ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky a vysvetlivky

Odtlačené podľa rukopisu, uloženého v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Upravený rukopis vyšiel v SS v XIX., XX., XXI. a XX. zväzku, 1. vydanie 1929. Ďalšie vydanie 1943.

Rukopis má 1341 číslovaných strán (str. 120, 151, 153 sú popísané po oboch stranách, str. 151 je i a, b, str. 1325, a na str. 314 je poznámka: Za touto stranou nasleduje str. 325. Nechybuje nič. R. Klačko. Tak isto chýba v číslovaní str. 977, ale text pokračuje normálne), rozmeru 10,5 cm × 17,1 cm, pomerne málo opravovaných, písaných perom, drobným písmom. Opravy redaktora 1. vydania sú robené ceruzkou. Na začiatku textu je dátum: 21/IV 27. Na str. 628, na konci II. dielu je datovanie: 2. X. 27. Názov románu je napísaný cudzou rukou. Rukopis pravdepodobne nemožno považovať za čistopis. Autor ho zaiste mienil ešte prepracovať.

Okrem tohto rukopisu sa zachoval koncept románu napísaný autorovým tajným písmom. Text rozlúštil a prepísal inž. L. Lorenc. Prepísaný text má 636 strán. Vnútri textu je datovanie: 29/VIII. 24.

Kukučínove excerptá, poznámky a určité historické údaje sa zachovali v ôsmich poznámkových zošitoch, ktoré sú napísané Kukučínovým tajným písmom. Na začiatku a na konci zošitov sú poznámky, zväčša bibliografické, napísané normálnym písmom. Inž. L. Lorenc tieto zošity nestačil rozlúštiť a prepísať celkom do konca.

Poznámky v týchto zošitoch sa týkajú prevažne slovenského revolučného pohybu v minulom storočí a obsahujú materiál pre všetky Kukučínove práce s historickou tematikou. Podávajú svedectvo o tom, aké slovenské, české, nemecké a maďarské noviny, časopisy a knihy Kukučín študoval k tejto otázke. Boli to napr. Slovenskje Národňje Novini, Pražské noviny, Ruch (1844), Osvěta (1876), Česká včela (1845 — 1846), Časopis českého musea (1845, 1846, 1909), Letopis Matice, Zora, Ľ. Štúr: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, J. Jireček: Šafárik mezi jihoslovany, Čechy a Rakousko v polit. brožúrach předbreznových, Gracza G.: Magyarok függetlenségi harczának története, J. Francisci: Vlastný životopis, M. M. Hodža: Dobruo slovo Slovákom, C. Zoch: O Unii. Bibliografické údaje o novinách, časopisoch a knihách (píšeme presne ako v rukopise) nie sú vždy úplné, ale s excerptami z preštudovaného materiálu podávajú dosť konkrétny obraz autorovho štúdia pre všetky jeho práce s historickou tematikou.

Autor si všímal napr. nemeckú filozofiu minulého storočia, československé a maďarsko-slovenské vzťahy, sociálne postavenie obyvateľstva (sedliakov, remeselníkov, mešťanov, šľachty, kňazov, učiteľov, žien ap.), a hlad i alkoholizmus ako akútne dobové problémy.

V poznámkových zošitoch sú aj poznámky o štúdiu jazyka. Autor si zapisoval rozličné slová, termíny, zvraty, spojenia a povrávky ľudového alebo hovorového pôvodu.

Niektoré zápisy v poznámkach ukazujú na prototypy alebo aspoň zdroje inšpirácie pre postavy, ktoré nemajú vzory v známych historických osobnostiach (napr. tiež vdovec a katolík mlynar, Adam Hudák zo Záhradného ožran, Emanuel Hrušovic uradník panský z Červ. Lehoty, dr. Daniel Rosiar, stoličný lekár, Salamon Schönbein, kupec zbožím v Poradí).

Kukučín v poznámkach napokon komentoval aj súčasné kultúrne a politické udalosti v Československu i v Juhoslávii. Najmä pri takýchto zápisoch máva i datovanie a údaje denníkového charakteru, ktoré umožňujú zaradiť časove a sčasti aj miestne tieto prípravné práce na Kukučínove prózy s historickou tematikou.

Uveďme niekoľko dokladov z Kukučínovej korešpondencie, ktoré možno dať do súvisu s jeho románom. Listy sú uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Preložil ich dr. Frýdecký. (Úryvky z listov Svítilovi-Karnikovi vo fotokópii.)

Napr. 29. apríla 1926 Kukučín píše v gratulačnom liste svojmu birmovnému synovi dr. Brankovi Nižetićovi: … Slovák Štúr v onej dobe povedal: Postavili sme sa do služby ducha a vybrali sme si cestu života tŕnistú… Tvoj nebohý otec postavil sa tiež do služby ducha, lebo v celom živote hľadal viac šťastia iných ako svoje a bojoval proti všetkému, čo myslel, že nevedie k úžitku celku. Ale i teraz sú v našom stave čudní ľudia, ktorí sa viacej pozerajú na úžitok celku ako na seba, a tak ich cesta vedie nešťastnými priesmykmi akejsi divej Albánie. Keby sa mohli vrátiť nazad, znovu by si vybrali tú istú zlú cestu, čo aj boli vyčerpaní a pobití. Hovoria, že najťažšia cesta je najkratšia.

Z Kukučínovej korešpondencie vidieť i autorov kritický postoj k novej etape vlastnej tvorby, napr. z listu Svítilovi-Karnikovi zo 6. júna 1927:

… Veľmi ma potešilo, že svojou priazňou doprevádzate i moju terajšiu tvorbu, ku ktorej, ak mám byť cele úprimný, neprechovávam takú slepú dôveru ako ku prvejším dielam. Mnoho ráz pozerám na ňu dosť prísne, pochybujúc, že zodpovie požiadavkám a neminie sa cieľa. Neviem či to nebude i vliv veku, keď samokritika sa začne ozývať niečo hlasnejšie, alebo hádam i prostredie, ktoré nepraje tvoreniu toho smeru, ktorým sa berie moje. To, čo Vy tvrdíte o mojich terajších prácach, ako predvojnový pracovník, neviem, či by podpísali moderní pracovníci…

Z listov sa dozvedáme, kde Kukučín študoval materiál k svojmu poslednému románu, napr. z listu Emílii Krznarićovej, datovaného v Martine 17. júla 1927:

„Tieto tri-štyri dni som bol zamestnaný v knižnici, kde som vyberal, čo budem potrebovať, lebo knihy, ktoré nie sú unikátne, pošlú mi do Lipika.“

O intenzite práce svedčí poznámka v liste Verici Krznarićovej zo 7. novembra 1927, v ktorej autor vysvetľuje, prečo mu je ťažko odísť na pohreb J. Cádrovi:

„Dostal som zo Švajčiarska zprávu, že pozostatky Cádru teraz prevezú na Myjavu, takže sa pripravujem na cestu na Slovensko medzi 12. novembrom a 3. decembrom. Som akosi zaviazaný byť pri tejto príležitosti na Myjave, ale tak sa vždy rozumelo, že to bude na jar, takže som vo veľkých rozpakoch, čo mám urobiť. Sú tu veľké dôvody za to, aby som išiel, ale za to, aby som nešiel, mám rovnako vážne dôvody, možno i vážnejšie, nielen preto, že môže byť zlé alebo kruté počasie, ale i pre začaté práce, ktoré je ťažko prerušiť…“

Dej románu Kukučín umiestnil na Dolnú Oravu, do rodnej Jasenovej (v románe Badišov). Odohráva sa v rokoch 1845 — 1847. Prototypom ústrednej postavy Bohumila Valizlosťa Zábora bol Ctiboh Zoch (1815 — 1865), rodák z Veličnej na Orave, kde Zochov otec dlhé roky pôsobil ako učiteľ. Zoch po štúdiách v Kežmarku, Gemeri a Banskej Štiavnici (v románe azda Tesná Baňa) študoval teológiu v Bratislave. Venoval veľkú pozornosť štúdiu jazykov a gramatiky. Patril k prvým horlivcom za spisovnú slovenčinu. Choroba a finančné ťažkosti mu nedovolili dokončiť univerzitné vzdelanie v Nemecku. Po ročnom vychovávateľskom pôsobení u Antona Palugyaiho v Palúdzke prijal r. 1837 miesto farára v Jasenovej na Orave. Bol i básnikom, jazykovedcom, ľudovýchovným publicistom a cirkevným historikom, ale túto stránku jeho diela si Kukučín v románe nevšíma.

Prototypom postavy Samuela Primitiva Robka bol jasenovský učiteľ Rutkay, ktorý učil i P. O. Hviezdoslava. (A. Mráz: Poprevratové literárne dielo Martina Kukučína, 1953, str. 171.)

V románe sa okrajove ukáže Ján Chlebnický, známy z románu Lukáš Blahosej Krasoň, ale predstavuje zovšeobecnený štúrovský typ, pravdepodobne nie konkrétnu postavu.

Okrem historického pozadia slovenských a uhorských predrevolučných dejín si Kukučín všíma i spolky miernosti, ktoré sa zakladali na Slovensku od r. 1844. Ich propagátorom bol katolícky kňaz v Divine Štefan Závodník, ktorý precestoval Sliezsko a Halič, aby študoval organizačnú a ideovú stránku tamojších spolkov miernosti. Na schôdzke vo Veselom v Nitrianskej župe 12. augusta 1847 založil s ďalšími národovcami Centrálny spolok triezvosti. Na schôdzi bol i Ľudovít Štúr, ktorý v Slovenských národných novinách veľmi propagoval myšlienku triezvosti.

Chronologický postup pri vydávaní Kukučínovho diela zdanlivo narušujeme tým, že román Bohumil Valizlosť Zábor (vyšiel po autorovej smrti) uverejňujeme pred krátkymi prózami s historickou tematikou. Tento postup si vyžaduje dejový sled Kukučínových historických próz (dej románu Lukáš Blahosej Krasoň sa odohráva v rokoch 1843 — 1844, dej románu Bohumil Valizlosť Zábor v rokoch 1845 — 1847 a dej krátkych próz v roku 1849). Aj ináč je narušenie chronologického postupu len zdanlivé. Kukučín totiž najprv skoncipoval román Bohumil Valizlosť Zábor stenografickým písmom (datovanie v texte z roku 1924), potom napísal a publikoval krátke prózy s historickou tematikou (v rokoch 1926 a 1927) a z roku 1927 je aj druhé Kukučínovo spracovanie románu Bohumil Valizlosť Zábor, napísané už normálnym písmom.

Poznámky k úprave textu

Všeobecné zásady o úprave textu sú uverejnené v I. zväzku Diela Martina Kukučína. V týchto zväzkoch k nim pristupuje najmä úprava priebežného číslovania kapitol a zjednocovanie mien, ktoré uvádzame pri zásahoch v úprave textu. Treba tu upozorniť najmä na miestny názov Hundráč. Autor ho striedal s názvom Hrbáč (spočiatku bol častejšie Hrbáč, neskôr Hundráč). Názov zjednocujeme na Hundráč. Ostatné väčšie zásahy v úprave textu sú tieto:

Zväzok 17

poloziť 3 — položiť 10; k dobru 5 — pre dobro 11; osvojilo 6 — osvojilo si 11; Dakoľko dňami 7 — Dakoľko dní 11; zo špižierne 5 — z komory 12; dvoma schodmi 12 — o dva schody 14; ku dverám 16 — na dvere 16; dakoľko 16 — dakoľkými 16; tiekly by slynky 17 — tiekli by mu slinky 17; všetečný 27 — samopašný (Ss 23) 21; úsmech 31 — úsmev 24; Janko Hamuľovie 34 — Ondro Hamuľovie 25; — Žofka Strakovie 34 — Zuzka Strakovie 25; ešte neskončila 35 — ešte sa neskončila 26; Hrbáčom 51 — Hundráčom 34; s čím 55 — čím 37; v sebe 58 — osebe 38; Hrbáčom 69 — Hundráčom 44; s nimi 70 — nimi 45; od zadku 75 — odzadu 48; zdelil 77 — oznámil 49; krútil starší 79 — krútil hlavou 50; sa sprostiť 83 — sa zbaviť 52; Hrbáč 88 — Hundráč 55; Hrbáč 89 — Hundráč 55; Hrbáč 90 — Hundráč 56; Hrbáč 100 — Hundráč 59; ako by patrilo 101 — ako by sa patrilo 62; moriť sa s rečami 109 — moriť sa rečami 67; okolo 112 — na 69; ktoré sa vyhýbaly obchádzaly 112 — ktoré obchádzali 69; poslal domov s košíkmi a vrecami domov 115 — poslal s košíkmi a vrecami domov 70; Hrbáč 120 (rub) — Hundráč 73; potúžiť 131 — potúžiť sa 79; Hrbáč… Hrbáč 141 — Hundráč… Hundráč 86; Hrbáč 150 — Hundráč 91; na zájedku bolo slaniny*) Je robotný rozvažitý človek, ale keď raz oblizne, musí hľadať, či by nebolo viac. Cestou od veľkomožného sa sňal s pánmi rechtormi: tí, že na fare majú dobrú slyvovicu. Potom pravda vyrozumel, že ho doviedli na 151 — (text nepokračuje. K miestu*) je vsuvka na str. 151 — rub a 151, normálne uverejnená v texte. Na str. 152 podľa zmyslu je pokračovanie textu zo str. 151, ale je prečiarknuté autorom: (slyvovicu a hádam i na niečo — nečit. iné.) Len čo vytrúsili pár kališkov — malé ako náprstok — pričom pán senior len ho podvihol a privoňal, lebo — nečit. — vraj prestydol a hlava ho bolí, Badišovský pán rechtor sa odvolal naňho. „Nech… 152 — slaninky. Pani veľkomožná…“ Nech (92); Eva 167 — Alžbeta 102; sa 167 — sna 102; ale pri nejasných alebo záhadných slovách bolo jej jasno (neprečiarknuté; nad tým: 170 — čo sú slová hoc nejasné a záhadné, keď je cit živý a jasný 104; hrá si 175 — hrá sa 107; vypadla 181 — sa skončila 110; ležačky 184 — ležiačky 112; Strakovie 187 — Skôrovie 114; s troma 189 — tromi 115; deva deva 201 — deva 122; predstavila 204 — predstavila sa 124; Uvalí seba do nešťastia a Máriu 214 — Uvalí seba a Máriu do nešťastia 130; Jej hlas 216 — Jeho hlas 131; O nich 247 — im 149; k návšteve 248 — na návštevu 150; veľmi úprimný 248 — nie veľmi úprimný 150; na svoju 251 — na svoju päsť 151; kde 257 — keď 155; Hrbáču 267 — Hundráču 161; Hrbáči 268 — Hundráči 161; Hrbáč… Hrbáčov… Hrbáč 278 — Hundráč… Hundráčov… Hundráč 167; Učupil sa hlôžikom 280 — Učupil sa za hlôžikom 169; hrbáčom 282 — Hundráčom 170; Hrbáče 286 — Hundráče 173; s takou chudobnou merindou 297 — takou chudobnou merindou 180; Hrbáče 299 — Hundráče 181; Hrbáča 327 — Hundráča 196; Hrbáča 333 — Hundráča 199; Hrbáč 334 — Hundráč 200; s nimi 338 — nimi 202; vo vidieku 342 — na vidieku 204; Hrbáči 348 — Hundráči 207; Hrbáčom 350 — Hundráčom 208; na ňu 362 — na Žofku 215; Hrbáča 367 — Hundráča 218; s tým 379 — tým 225; vyhýbala 383 — vyhýbala sa 227; misku na ohnisko v kuchyni s várou 386 — misku s várou na ohnisko v kuchyni 229; Škôrec… Škôrcom… Škôrec… Škôrcov 391 — Škôr… Škôrom… Škôr… Škôrov 232 — 233; jeho ústam 391 — k jeho ústam 232; ka 393 — kalich 234; Varenčiakov 394 — Ďurčiakov 235; Hana 395 — Tera 235; ju hrýzla a deti 395 — ju a deti hrýzla 235; Keď prišiel 396 — Keď prišiel Janko 236; Hrbáč 400 — Hundráč 238; od 409 — po 243; Hrbáči 437 — Hundráči 249; od pálenky… od čoho 446 — pálenky… čoho 264; proti výtkam 464 — výčitkám 274; … rozmočí.“ Ďorď Dechtiar 469 — rozmočí. „Zliať polievku, kurátor.“ (podľa red. rkp.) 276; začali reči 471 — začali sa reči 277; Petrovi Spevákovi 472 — K Petrovi Spevákovi 278; pá 478 — pán 282; začali v nich 480 — začali sa v nich 282; ku veľkému dňu 483 — na veľký deň 284; K tej myšlienke 480 — 481 — Na tú myšlienku 283; ak jej je mať protivná 491 — ak je jeho materi protivná 289; len vedieť v nej čítať“ 494 — len vedieť v nej čítať,“ povedal. 290; sdelila 495 — oznámila 291; chcel 500 — chcel by 294; Akoby už nemali skončiť 508 — Ako by sa už nemali skončiť 298; Hrbáča… Hrbáča 508 — Hundráča… Hundráča 298; Juro Hamuľa 508 — Ondro Hamuľa 298: Hrbáč… Hrbáč 508 — Hundráč… Hundráč 299; s kapsou a opasku 515 — s kapsou a opaskom 303; Hrbáč… Hrbáča 518 — Hundráč… Hundráča 310; Hrbáč 523 — Hundráč 309; Hrbáč… Hrbáča 529 — 530 — Hundráč…, Hundráča 311; sa zablyšťali biele 557 — sa zablyšťali rimštiaky biele 326; V Uhorskej maďarskej… uhersky maďarsky (druhé slovo je napísané nad prvým, prvé neprečiarknuté) 570 — V maďarskej… maďarsky 334; po slovensky 571 — po slovensky napísalo 334; Hrbáč 577 — Hundráč 337; mojej 589 — svojej 344; k odchodu 600 — na odchod 351; prázdnou rukou 603 — s prázdnou rukou 352; k jeho blahu 608 — pre jeho blaho 355; V bol čudnom rozpore 620 — Bol v čudnom rozpore 362; Na konci druhej časti datovanie (628): 2. X. 27 Lipik — 366;