ukula proti svojej vôli — obľúbený zvrat z antickej literatúry (bohyňa umenia Minerva sa nerada zúčastnila na „tepaní“ takýchto „slabých“ veršov)

[9] účastník študijného behu — Jakobeus končil prvý semester svojho štúdia (letný semester r. 1612)

[10] kolégium Nazaretské — pražské kolégium v susedstve Betlehemskej kaplnky, založené pre českých študentov medzi rokmi 1406 — 1412

[11] lýceum — vyšší typ školy, ktorá pripravovala žiakov na univerzitné štúdium

[12] Vládca olympských výšin — Boh (prevzaté z antickej mytológie, lebo na hore Olympe, sídle bohov, bol najvyšším pánom Jupiter-Zeus)

[13] rodiska môjho — Kutnej Hory, ktorá v tom čase už upadala

[14] bohyne klárske — Múzy

[15] vyrastal na nivách klárskych — oddával sa štúdiu, vedám a umeniu, ktoré ochraňuje klársky Apolón

[16] Tagus — Tajo, zlatonosná rieka na Pyrenejskom polostrove v Španielsku

[17] obe sídla veľkého Slnca zrú — bývajú na východ a na západ od Kutnej Hory (podľa predstáv antickej mytológie malo Slnce dve sídla: na východe, kde vychádzalo z Oceána a na západe, kde zapadalo do Oceána)

[18] Keď náš letopis vraví… — narážka na historický zástoj Kutnej Hory v českých dejinách. R. 1303, 1307 a 1308 boli pri Kutnej Hore porazené nemecké vojská Albrechta I. (1248 — 1308), r. 1403 pomohli Kutnohorčania Václavovi IV. (1378 — 1419) k víťazstvu nad Žigmundom (1382 — 1437), v rokoch 1421 až 1422 bojoval o Kutnú Horu Jan Žižka (1360 — 1424) so Žigmundom a v rokoch 1420 — 1431 bola Kutná Hora svedkom krížových výprav rímskeho pápeža proti Čechom („rímske vojsko“).

[19] Slobodná dnes súc — myslí sa náboženská sloboda, slobodné vyznávanie evanjelickej viery („bohatstvo pravej viery“)

[20] Matka eleuzínska — Demeter, grécka bohyňa plodnej a všetko živiacej zeme, darkyňa obilia, nazývaná eleuzínskou podľa attického mesta Eleuzis, ktoré bolo sídlom jej kultu (rím. Ceres).

[21] Koľko len zažil si pohrôm… — narážka na nepokojné časy, najmä na vpád pasovských vojsk (1610 — 1611).

[22] Ján Piscis Vysokomýtsky — magister, od r. 1617 kutnohorský primátor

[23] Svojmu pánu rodičovi — o Jakobeovom pôvode v životopisnej časti úvodnej štúdie

[24] magister Adam Chotounský z Chotouně — latinský príležitostný básnik

[25] Tália — Thalia, bohyňa pastierskeho spevu a komédie, jedna z deviatich Múz

[26] Palladino umenie — umenie a vedy

[27] ja však… si dal! — v origináli nejasné miesto

[28] magister Ján Chocholius — Jan Chocholius Novopražský, rektor svätomikulášskej školy v Prahe, ktorý odporúčal Jakobea na univerzitné štúdium

[29] Daniel Král Lounský — D. Rex Luneus, Jakobeov spolužiak na svätomikulášskej škole v Starom Meste Pražskom

[30] Sotva marec prešiel… — v dvojverší originálu je tzv. chronogram. Veľké písmená sú zároveň aj rímskymi číslicami, ktoré po zrátaní udávajú letopočet úmrtia Krála (zomrel 4. marca 1612).

[31] Ján Luxinus — kaplán pri chráme sv. Jakuba, ináč „u Vysokého kostela“ v Kutnej Hore

[32] Z Hesiodovej básne — verš (210) z básnickej skladby Erga kai hémerai (Práce a dni), ktorú napísal grécky básnik Hesiodos (okolo 700 pred n. l.). Jakobeus uvádza verš chybne: Αφρον δ’ ὅσ εθενοι πρός ϰρείςτονα άντεφερίζ…

[33] zasiahnutému Venušinými strelami — vlastne šípmi boha lásky Kupida (Amora)

[34] ľúbosti pôvabná Mať — Venuša

[35] Idalská matka — Venuša, nazvaná idalskou podľa cyperského mesta Idalia, kde sa pestoval jej kult. V poézii sa láska a manželstvo s obľubou predstavovalo ako boj na zápasišti ľúbosti.

[36] Palaemon — Palaimon, grécky morský boh, ochranca plavcov

[37] Svätého proroka posvätný list — možno spomínaný list apoštola Pavla o celibáte

[38] šibalské očko… — za očami tiahne Venuša so svojím sprievodom (Amor, Hory, Charitky), t. j. láska

[39] aby však dobrovoľne… — aby žil v celibáte

[40] Ktokoľvek… viac! — v origináli nejasné miesto

[41] Českému veršotepcovi — možno niekomu z kruhu univerzitných poslucháčov, básnikov

[42] ihravý Naso — Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. — 18 n. l.), rímsky básnik, autor ihravých, rozmarných a duchaplných ľúbostných básní

[43] Pamfilus — mužské vlastné meno, časté v gréckych a rímskych epigramoch (zastupuje pravé meno adresáta)

[44] Zo Siracha — z Knihy Ecclesiasticus (Múdrosť Jezusa, syna Sirachovho), kap. 12, v. 10

[45] potmehúd Momus — boh výsmechu, ktorý by mohol znevážiť Jakobeove básnické pokusy





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.