Zlatý fond > Diela > Listy Maríne Hodžovej


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Listy Maríne Hodžovej

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Guzyová, Ivana Gondorová, Andrea Cabániková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Jana Semaková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 46 čitateľov


 

1

[4]

Veľactená milosťpanička!

Sme my starí známi. Keď Tatrínovo zasadnutie[5] bolo v Mikuláši, som tam ako žiak prešporský[6] bol, býval síce u pána Miku, ale Vám som už vtedy na fare kúru robil, t. j. pestoval a kolísal som Vás, a že som si vtedy i dač’ také dovolil, za čo by som teraz istotne oflinok dostal, si ľahko domyslíte, keď Vám poviem, že ste veľmi, ale veľmi milé prôšťa[7] boli. No, hľa, a Vy — sestrička drahá — sa neusilujete starú obnoviť známosť. Keď Vy nie, oprobujem teda ja, pevne veriac, že ma neodstrčíte nemilosrdne pre túto dotieravosť moju. Robím teda počiatok listom prítomným, tej súc nádeje, že odpoveď dostanem a časom ako pre Černokňažníka,[8] tak i pre Sokola[9] zase jednu dopisovateľku duchaplnú získam.

Vysokoctenému pánu otcovi Vášmu ráčte, prosím, moju najhlbšiu úctu a úprimné pozdravenie vyrídiť. Milosťpani matke ruky bozkávam a do Vašej ďalšej priazne odporúčajúc som

V Budíne 15. 12. 1861
Váš úprimný ctiteľ a brat v národe
Vilém Pauliny Tóth



[4] List č. 1.

(Archív mesta Bratislavy, inventárne číslo 944/28 — III, zv. 5.)

[5] Tatrínovo zasadnutie — dňa 6. augusta 1845 v Liptovskom bola druhá sednica (valné zhromaždenie) Tatrína, ktorý bol predchodcom Matice slovenskej a jedným z najväčších kultúrnych podujatí Slovákov v 19. storočí. V. Pauliny je v zápisnici z tohto zhormaždenia uvedený medzi „výborneučenými“, v poradí päťdesiaty štvrtý. (Porov. D. Rapant, Tatrín, Martin 1940, str. 7, ako aj J. M. Hurban: Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba, Martin 1877, str. 50.)

[6] ako žiak prešporský — na evanjelické lýceum v Bratislave prišiel V. Pauliny r. 1843 z Modry. Tu pobudol až do r. 1846, keď školu ukončil a na priame odporúčanie Ľ. Štúra odišiel za vychovávateľa do Banátu do Kovina k rodine Despinićovcov.

[7] prôšťa — malé dieťa

[8] Černokňažník — týždenník pre humor a beletristiku. Vychádzal od marca 1861 v Budíne raz týždenne, ročník III. (1863) mesačne dvakrát, od 21. júla 1863 vychádzal v Skalici. V. Pauliny-Tóth bol zodpovedným redaktorom a vydavateľom. Černokňažník prestal vychádzať r. 1864. Bol to jeden z najrozšírenejších časopisov, kritizujúci a zosmiešňujúci v národnom tóne všetko, čo stálo v ceste národným snahám šesťdesiatych rokov. Sám Pauliny videl takýto cieľ Černokňažníka: „Ja týždenník takýto považujem za ľadolom, na ktorom sa zamrzlé city našej aristokracie slovenskej lámať majú, aby mostom osvety národnej neškodili, ba i sami kroz takéto šeplety k čítaniu slovenských kníh pomaly privykali…“ (Z listu V. Paulinyho G. K. Zechenterovi-Laskomerskému, 3. marca 1861, Literárny archív MS.)

[9] Sokol — „obrázkový časopis pre zábavu, krásno umenie, vedy a literatúru“. Vychádzal raz mesačne od 21. januára 1862 v Budíne, od druhého ročníka ako „obrázkový časopis pre zábavu a poučenie“ dvakrát mesačne, od 30. júla 1863 vychádzal v Skalici. Nadväzoval na Dobšinského Sokola. V. Pauliny v liste zo septembra (respekt. októbra) 1861 P. Dobšinskému žiada: „… mne koncesiu Vašu prepustiť pod nasledujúcimi výmienkami:

1. Redaktorom a vydavateľom Sokola bude V. Pauliny-Tóth v Budíne — ak by som sa ale presťahoval do Skalice, v Skalici.

2. Vydávať počnem Sokola prvým januárom 1862 v mesačných 4-5 hárkových zväzkoch.

3. Vašim doterajším predplatiteľom, ktorí sú na Černokňažníka nie predplatení, posielať ho budem za mesiac okt., nov., dec. darmo. Ktorí sú ale na môj týždenník predplatení, tým dám jeden výtlačok kalendára môjho.

Ak by Vám výmienky tieto milé neboli, ráčte formulovať inakšie, ak možno, vďačne pristanem i na tie, ačpráve kroz na Černokňažníka iba 427 predplatiteľov mám, a preto mi veľké obete ťažko padnú. Ak ale pristanete, ráčte hneď u vrchnosti straniva prepustenia poriadok urobiť…“ (Literárny archív Matice slovenskej v Martine.) Sokol prestal vychádzať r. 1869. Nadväzoval naň Orol za redakcie J. Kalinčiaka a A. T. Sytnianskeho.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.