E-mail (povinné):

Stiahnite si Vidíte zrnko ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Rudolf Dilong:
Vidíte zrnko

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Ľubica Pšenková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov

Boh pokrájaný na chlieb

1

Večne je prestretý stôl. Už pluh rozprával o ňom zemi, aby čakala, pri prvom dni stvorenia.

Veľa bolo dejov, veľa zabitých prorokov. Potom vtiahol palmový sprievod do Jeruzalema.

Večeradlo obelelo umytými nohami a tak si posadali k oplátkam.

Syn Boží vyslovil seba samého; v slabikách chlieb naplnil sa živým životom.

Len on hovoril, oni boli ticho. Iba keď padlo slovo, že jeden zradí a jeden zaprie, bolo porušené silencium.

Na to sa pobrali von a osamelými ulicami išli do zhaseného sveta.

Bolo chladno. Do takej zimnej noci si ich viedol, Pane, rozdaný pred chvíľou v chlebe horúcej lásky.

2

Krista zaniesli nohy do Olivovej záhrady. Keď treba trpieť, nás nohy neunesú.

Niet sa s kým modliť, niet s kým hovoriť Pánu Bohu, aby odňal od nás kalich utrpenia.

Odišli sme, my učeníci. Slabým sa podlomili kolená, slabší sa poľakali a jeden najslabší zahynul.

Stratili sme sa poza stromy, poza jasky, v tme, na moste Cedronu, bez Krista.

Po stopách nám išiel, po úzkych a strmých, po tých jeruzalemských, von za mesto i hore na vrch.

Bola to ťažká cesta i pre neho. Nás tam nebolo, nohy nás neudržali, odišli sme.

To sme v dobe rýchlej apostázie, na limuzínach, keď Kristus je pocestným len na osliatku.

3

Bičovaný, tŕnim korunovaný, opľutý! Majú ťa v rukách, Bože, pokrájaného do kúska na samú bolesť.

Povedz to. A nič nepovieš, akoby nebolelo. Ale kto z nás sa za teba ohlási? Kto sa ťa zastane?

Kto z nás povedal by: idem ja stať si ku stĺpu, namiesto Krista mňa udrite!

Neodpovedáš ani na jeden úder. Že sa ešte i tak Synom Božím môžeš volať!

Doteraz si len dával. A tu ti ruky poviazali, aby si vedel, že už nedávaš.

Okrikujú ťa. Veď rozumieš i tejto reči, môžeš sa ozvať, ale sú istí, že ťa prekričia.

Dotrpíš bez slova, to je tvoja tichá vláda. A nikto nevie ti ju vziať.

4

Dva trámy zabili dokríža, dve krosná, na ktorých sa drevo píli pre dom Boží na zemi.

Tu v pokore dožiješ tri hodinky posledné, nahŕbený, nadnesený zomieraním.

Zatajíš, že si všemocný Syn Boží. Neposlúchneš, nejdeš dolu z kríža, katom neveríš.

Odkričali už Boha. Zomrel, nákaza ide po svete až po naše rozprskané dvetisícročie.

Roztrúsený je na omrviny ten kríž po všetkých končinách zeme. Veriacim dávame ho bozkávať.

Nepretržito si na ňom pribitý. Sú životy, ktoré neumrú.

Nad jedným pretrvaním od tých čias až dodnes sme na kolenách.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.