Zlatý fond > Diela > Z listov Dr. Lesebucha


E-mail (povinné):

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:
Z listov Dr. Lesebucha

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 34 čitateľov


 

Z listov Dr. Lesebucha

[1]

Z Pohronia dňa 26. marca 1861

Herr Redakteur![2] Nech odpustia, že som sa s týmto listom tak veľmi opozdil; tá rovnoprávnosť saframentská, ktorá už aj pokoj a Hausfried[3] slávnej našej stolice podrývať započala, je tomu na príčine. Bol som nehmlich[4] v jednom znamenitom Gesellschafte,[5] kde sa hodne pripíjalo. Čo som mal robiť — i ja som zdvihol pohár a povedal toast, rozumie sa, v jazyku stoličnom; lež neviem, ako sa stalo, ako nie, genug daran,[6] do mojej secus excellentnej orácie[7] som akosi i pár slovenských slov a satzov[8] zamiešal. Tu pán švagor môjho kmotra Omáčku povstane a povie, že je to zrada vlasti, to jest: Landersverrath. Ja sa, perse, oborím na neho und mit der grössten Galanterie[9] mu poviem, aby netáral, že veď je i on Slovák, čože má teda aprehendovať[10] tých pár nevoľných slovenských slov, a vravím, že 23. marca sa už aj v Prahe, v grófskych salónoch slovansky vravieť opovážili; tu ale povstane pán Učilsky, ktorý bol pred jedenástimi rokmi tuná prvý, čo dvojšuchový mliečnik[11] a trojcólové mördery[12] nosil a sa nielen všetkým hochgestellt[13] pánom do rodiny dával, ale ešte i toho najposlednejšieho čatníka[14][15] vždy skvostne učastoval, a teraz ako dáky novopečený apoštol akejsi bašovskej liberálnosti[16] mne za tú filologickú chybu nasilu chce fiškálsku akciu[17] na krky zavesiť, pretože som sa vraj pána švagra môjho kmotra Omáčku Slovákom šimfovať opovážil, lebo vraj som ten akýsi Gleichberechtigung[18][19] obrazil. A z tohoto som, Herr Redakteur, toľko nepríjemnosti mal, že som sa i so sľúbeným listom opozdil.

Počul som, Domine Perillustris,[20] že v Pešti rybári hrču chytili, čo dvesto sedemdesiat funtov vážila; ja som pasionátny Naturforscher,[21] či by mi z nej nemohli dva funty k Veľkému piatku poslať? Peniaze im pošlem, kadenáhle ma vymenujú za Bezirksartzta,[22] a keď nie, teda Im napíšem pár receptov proti Černokňažníckym mdlobám. Keby som Im ernst[23] prepadol, strojím ausvandrovať nach London,[24] bo tam vraj teraz jesto znamenitá vakácia; šarha Lund zomrel, čo za nič pre nič ťahal osemsto zlatých platu rakúskej hodnoty; to by som ja potreboval. Či čítali, prosím, že si v Čechách v Novej Hute tamojší obyvatelia vyvolili pána Jozefa Markotha, rodeného Maďara, za predstaveného obce. Keby som s istotou vedel, že teraz v Čechách als Revanche[25] Uhrom služby budú dávať, i sám by som sa hlásil, lebo takýto Gleichberechtigung sa mi velice ľúbi; ale neviem, či by sa tam na mojom mene neanštoszuvali.[26] Preto si ho mienim ešte zavčasu premeniť. Beztak počujem, že od Nového roku bei der hohen Statthalterei[27][28] tristo sedemnásť inštancií[29] o premenenie mien rodinných — čiže priezvisk — einlaufovalo;[30] no aspoň ubudne tých „bergerov“ a „felderov“ a pribudne tých „falvi — hegyi — völgyi a váry“.[31] Čo myslia, lieber Herr Redakteur,[32] ako by sa moje meno najlepšie preinačiť dalo? Či nie Olvasóczy alebo Könyvesy?,[33] lebo ypsilon by som na konci veľmi rád mať — hneď to ináč znie a inakší Eindruck[34] urobí. Nech mi, prosím, čo skorej zdelia Ihre Meinung.[35]

Práve keď Im toto píšem, dostávam list a zprávu od môjho bratranca zo Žiliny, že vraj tam teater[36] hrali, a to akúsi smutnohru zo Starého zákona. Bühna[37] vraj predstavovala malý „raj“, v ktorom prví ľudia pokojne žili; tu prišiel had a dal im jablko zo stromu nesvornosti, takže sa povadili a anjel Pána ich vyhnal z raja a povedal im, žeby neprišli až druhého apríla. Môj bratranec mi píše, že možno pozdejšie i známu tragédiu „Abel a Kain“,[38] ktorú toho roku už na veľa miestach dávali, aj tam budú predstavovať. — Ďalej môj bratranec ešte spomína, že tam vyvolili za lekára akéhosi výtečného „homeopatha“,[39] ktorý keď verejne ďakoval za dôveru v ňom zloženú, od svojich voličov pýtal „úradnú inštrukciu“, podľa ktorej metódy sa nabudúce rozkážu kurovať.[40] Humillimus servus.[41]

Dr. Lesebuch

V Lojnici 13. mája 1861 [42]

Trinásť, pán boh pri nás! preto im, Herr kollega, trinásteho píšem, lebo odvtedy, čo v Lojnici bývam, som sa so ziemlich[43] dal na pokánie. Túto blahonosnú zmenu musím ďakovať tunajšiemu pánu farárovi, ktorý je človek veľmi znamenitý. Však tá jeho výtečná kázeň z textu, že „i vlaštovice šetrí času príletu svého“ už bola oznámená aj v piatom čísle Černokňažníka, teda pôvodcu ex actis et factis[44] už dobre znajú. Ako vravím, pán Vylezal[45] je človek znamenitý, už i preto, že vo vlastnom dome len nemčine miesta povolí. A už, pán brat, nech ten Paulinyho Černokňažník čo chce tára v tom svojom Blatte,[46] ale ja len toľko poviem, že to krásne časy boli tých minulých dvanásť rokov,[47] cez ktoré sme my každoročne tristo zlatých len fixum[48] ťahali; a kde sú diéty, gerichtliche Obductionen, Zeugnisse und die schöne Assentirung?[49] Však ver, pán brat? Aj pán Vylezal mi toť tak potajne sub rosa[50] zdelil, že ono je tá sloboda pekná — ale že len za tou rekrutáciou predsa banuje; lebo tie matrikulár-extrakty[51] mu vraj pekný groš einbringovavali[52] — a teraz? — že vraj ľudia ani od pohrebov nechcú poriadne platiť. Veď už len aby tá naša slávna stolica tým Slovákom nepopustila a im v kongregáciách[53] vravieť zakázala, a títo zase aby sa potom na nohy postavili a sa s nimi zvalili, to by, myslím, najlepšie bolo, lebo tak by sa zase tie minulé časy mohli navrátiť; ale ak sa nepovadia — pochovaní sme na večné veky. Ale nedešperujme, amice![54] Priatelia starého systému žijú a konajú. Pán brat, máme my všade, aj pri stolici našich ľudí, čo z jednej strany Slovákov a z druhej strany Maďarov huckajú, a tí čo najkrásnejšie reči držia proti tej sprostej rovnoprávnosti, to sú najvernejší naši ľudia, ktorí, keď sa nám tento plán podarí a keď pán barón z Ríma naspäť prídu,[55] tie najprvšie úrady a odmeny podostávajú; ba mnohí z nich už aj anticipando[56] pár zlatých dostali, zvlášť tí, čo si staré kabáty dali vyšnorovať[57] a čo v kongregáciách najohnivejšie vystupujú. Takýto dôverník, vidia, bol tuná u nás aj pán Učilsky, ktorý by to za veľa nedal, keby tá jeho rodinka zase na stoličnom dome sídliť mohla, a ktorý teraz, ako počujem, v Pravoči v podobných záležitostiach veľmi blahonosne pôsobí. No zbohom, pán brat, a nech len aj oni harangírujú,[58] kde môžu, aby sa voda čím skôr tým lepšie pomútila. Wir wollen dann in turbido piscari. Leben Sie wohl.[59]

Dr. Lesebuch

*

Z Lojnice 15. augusta 1861

Werthester Freund, aber Sakrment hinein![60] Ktože im môj portrét poslal, no to je veru mirakulozum,[61] oni ma unsterblichom[62] spravili — ach, a koľkých som ja unsterblich urobil! Ale ad seria Amice! rogo demisse,[63] nože nech ráčia ten Ausz-eichnung,[64] čo sa mi stal, prijať do ich úradných špaltov,[65] aby sa moji priatelia so mnou tešili a celá Európa o tom zvedela.

Ja som, ako dobrý luterán, ergo protestant, celkom drasticky na mestskom dome oproti Svätému Martinu protestoval,[66] držal som za päť hodín dlhú reč, göttlich!,[67] a bol by ešte aj dlhšie rozprával, ale mi dáka mucha, keď som bol v najväčšom afekte, do hrdla vbehla. Hneď popoludní mi hajdúch doniesol dekrét: pán osvícený[68] ma in Anerkennuug meiner Verdienste (lebo on už raz podľa starého zvyku holenie nechať nemôže) za svojho Unter-Leibbarbiera ako in der höhern Barbiererei vyučeného praeconisoval.[69] Nein, diese Ehre,[70] bože môj! — ale ešte nebolo dosť: môj portrét, prosím ich, z Černokňažníka pekne do rámu vložili a na večitú pamiatku v stoličnej sále zavesili! Du mein lieber Gott![71] — a ešte čo: večer mi robili Fackelzug[72] a iluminácie, allgemein iluminácie![73] či počujú, Herr Redakteur, ilumináciu! 362 fakieľ, čo mali na Jána spáliť, zbĺkli, do lámp nestačil loj a olej, pálili fištrón,[74] ba moji vis a vis[75] pálili oleum jecoris Aselli,[76] že sa to vraj doktorovi tak svedčí. — Amicenko zlatý, ja som im plakal od radosti, wie ein Bube.[77] To ma tak aufregovalo,[78] že som pána osvíceného kuchárke, ktorá pri tej iluminácii prestydla, krystír dal užiť dnu, a pijavicami som ju krystíroval. Na tretí deň mi deputácia „protestujúcej mandarínskej spoločnosti“[79] doniesla do Knopflochu Orden „pro piis meritis“,[80] Pifferling[81] na červenej stužke, a môj kolega Ezelovsky,[82] čo vymyslel novú šlichtu pre plátenníkov, dostal striebornú krystíršpricničku na žltom pentlíku s nápisom: „pour le merit“. [83] — Nun, wie schmekts[84] p. Černokňažník? Či im netečú slinky? Hm, ich gieb ihnen den Rath, amicenko,[85] nech sa pridajú k nám, meiner Seel,[86] to sa zle nespláca, všetci naši stoliční páni budú ich noviny držať, čo im ich aj odpoly darmo dajú. Dňa 12. aj v Škrupine[87] auf meine Vermittlung[88] protest zvíťazil. Len dvaja sme vystúpili a prerazili. Pán Sekulka, ktorý aj roku 1848 bežal do Viedne a tam pro piis meritis suis [89] dostal na staré čižmy nové opätky, i teraz znamenite rečnil a zase očakáva, že ho, keď nie za Oberfeuerwerkera,[90] aspoň za kanoniera vymenujú. Aj od dnešného konventu[91] veľa čakám. Herr Redakteur! guráž platí, kocka hrá:

Kto wie unser einer[92] cíti,
nech sa protestu chytí
a medzi nás stane!

[93]

Dekorirter[94]

Dr. Lesebuch m. p.

*

Z Lojnice

Lieber Herr Kolega!

Vo veľkej som konfúzii:[95] deje napredujú a bojím sa, že ma prikvačia nepripraveného. Tak sa mi zdá, že som sa medzi tých radikálnych Achtundvierzigerov[96][97] až prihlboko zaplietol, a teraz neviem už z konopí — slovom, meine politische Weisheit[98] mi už nestačí. Je to konfúzia! Pán Doležal už hádky komponujú pre Černokňažníka, Černokňažník rezoníruje proti maďarónom a Nemci ho konfiškujú! Ich kenn’ mich nicht mehr aus.[99] Vedomosti[100] nás radom škohlia, my sa radom ospravedlňujeme, und mir scheint,[101] že sa s každým ospravedlňovaním len lepšie máčame. Ja už teraz neviem, ktorému sa táboru pripojiť, aby som čo skôr reüssiroval.[102] Perse, tí liberálni páni šimfujú na ľudí, čo vraj úrady hľadajú; lebo im hľadať netreba, keď sú už v nich. A každý z nich nie jeden, ale i dva, tri úrady zastáva. Pár stolíc viem, v ktorých je der Vicegespann[103][104] aj ablegálom a krom toho i prézes stoličného súdu.[105] Ťahá teda tri platy, beiläufig[106] štyritisíc fl.! — ja som vraj „gemein“,[107] keby som sa iba rád stal Bezirks-arztom mit tristo fl.[108] Och, je to pekná vec, takáto liberálnosť! — Jedny protesty zaspali a druhé nastali! Neviem, čo zajtra u nás vykujú, aber ich ziehe mich schon jedenfalls zurück;[109] človek musí byť opatrný! neviem, ako sa veci zvrtnú. Ja som síce len za bachovčinu wirkoval,[110] ale tá už sotva príde do módy, lebo aj slovenské žurnály na ňu šimfujú. Gott! diese Confusion![111] Aj môj pán kmotor Herr J. B. Argerberger, direktor reálky v Ocieľkovej, sa mi žaluje, že sa trochu prihlboko pustil; celá jeho nádeja je vraj zložená v nápise školskej tabule. Tú tabuľu s nápisom „K. k. Realschule“[112] vraj v novembri zabudol strhnúť,[113] a keď sa ho kto pýtal, že čo ten nápis znamená, povedal, že: „Krikyhájskokunešhájska škola“.[114] Takhľa zachránil tabuľu od skazy a má teraz argument za seba, že on aj während der Schreckensherrschaft[115][116] litery „k. k.“ mal vyvesené na tabuli. Ale denique[117] v liberalizme, že sa predsa priďaleko pustil. Kein Wunder,[118] veď človeku už rozum nestačí k týmto politickým konfúziám. Ja som schválne chcel ísť do Prandorfu,[119] že si ho reku pár holbí kúpim, ale — ako hodnoverne počujem — už i tým vyšiel; ani sám Ďuro Šmik ho vraj už nemá. Gott,[120] sú to časy! Sú to konfúzie! Valeat et faveat.[121]

Dr. Lesebuch

*

Uralov 13. októbra 1862

Kedves kolléga uram![122]

Píšu, že neomylne zvíťazíme. Hm, neviem, Herr Bruder,[123] neviem, ako bude. Divno to akosi ide. Priveľmi sme vytrčili šidlo z mecha s tým kalvínčením.[124] Aj katolíci sa nás už ľakajú, že vraj keď u jedných dogmy za „staré haraburdie“ vyhlásime, ľahko vraj i na ich poriadok príde. Denique boja sa oni tej vlasteneckej, od pána Boboryho v Cegléde pred trinástimi rokmi založenej cirkvi; perse, tá maďarská liturgia a národná birmovka sa im nepáči. A ešte ten malér: nášmu arci-arcipastierovi stratil sa vraj u protoarcipastiera akýsi list, v ktorom sa erkläroval,[125] že vraj nech len najsamprv u nás do toho zastaralého hradu bigotizmu[126] Breschu schieszujú mit den gezogenen Kanonen[127] des rationalizmus,[128] potom to vraj i so všeobecnou vlasteneckou cirkvou ľahko pôjde. Lenže proti tomuto, perse, aj druhá strana má ihre Kanonen, ungezogene síce, ale tým sicherer účinkujúce;[129] a preto sa veľmi befürchtujem,[130] že naši arcipastieri, onezaveľa in partibus infidelium[131] arcipastierovať budú.[132] Hm; bieda všade! A denken Sie sich,[133] akýsi Miloslavín[134] — bodaj skazu vzal — príde auf die (pre nás) unglückliche Idee,[135] a zohreje tú starú maštranciu,[136] ktorú dňa 7. júna 1843 der vorlaute podvýbor[137] v Pešti naklochnil, a odhalí razom všetky zámery naše — dosiaľ vorsichtig[138] ukrývané — svetu celému. Oh das ist ein grässliches Unglück![139] Neosožili naše Vorsichtsmaszenregeln.[140] Zhľadúvali, zbierali a pálili sme tieto Adamišove brožúrky,[141] a hľa! predsa kdesi jednu nepriatelia naši vyparatili. Hovorím, amice, že nám všetko naopak ide; ani len tej v zmysle autonomickom žiadanej asistencie sme nedostali.[142] — Adolf náš[143] je untröstlich.[144] Der arme![145] Denique pravdu mal náš výtečný Ľančík vraviac: „Keď ho ja suspendujem, suspenduje on mňa.“ No, ubi ibis contra noctem?[146] A ešte to osolstvo: pán Pomiešaný[147] pošle pánu Evanjelikovi[148] báseň na prvého nášho výtečníka ako odpoveď na tú škandalóznu Zingáriu, a sám v nej zozná, že je otázočný výtečník „mučiteľ pravdy“! Perse, povedia nám teraz, že propria fassio mille testes.[149] Oh, len keby medzi nami toľko trubirohov nebolo; ich versichere Sie,[150] ide mi do zúfania. No veru si mu dal, že vraj „otca a pravdy mučiteľ.“ — Nemohol už povedať, že „mučeníka?“ — Perse nie, lebo sa to na „celá“ nerýmuje. Kutyaláncos adtát,[151] nech pokoj dá klapanciám taký nedouk, čo sa k nim nerozumie; výtečník náš by aj s prózou bol býval spokojný. No hab ich recht, oder nicht?[152] — Aj z Pešti mi smutné Nachrichten[153] dochádzajú. V čísle 81. tých vermaladajte[154] „Vedomostí“ na druhej strane bol vraj akýsi článok o maďarských časopisoch, na ktorý vraj „Pesti Napló“[155] hneď na druhý deň poznamenal, že „úgy legyen!“[156] No či videli taký pyramidálny Unsinn?[157] Čože vari už do jedného vrecka dúchať budeme? Deus libera nos a malo.[158] Gott befohlen.[159]

Dr. Lesebuch

*

Freunduško![160]

Dobre ide, dobre, môžeme si smelo ruky trieť; ale si ich aj triem! Tí starí grécki manželia Vielemon a Bauchsüss[161][162] neboli takí šťastliví, ako som ja teraz. I politika — a čo hauptsoch[163] — i prax ide ako po masle. Amicuško, verzeihen Sie,[164] dávno by im bol písal, ale som ad animam nestačil, — alle Hände voll.[165] Ani Krajanovi[166] som ešte nepísal, a to musím aufrichtig[167] povedať, ten má svoju farbu, nie len schwarz auf weisz,[168] ale opravdivú svoju farbu — keď príde na miesto svojho určenia a povolania — verstengen s’ mich?[169] Tí jeho slávni dopisovatelia Szarvay, Telay,[170] Vannay,[171][173] Tormay,[174] a pánboh vie aké ay a ya ešte, musia mať veľkú radosť v tejto farbe.

Tie voľby, vôl a bi! to je köstlich,[175] pri tých sa dačo zarobilo. Už akokoľvek šimfujú, že sa ľud demoralizuje, ale pritom dačo aj oblizuje. Groše idú medzi ľud, chudobný človek predsa raz platí dač u pánov, a za svoj — čo hneď i zachrípnutý hlas, keď ho dobre naštimuje, odmenu dostáva; krčmári profitírujú,[176] felčiari zarábajú.

Najviac som kuroval hlavy, lebo je to ein Gegenstand,[177] čo najväčšmi von trčí, k tomu nosí v sebe organum hlasu a vota,[178] a tento orgán je des Pudels Kern.[179] Figulus figulum odit;[180] a tak jeden varhanár ho chce na druhom organárovi vernichtovať.[181] Spôsoby sú rozličné: skaly, kyje a päste — ako príde, nach Noten.[182] Poprebíjané kotrby, vyklané, alebo poudierané okále, povybíjané zuby a iné der Art[183] maličkosti. Mal som v kúre aj odhryznuté prsty, ako zvláštny Leckerbissen[184] pre tých, čo pod patronátom sv. Krišpína[185] stoja. Dakoľko kompromitovaných žalúdkov som tiež vyramoval. Druhé čiastky tela, menej dôležité — ako je menovite sedenie — ako organum,[186] podľa svojej povahy na bitku a trest stvorený, pre ktorú príčinu takmer výlučne vrchnosti, menovite súdu patrí, ani spomínať nejdem.

Ja som síce — pravdu poviem — spočiatku držal so Slováci (mea culpa, mea maxima culpa),[187] za pána Slávika[188] agitoval, obce, richtárov mocou svojej autority nahováral, ba druhého, toho nášho, kandidáta za neschopného trubiroha vyhlasoval, nuž ale, holt[189] — ako to aj druhí mnohí robili. Ale znajú, amicenko, že som charakterfest,[190] i zvíťazil môj charakter, podľa toho carmen,[191] čo písal Andreas Zachar, profesor trnavský r. 1777.

Non terror scythici ferus Geloni,
Non vultus rabidi minax Tyrani,
Non omnis rabies trifaucis orci,
Justum, et propositi virum tenace
Possunt de solida movere mente.[192]

A tak keď som videl, že sú Slováci pod závozom, a ani peňazí, ani vysokej panskej priazne nemajú, som im urobil vertere tergum.[193] Ostal som teda princípu verný. A môj princíp je: 1. Drž sa tej stránky, kde ich je viac — to je oportunita; 2. Ta sa maj, kde sú veľkí páni (trebárs s veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť) — a to je politika; 3. Kde jest viac peňazí — a to je „sväté presvedčenie“. Ein warmer Händedruck[194] — merkujte, aby ste vokály[195] dáko neprehodili — nášho ablegáta, ktorý keď Schiffbruch[196] utrpiac u mňa láskavo prenocovať ráčil, a mne večné priateľstvo sľúbil, je tiež pre mňa, mizerablen Kerl,[197] nie na zapovrhnutie — a toto je morálka! elasticita. Nie div teda, že som odtiahnuc sa od tých chudákov Slávikovských, zase všetkých nahováral sem, čo som nahováral tam.

Keď si dakto prišiel zub dať trhať ku mne, pýtal som sa najprv: „Či máš vótum!“[198] — Mám. — Chytil som mu zub do kliešťov, a trhal, krútil, nahováral tak dlho, kým so slzami nezareval: „Pre pána boha, však za toho budem hlasovať, koho oni chcú!“ — Schauen Sie,[199] koľko zubov, toľko vótov. Či nie je to, amice, herliche taktik?[200] Ja nie som slúžny, nemohol som pred samou voľbou pochytať a do temníc dať vrhnúť prvých agitátorov, ako to vraj kdesi na Myjave s Tallom, Vdoviakom a inými urobili; item[201] pomáham si, ako viem, hilf was helfen kann,[202] a veď to na jedno vychádza. Ak prišiel dakto s ubitou papuľou zo Slávikových sa radiť ku mne — wart, reku, verfluchter Kerl![203] — vzal som emplastrum adhaesivum,[204] natrel na plátno, a zalepil som mu hubu mit einem Kreuzband,[205] že ani mukser[206] urobiť nemohol, a hlas bol paralizovaný. — Ba čo viac ešte pred samučičkou voľbou som celý húf Slávikových do môjho príbytku odviedol. Dám im vína auftischovať,[207] perse, na konto pána ablegáta, a pošlem ženu pre sulínku[208] do pivnice, tá sa ale po tme vergreifovala[209] a nosila Budínku.[210] Ja som to veru tiež hneď nepozoroval, len keď jeden z nich prešlabikujúc nápis „Széchényi forrás“[211] aus puren patriotizmus[212] vyvolá „Iljen Sekíni“[213] — som ten kixer pomerkoval,[214] ale perse, už pozde bolo, a tak som ich Gegenparthei abführoval,[215] a všetci in corpore[216] hlasovali za — Serdahela.[217] — Z toho handgreiflich[218] vidno, že každý podľa svojich síl moc k dobrej veci beitragovať[219] môže.

Naši Gegneri[220] mali na zástave nápis:

„Viera, nádej a láska.“

My ale omnoho praktičnejší:

„Chlieb, pálenka, klobáska.“

Pretože teraz, ako vôbec známe, a ako to jeden veľmi vysoko — blízo Štefanskej veže[221] — postavený pán unumwunden[222] povedal, nastávajú časy slávnej aristokracie, som si aj ja podľa Zeitgeistu[223] na koniec jedno y prilepil, a preto som už teraz ich ergebener[224]

Dr. Lezebúchay m. p.



[1] Dr. Lesebuch (nem. — Čítanka) — je autorova komická figúra. Nemec, ktorý zle píše po slovensky, mieša do svojich listov celé latinské vety, zavše preskočí aj do maďarčiny (nemčiny je uňho, pochopiteľne, veľmi mnoho), no a ideologicky je vyhranený v jednom smere: je to naprostý potrimiskár a bezzásadový prospechár, obracia kabát podľa každého vetra.

[2] (nem.) Pán redaktor!

[3] (nem.) Domáci pokoj.

[4] (nem.) Totiž.

[5] (nem., trochu skomol.) Spoločnosti.

[6] (nem.) Dosť na tom.

[7] (lat.) Inak výtečnej reči.

[8] (nem.) Viet.

[9] (nem.) A s najväčšou zdvorilosťou.

[10] (z lat.) Zazlievať.

[11] Dvojšuchový mliečnik — vysoký cylinder (panský klobúk). Stopa (šúch je z nem.) mala 0,31 m, a tak výška cylindra bola 62 cm. (Pravda, údaj je zveličený, aby sa zvýšil komický dojem).

[12] (nem.) Goliere (hodne vysoké).

[13] (nem.) Vysokopostaveným.

[14] Žandára (za Bachovho absolutizmu).

[15] Najposlednejšieho čatníka — žandára. Zaviedol ich Bachov režim, a tak ich uhorskí „vlastenci“ hrozne nenávideli.

[16] Bašovskej liberálnosti — maďarsko-zemianskej. Lesebuch píše po čiastočnom obnovení uhorskej ústavnosti.

[17] (nem.) Trestný proces.

[18] (nem.) Rovnoprávnosť.

[19] Gleichberechtigung (nem.) — rovnoprávnosť. Bola len na papieri, lebo februárový patent z r. 1861 (panovníkom jednostranne vydaná ústava) znamenal značný pokrok centralizmu na ujmu federalizmu (aký bol ešte len nedávno, v októbrovom diplome z r. 1860).

[20] (lat.) Pán veľkomožný.

[21] (nem.) Skúmateľ prírody.

[22] (nem.) Okresného lekára.

[23] (nem.) Naozaj (dosl. vážne).

[24] (nem.) Vysťahovať sa do Londýna.

[25] (nem., franc.) Na oplátku.

[26] (nem.) Nepohoršovali.

[27] (nem.) U vysokej miestodržiteľskej rady.

[28] Bei der hohen Statthalterei (nem.) — u vysokej miestodržiteľskej rady. Ona viedla najvyššiu správu Uhorska (nepodliehali jej len súdnictvo a financie) a mala po boku viacero úradov a ústavov. Bola podriadená len kráľovi, s ktorým sa nestýkala priamo, ale prostredníctvom uhorskej dvornej kancelárie vo Viedni.

[29] (lat.) Prosieb (žiadostí).

[30] (nem.) Prišlo.

[31] (nem.) „zvrchu“, „zpoľa“ (maď.) „z dediny“, „zvrchu“, „z doliny“, „z hradu“ (Posmešok na bežné maď. a nem. priezviská, veľmi umelé a — príliš nové.)

[32] (nem.) Milý pán redaktor.

[33] (maď.) Čitateľský, Knižničný.

[34] (nem.) Dojem.

[35] (nem.) Svoju (dosl. ich) mienku.

[36] (nem., z lat.) Divadlo hrali.

[37] (z nem.) Javisko.

[38] tragédiu „Abel a Kain“ — narážka na prenasledovania, ba až krvavé zrážky po obnovení uhorskej ústavnosti

[39] Výtečného „homeopatha“ (gréc.) — takého lekára, čo lieči chorobu liekmi, ktoré by na zdravom tele privodili podobnú chorobu

[40] (z nem.) Liečiť.

[41] (lat.) Služobník ponížený.

[42] v Lojnici — rozumej v Banskej Bystrici. Zo súvekej literatúry možno ustáliť, že maďarónsku Banskú Bystricu roduverní Slováci Lojnicou prezývali. Nasvedčuje tomu aj datovanie predchádzajúceho listu „Z Pohronia“.

[43] (nem.) Dosť dobre.

[44] (lat.) Z činov a skutkov.

[45] pán Vylezal — Alexander Eduard Doleschall (1830 — 1893), od r. 1858 ev. farár v Banskej Bystrici. Hoci rodom Slovák z Modry, nemčil v rodine i v sbore a r. 1875 prešiel za nemeckého farára do Budapešti.

[46] (nem.) Časopise.

[47] tých minulých dvanásť rokov — 1849 — 1860. Boli to roky absolutizmu v Uhorsku, a Lesebuch práve tie chváli, keďže sa mal hmotne veľmi dobre.

[48] (lat.) Pevný plat.

[49] (nem.) Súdne pitvy, vysvedčenia a pekné odvody.

[50] (lat.) Dôverne.

[51] (nem., z lat.) Matričné výťahy.

[52] (nem.) Vyniesli.

[53] (lat.) Stoličných zasadnutiach.

[54] (lat.) Nezúfajme, priateľ!

[55] keď pán barón z Ríma naspäť prídu — rozumej bar. Alexander Bach (1813 — 1893). Tento rakúsky štátnik bol najprv liberálny politik, ale v r. 1849 — 1859 ako minister vnútra vládol pomocou polície a potláčal všetky snahy po slobode. Táto reakčná doba sa podľa neho volá Bachova éra. Keď jeho systém padol, poslal ho cisár za vyslanca do pápežského Ríma.

[56] (lat.) Dopredu, zálohove.

[57] čo si staré kabáty dali vyšnorovať — rozumej uniformu tzv. Bachových husárov. Absolutistická vláda po r. 1849 strčila svojich, najviac z cudziny do Uhorska importovaných úradníkov do uniformy podobnej uhorskému zemianskemu obleku. Mienila ich tým urobiť populárnymi, čo bol, pravdaže, nerozumný nápad, lebo išlo o prisluhovačov absolutizmu.

[58] (z franc.) Podhuckávajú.

[59] (nem., lat.) Budeme potom v mútnom loviť. Majte sa dobre.

[60] (nem.) Najhodnejší priateľ, ale parom do toho!

[61] (z lat.) Div.

[62] (nem.) Nesmrteľným.

[63] (lat.) Poďme na vážne veci, priateľ! Prosím ponížene.

[64] (nem.) Dosl. vyznačenie, tu však: cajchovanie.

[65] (nem.) Stĺpcov.

[66] oproti Svätému Martinu protestoval — totiž proti Memorandu národa slovenského z r. 1861. Objednaných, zhora nakázaných „protestov“ bolo na tucty, preto nie div, že aj dr. Lesebuch „protestoval“.

[67] (nem.) Božské.

[68] pán osvícený — zrejme Anton Radvánszky (už spomenutý), vtedajší zvolenský župan

[69] (nem., praeconisoval — lat.) Na uznanie mojich zásluh za svojho podholiča, ako vo vyššom holičstvo vyučeného, potvrdil.

[70] (nem.) Nie, toľká česť.

[71] (nem.) Bože ty môj milý!

[72] (nem.) Pochodňový sprievod.

[73] (lat., nem.) Všeobecné osvetlenie.

[74] (z nem.) Rybací olej.

[75] (franc.) Oproti mne bývajúci.

[76] (lat.) Olej zo somárskej pečienky.

[77] (nem.) Ako chlapec.

[78] (nem.) Rozrušilo.

[79] Maďarónskej.

[80] (nem., lat.) Do gombíkovej dierky rad „za zbožné zásluhy“.

[81] (nem.) Špetku, maličkosť.

[82] (z nem.) Somárovský.

[83] (franc.) Za zásluhy (ináč názov vysokého pruského vyznamenania).

[84] (nem.) Ako vám chutí.

[85] (nem., lat.) Radím vám, priateľko.

[86] (nem.) Namojdušu.

[87] v Škrupine — Krupine. Protest bol aj tam proti Memorandu.

[88] (nem.) Na moje sprostredkovanie.

[89] (lat.) Pre svoje zbožné zásluhy.

[90] (nem.) Hlavného hasiča.

[91] od dnešného konventu — cirkevného zhromaždenia evanjelikov. Vtedajšie konventy v cirkevných sboroch, ovládaných zemanmi a inými odrodilcami, bývali čistopolitickými schôdzami, kde sa nadávalo na Slovákov a útočilo proti Viedni (cisárskemu režimu).

[92] (nem.) Ako našinec.

[93] kto wie unser einer cíti — tieto tri verše sú paródiou na jednu z ďalších strof hymny Nad Tatrou sa blýska.

[94] (nem.) Vyznamenaný. — M. p. (lat.) — vlastnoručne.

[95] (lat.) Vo veľkom pomykove.

[96] (nem.) Osemaštyridsiatnikov. Porov, aj vecné vysvetl.

[97] radikálnych Achtundvierzigerov — maďarských „osemaštyridsiatnikov“, ktorí chceli mať Uhorsko nezávislé od Rakúska v takej rozsiahlej miere, ako bolo v marci r. 1848

[98] (nem.) Moja politická múdrosť.

[99] (nem.) Sám sa už v tom nevyznám.

[100] Pešťbudínske vedomosti — boli noviny pre politiku a literatúru. Vychádzali dva razy týždenne pod redaktorstvom Jána Francisciho, čelného slovenského buditeľa.

[101] (nem.) Mne sa tak zdá.

[102] (z franc.) Dosiahol cieľa.

[103] (nem.) Podžupan.

[104] Der Vicegespann — podžupan, bol prvým voleným stoličným úradníkom. On bol vlastne šéfom stolice, lebo župan býval viac len reprezentačnou osobou, kým podžupan skutočne viedol stoličnú správu.

[105] prézes stoličného súdu — každá stolica mala svoj vlastný súd, ktorý súdil aj ako prvostupňový, ale aj ako odvolací (vyšší) súd

[106] (nem.) Približne, skoro až.

[107] (nem.) Obyčajný („sprostý“).

[108] (nem.) Okresným lekárom s tristo zlatými.

[109] (nem.) Ale ja sa už pre každý prípad utiahnem (uchýlim do ústrania).

[110] (nem.) Účinkoval.

[111] (nem.) Bože! Tento zmätok.

[112] (nem.) Cisársko-kráľovská reálna škola.

[113] v novembri zabudol strhnúť — totiž r. 1860, čiže po vyhlásení októbrového diplomu, keď maďarskí politici zase začali vysoko dvíhať hlavy

[114] Krikyhájskokunešhájska škola — Krikeháj bolo spotvorené nemecké meno Handlovej a Kunešháj bola nemecká obec v kremnickom okolí. Autor skratku „k. k.“ (cisársko-kráľovská reálna škola) prevracia na meno tých dvoch obcí, aby vzbudil smiech.

[115] (nem.) Aj počas hrôzovlády.

[116] Während der Schreckensherrschaft — totiž v krátkom období medzi októbrovým diplomom a zavedením Schmerlingovho provizória, kým bašovali po stoliciach maďarsko-zemianske kliky. Bar. Anton Schmerling (1805 — 1893), vymenovaný v decembri r. 1860 za štátneho ministra, vypracoval centralistickú ústavu, ktorá sa však neuskutočnila. Jeho provizórium (miernejší absolutizmus) trvalo do júla r. 1865.

[117] (lat.) Skrátka (slovom).

[118] (nem.) Nie čudo.

[119] do Prandorfu — o ktorom je porekadlo, že tam rozum na holby merajú

[120] (nem.) Bože.

[121] (lat.) Buďte zdravý a mne naklonený.

[122] (maď.) Milý pán kolega!

[123] (nem.) Pán brat.

[124] s tým kalvínčením — nanucovaním „únie“ medzi kalvínmi a evanjelikmi v Uhorsku, s okatými maďarizačnými zámermi. (V kalvínskej maďarskej väčšine by sa slovenská evanjelická menšina bola stratila a bola by zostala bez každej ochrany proti maďarizačnému náporu.)

[125] (nem.) vyjadril, vyslovil

[126] do toho zastaralého hradu bigotizmu — totiž do evanjelickej cirkvi v Uhorsku, kde sa trvalo na dogmatických rozdieloch s kalvínmi

[127] aj druhá strana má ihre Kanonen — evanjelicko-slovenská, ktorá sa vzpierala únii s kalvínmi, lebo vedela, že nejde o cirkevnú, ale o čisto-politickú otázku

[128] (nem.) Dieru vystrelia s vytiahnutými delami racionalizmu.

[129] (nem.) Svoje delá, nenatiahnuté síce, ale tým istejšie účinkujúce.

[130] (nem.) Obávam.

[131] (lat.) V končinách neveriacich.

[132] In partibus infidelium arcipastierovať budú — Nebudú mať vôbec veriacich, ako ich nemajú katolícki biskupi, vymenovaní „in partibus infidelium“ (v krajoch neveriacich), ktorí majú len biskupský titul, ale nemajú ani jeden cirkevný sbor, a ani jediného veriaceho.

[133] (nem.) Pomyslite len.

[134] akýsi Miloslavín — Viliam Pauliny-Tóth (1826 — 1877) slovenský buditeľ a významný spisovateľ v tých časoch

[135] (nem.) Na tú (pre nás) nešťastnú myšlienku.

[136] zohreje tú starú maštranciu — Pauliny-Tóth vydal totiž r. 1862 v Budíne brožúru Návrh o Unii, čili o spojení Luteránů s Kalvíny „v lásce a svornosti bratrské“. Bolo to nové vydanie brožúry Navržení podvýboru Unie, způsobu a prostředků k spojení Protestantů obojího vyznání v království Uherském (Bratislava 1846). Z tejto brožúry jasne vysvitalo maďarizačné poslanie cirkevného spojenia a tak Pauliny-Tóth novým vydaním starého materiálu odhalil pravé a skutočné zámery unistov.

[137] (nem.) Prostoreký podvýbor.

[138] (nem.) Obozretne.

[139] (nem.) Ach, to je ohavné nešťastie!

[140] (nem.) Zabezpečovacie opatrenia.

[141] Adamišove brožúrky — Karol Adamiš, ev. farár v Horných Zeleniciach, preložil z maďarčiny do bibličtiny spomínané Navržení podvýboru Unie. Brožúru vydal gr. Karol Zay, vtedajší generálny dozorca (najvyšší cirkevný funkcionár) evanjelickej cirkvi v Uhorsku. Zay bol veľký a známy propagátor cirkevnej únie.

[142] ani len tej v zmysle autonomickom žiadanej asistencie sme nedostali — Narážka na výrok generálneho konzistória v Pešti, ktoré 3. septembra 1862 odsúdilo Michala M. Hodžu (1811 — 1870), významného slovenského buditeľa, farára v Lipt. Mikuláši, na stratu úradu v obvode celej uhorskej evanjelickej cirkvi. Tento rozsudok (ostatne nevyhovujúci z obsahovej i formálnej stránky) mal len vtedy význam, keby svetská vrchnosť na jeho základe bola Hodžu odstránila z mikulášskej fary. Aby sa to nestalo, zakročili aj cirkevníci, aj patentálny superintendent Kuzmány, takže miestodržiteľ gr. Móric Pálffy skutočne zakázal rozsudok vykonať.

[143] Adolf náš — zrejme Adolf Szenliványi, jeden z náčelných liptovských autonomistov (prívržencov tej strany, ktorá Hodžu odsúdila). Ako seniorálny dozorca bol jedným zo šiestich seniorálnych sudcov, ktorí súdili Hodžu ako prvostupňový súd.

[144] (nem.) Bezútešný (nedá sa ničím potešiť).

[145] (nem.) Chudák!

[146] (lat.) Kamže pôjdeš proti noci?

[147] pán Pomiešaný — bol Ján Nemessányi, ktorému Hodža prekliesnil v Mikuláši cestu za učiteľa. Za to sa mu tak odvďačil, že držal s jeho nepriateľmi. Tí ho za odmenu (nekvalifikovaného!) urobili farárom v Lipt. Jáne. Nakoniec sa vyšvihol ešte vyššie, lebo sa stal školským inšpektorom v Komárne, pravda, vtedy bol už otvoreným odrodilcom.

[148] pánu Evanjelikovi — vtip: bol to časopis autonomistov, prívržencov únie s kalvínmi (vychádzal v Bratislave v r. 1862 — 1865)

[149] (lat.) Vlastné zoznanie má väčšiu hodnotu ako tisíc svedkov.

[150] (nem.) Ubezpečujem vás.

[151] (maď.) Do jeho psej materi!

[152] (nem.) Mám pravdu, alebo nie?

[153] (nem.) Zprávy.

[154] (nem.) Prekliatych.

[155] Pesti Napló — vychádzal od r. 1850 ako nezávislý denník. (Ináč pripravoval aj on rakúsko-maďarské vyrovnanie z r. 1867.) Keď Pesti Napló raz súhlasil s takými „panslávskymi“ novinami, ako boli Pešťbudínske vedomosti, v dr. Lesebuchovi až hrklo a dal tomu výraz aj vo svojom liste.

[156] (maď.) Nech tak bude!

[157] (nem.) Pyramidálny (— obrovský) nezmysel.

[158] (lat.) Boh nás ochraňuj od zlého.

[159] (nem.) Bohu poručeno.

[160] (z nem.) Priateľko!

[161] (nem.) Mnoho maku a Bruchosladká. Porov, aj vecné vysvetl.

[162] Vielemon a Bauchsüss — správne Filemon a Baucis

[163] (nem., skomol. výsl.) Hlavná vec.

[164] (nem.) Odpusťte mi.

[165] (nem.) Mal som plné ruky práce.

[166] Krajan — vychádzal každý štvrtok na ohlupovanie slovenského ľudu. Vydával ho Leopold Thull, no vyšiel našťastie len jeden neúplný ročník (1864).

[167] (nem.) Úprimne.

[168] (nem.) Čierno na bielom.

[169] (nem., skomol. výsl.) Rozumiete ma?

[170] Szarvay, Telay — sú vymyslené mená (aby sa rýmovali s dvoma nasledujúcimi skutočnými priezviskami)

[171] Pán doktor, len netreba pridávať! Pán Vannay nie je v direktnom spojení s Krajanom; on len ako myjavského mäsiara[171] Buchführer a Geheimschreiber ((nem.) Kníhvedúci a tajomník.) za dve kily krumplí tak horlivo píše, a šéf podpisuje č.

[171171] myjavský mäsiar — bol istý Valášek, ktorý robil veľkú neplechu v obci ako maďarónsky nástroj a nadháňač

[173] Ladislav Vannay (1827 — 1901) — ev. farár na Myjave, bol v tom čase horlivým exponentom autonomistickej strany v evanjelickej cirkvi. (Táto strana chcela podržať zemiansku nadvládu a maďarčiacu líniu v cirkvi, kým patentálna strana bola za demokratizáciu cirkvi a voľný vývoj slovenských sborov v slovenskom národnom smere.)

[174] Juraj Tormay — pôvodným menom Chrenek, ako študent bratislavského lýcea stal sa známym falšovaním záložných listov. V 60. rokoch bol advokátom. Ináč bol známy ako zúrivý propagátor maďarizátorského smeru v evanjelickej cirkvi a najmä v rodnom nitrianskom senioráte.

[175] (nem.) Výborné.

[176] (z lat.) Získavajú.

[177] (nem.) Vec, predmet.

[178] (lat.) Orgán hlasu a (volebného) hlasu (slovná hra).

[179] (nem.) A v tom je ten háčik.

[180] (lat.) Hrnčiar nenávidí hrnčiara.

[181] (z nem.) Zničiť.

[182] (nem.) Podľa nót.

[183] (nem.) Toho druhu.

[184] (nem.) Pochúťku.

[185] Pod patronátom sv. Krišpína — ochrancu čižmárov a vôbec obuvníkov (ševcov)

[186] (lat.) Úd.

[187] (lat.) Moja vina, moja najväčšia vina.

[188] Za pána Slávika — pansláva (slovná hra)

[189] (z nem.) Čo na tom.

[190] (nem.) Pevného charakteru.

[191] (lat.) Piesne.

[192] (lat.) Ani hrozné zastrašovanie skýtskeho Gelona, ani hrozivý pohľad zúrivého tyrana, ani všetka zúrivosť trojhrdelného pekla nemôžu pohnúť od jeho pevného úmyslu spravodlivého a tuho sa držiaceho muža.

[193] (lat.) Obrat chrbtom (obrátil som im chrbát).

[194] (nem.) Vrelý stisk ruky. (Pri prehodených samohláskach je to Hundedreck — psie lajno.)

[195] (lat.) Samohlásky.

[196] (nem.) Stroskotanie lode.

[197] (nem.) Biedneho chlapíka.

[198] (lat.) Volebný hlas?

[199] (nem.) Pozrite sa.

[200] (nem.) Nádherná taktika.

[201] (lat.) Nie ináč.

[202] (nem.) Nech pomôže, čo len môže.

[203] (nem.) Počkaj, reku, prekliaty chlape!

[204] (gréc., lat.) Prilínavú náplasť.

[205] (nem.) Krížnou páskou.

[206] (nem.) Ani muknúť nemohol.

[207] (z nem.) Na stôl priniesť, predložiť.

[208] Sulínsku vodu, minerálku.

[209] (z nem.) Chybne nahmatala.

[210] nosila Budínku — prečisťujúcu minerálnu vodu

[211] (maď.) Széchenyiho prameň.

[212] (nem.) Z číreho patriotizmu.

[213] (maď., skomol.) Nech žije Széchenyi!

[214] (nem.) Zbadal som ten kotrmelec.

[215] (nem.) Odviedol protivnej strane.

[216] (lat.) Hromadne.

[217] (z maď., žart.) Sraľovského.

[218] (nem.) Rukolapne.

[219] (nem.) Prispieť.

[220] (nem.) Protivníci.

[221] blízo Štefanskej veži — vo Viedni, čiže blízko viedenským vládnym kruhom

[222] (nem.) Nezaobalene, bez obalu.

[223] (nem.) Ducha času.

[224] (nem.) Ja oddaný.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.