Zlatý fond > Diela > Básne zo 60-tych rokov


E-mail (povinné):

Karol Kuzmány:
Básne zo 60-tych rokov

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Slavomír Kancian, Barbora Majerníková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 53 čitateľov

Zadumenie podzimné

[1]


Aká to cesta boha Hospodina
na nočnom jeho nebi
slncami svetov vysypaná,
tak sa už ligoce anjelmi vytkaný
plášť tvoj, matuška naša, Slovensko,
po svätých Tatrách rozostrený!
V partách z diamantov ohnivých
už idete sláviť deň božieho syna,
vy dcérky Slovenska, lesy naše,
majúc živôtky čisté, prepásané
stanom srieňovým v stydlivej velebe.
Ale ty žalostíš, Hron náš, rieka milá!
Už ťa sužuje mráz, už sa ťa chytá ľad,
už priezračná tvoja, jak duša anjela,
len kde-tu zažblnká vlnôčka von z ľadu,
zdvihnúc hlávku svoju, očkom zableskoce.
Už po tebe bosá nebrodí dievočka
z brehu na breh pod trávy bremenom;
už stáda v skoku nehrnú sa k tebe,
suché ležia plte prihúžvené k vŕbam,
nad tebou surmuje zas víchor divoký,
ako roj Mongolov s divým božím bičom.
Zakryže sa, zakry štítom oceľovým,
a ty bež, vlnôčka, pod mostom skleneným,
žaluj sa tam, žaluj, ticho sa vyvzdychaj!
Veď ty mrzneš, ale nevymrzneš;
veď ty malieš, ale nevymalieš;
veď ty tečieš, ale nevytečieš;
veď ty hynieš, ale nevyhynieš.
Hej, rozžiari sa východ vysoký,
hej, rozhreje on oziablu krv tvoju!
Hej, rozženú sa prívaly od mora
a mocným hromom „Hospodin! Hospodin!“
zlámu sa ľady tvoje, zhorí tvoj mráz:
Vtedy sa vyrúti mocná voda tvoja,
preláme úzke brehy, zborí hate,
a bude z teba Hron rieka, Hron pratok!
Ponesieš plte naše, lode naše
v Dunaj sivý náš, v Čierne more naše,
tam staneš nosiť koráby naše. Hallelujah!
Tak sa i teba chytá zas ľad, slovenský ľud!
Už mrzne v tvojich synoch láska k tebe,
utekajú od teba podlé deti tvoje.
Mrznite, mrznite, synovia bez krvi!
Zamrznete v ohni cudzej pece.
Utekajte, utekajte, deti bez duše!
Mŕtvoly vaše zožerú psi v poli.
Ja za oblakmi vidím čisté hviezdy,
ja za víchrom vidím milý pokoj,
ja za hnevom osudu vidím božiu milosť,
za službou hlúposti slobodu rozumu,
i za hrobom krivdy spravodlivosti raj,
vidím za potupou slávu. Hallelujah!
Chytí sa i teba raz ľad, srdce moje,
vydujú víchrice teplo života,
vytleje oheň tvoj v tichom hrobe,
nebude tebe večne žiť na zemi;
neprichodí tu žiť, kde je žiť nie život.
Uložíš sa pod kríž boha Spasiteľa,
dosť skoro zložíš sa tam do skrehlej zeme;
ale keď prejde noc tohoto stvorenia,
keď zbĺknu svety tie v ohni súdu boha,
keď novú zem stvorí všemohúce slovo,
keď nové sa nebo nad nebom vysklepí,
keď sa deň rozvodnie, deň večný bez noci:
Vstaneš, duša moja, v oslávenom tele,
a vo večnom speve z východu k západu
večný potečie hymn ten: Hallelujah!



[1] Zadumenie podzimné — R, dátum: r. 1860; pôvodný názov: Na prechádzke pred Vianocami. Sokol, 1, 1860, č. 24; V, s. 88 — 90.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.