Zlatý fond > Diela > Básne z 50-tych rokov


E-mail (povinné):

Karol Kuzmány:
Básne z 50-tych rokov

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 39 čitateľov

Na deň 24. apríla 1854

[1]


Na podpecí tlkavica[2] hneď blčí a hneď len žmúri,
starká vedľa podriemkáva, starký za stolom si kúri;
a tu sused, tam susedka, tu kmotrička a tam kmotor,
z pece kukajú dve hlávky — jeden anjel, druhý lotor.
Mamička pod nimi mladá kúdeľôčku nadieva si,
otec na podnožke sedí a choduľku[3] ohliada si;
i vyklepe pipku po nej: „To bol život, už nebude,
nikto viacej na tom svete takú nôtu nezahudie!
V hrade stáli sme na stráži, tu pán cisár k nám priskočil,
hej, susedko, rád by umrel, keby raz ho ešte zočil.
,Zajtra, chlapci, do paloša; kráľ mi nechce kňažnu dati;
vezmeme, čo nám nedali, tu víno a tu dukáty!‘
A nad hradom orol jarý parí kolom ďo kolesa,
šťastie veští, výše, výše — blesknul a zmizol v nebesá.
Tu zahrmí delo z hradu, skáče husár maľovaný,
znejú bubny, surmí trúba, spredu cisár milovaný.
Hory za nami sa skryli, desať riek sme preplávali,
zajali sme tri krajiny, pod zámkom sme zlatým stáli.
A zo zámku kňažná hľadí, líca jej sú ako zore,
šatkou kýva, zhúkli trúby, a my ako len to more.
Tu vám bolo hlávkam padať — ako lístiu v čas jesenný;
potokom tiekla krvička, ako Dunaj rozvlnený.
Tu vám bolo sekanice! Ja pres valy, brány bežím:
buchlo delo — včerty noha, ja v prachu bez duše ležím.
Hej, no či tak? Ale s perom mojím nik sa nepodperí:
skočím, sekám z celej duše, len tak fŕkajú ívery.
Tým som podstlal v pokoj svätý; potom do taršule[4] nohu;
napred! Hurrah! Hej, pán cisár, náš je zámok, sláva bohu!
No kto prvý bol na zámku? Kto vzal kňažnu za ručičku?
Kto ju vsadil vedľa seba a letí s ňou na koníčku?
Nič neviete, môj susedko; to bol cisár, jasná strela,
kňažná pri ňom jasné slnce, ako blesk s ním odletela.
Len sa ozrel a zavolal: ,Ber si, čo chceš, môj Martinko!‘
A ja vidím švarné dievča: ,Na koníka, poď, Katinko!‘
Hory za nami sa skryli, desať riek sme preplávali,
s cisárovnou a s Katinkou vo Viedni sme v hrade stáli.
Z hradu delá zahrmeli, všetky veže zahučali,
cisára a cisárovnu ku oltáru sprevádzali.
A nad hradom orol jarý parí kolom do kolesa,
šťastie veští, výše, výše — blesknul a zmizol v nebesá.
To bol orol od Kriváňa, Katinka, my tam pôjdeme,
tam dedinka je malinká, tam si i my žiť budeme.
Zaslzím: ,Pane cisáru, porúčam vás pánu bohu,
ja už zase domov musím, keď nemám len jednu nohu.
Žite šťastne s cisárovnou, žite šťastne mnohé letá,[5]
aby nikto v svete tomto nad vás oba nemal sveta.‘
Tak si cisár cisarovnu — ja doniesol som Katinku.“
,A mamička čo doniesla?‘
„Aj ty si čo? Teba, synku!“



[1] Na deň 24. apríla 1854 — R, B 197, 2s.; Kuzmány báseň publikoval po česky vo viedenských Slovenských novinách, 6, 1854, č. 48, s. 1 s názvom Ku slavnému dni 24. apríle, jakožto dni sňatku jeho cís. kr. apoštolského veličenstva Františka Jozefa I. a její kr. výsostí vojvodkyní Alžbětou z Bavor. Ve Vídni dne 24. apr. 1854. — Karel Kuzmány, c. kr. prof. — Ako podtitul gratulácie je v zátvorke uvedené: Sen vojenského vysloužilce slovenského (akoby sa autorovi pri tomto „jednonohom vyslúžilcovi“ — rozprávačovi reminiscenčne ozvala postava „zmužilého“ Revína z preromantickej Běly. — „co u Lipska v stěhno raněn jsa o dřevené noze, ač veselý, šak herdě se kulhal“). — Text je tu uverejnený v českom prepise — z originálu vypadlo len posledné dvojveršie (zrejme sa nehodilo pre rojalistickú gratuláciu!).

[2] tlkavica — fakľa, svietidlo

[3] choduľka — chodúľ, drevená noha

[4] taršula — torba, tanistra

[5] Alžbeta (1837 — 1898) — bavorská princezná, manželka Františka Jozefa I., rakúska cisárovná; v parku Bardejovských kúpeľov dodnes stojí jej socha; v zbierkach Matice slovenskej sa zachoval jej portrét od Petra Bohúňa.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.