ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Akú vám pieseň zaspievať k lúčeniu —
Tatry slovenské hučia len dumkami,
len smutné piesne šumia dolinami,
v ktorých počúvaš túžbu zanôtenú,
hlasy budúcich duší lásky vekov.
Keby počítal týchto mnoho nárekov,
Tatra by smutnými hučala piesňami —
tie slovenské hory pokryl by slzami.

Poviedky slávske, kde sú vaše veky,
pre ktoré vás tak čarovne stvorili,
kde sú bojiská, na ktorých ste vdeky
dobrých víťazov vencami slávili…
Ja víťaz veľký, víťaz neďaleký,
ktorého na svet vyvolali veky.

Cez časy dlhé, cez veky století,
raz sa nad Váhom meče zablýskali
a raz sa v Tatrách k obrane povstalý
zjavil bohatier… ale ho neznali.
Len piesne tiché Slovenska smutného
a dumky žiaľov stonania ťažkého
v horách tatranských od vekov hučali
a v nich sa tóny rodu zmaľovali.

Jak vietor v poliach kolísava klasy,
čujete jeho šumenia povevy —
tak sa zrážali Slovákove hlasy
a my slúchali jeho duše spevy…
Piesne naše, piesne ľudu,
našich rokov let víchrice,
mrakov Tatry jasné hromy
a tých hromov blýskavice.
Žiaľov hlasy, hudby tóny,
vo vás duša rodu zvoní.
Spevy ľudu, piesne ľudu —
hlasov Tatry slávičky,
žiaľov rodu kukučky,
ranných nádej zorničky!

Nás doba volá k biednemu národu,
kde krvožízne jastraby mordujú,
kde búrky chrapčia a hromy križujú —
od Tatier k moru, cez Balkán k východu.
Tatro! neminie ťa tvoje súdenie,
duch tvojich dietok zvestuje spasenie.

Rástli sme my, rástli, jak javory v horách,
spolu sme plávali ako rybky v moriach,
jak mladé sokoly spolu sme lietali,
spolu sme v bleskoch—hromoch sa znášali.

Ó, vy spomienky, nikdy nezhyniete,
my si, bratia, na Vás, vy na nás spomniete.
Keď si ten vetríček poduje horami,
ver’ vás on pozdraví našimi túžbami,
zaduje po skale, zaduje po lese,
hoc’ aj kde budete — lásku vám donesie.
Už sa osvietilo nebo zorničkami,
už sa rozlúčime, drahí bratia, s vami,
krásne hviezdy vzchádzať nad Tatrou vidíme,
vrstovníkov našich zanechať musíme.
Oj, keď si spomnieme na bratov v Levoči,
veru sa nám celý svet v duši zatočí.
Slniečko zapadá, vychodia zorničky,
dolu zletel slávik, nespieva pesničky.
Podvečer v Tatrách vetríček povieva —
nech vám pieseň našu do konca dospieva…