Zlatý fond > Diela > Hlovík medzi vzbúreným ľudom


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Hlovík medzi vzbúreným ľudom

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Daniela Kubíková, Simona Reseková, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 100 čitateľov


 

VIII

Hlovíkovi tak znely zvony, ako čo by počul sebe zvoniť na pohreb. Prebdel temer celú noc, striehnuc, či by nemohol dáko divým šelmám umknúť.

V nádeji, že mu snáď v tom radou a pomocou prispeje, dal zavolať rechtora a súčasne sedlára Jána Hegedüša, zjavil mu veľmi vľúdne, že ho požiadali zajtra služby božie odbaviť. Radil sa s ním o miestnych obyčajoch, ktoré u evanjelikov v každej cirkvi inakšie sú. Ale grundáľsky rechtor a sedlár hľadel chmúrno ako zbojník, odvrkoval len cez zuby; bo vedel, že má do činenia s odsúdencom predurčeným na smrť. Beztoho bol to, ako obyčajne, nenávistník všetkých farárov a svojho zvlášť, popudzoval proti nemu, kde ako mohol. Teraz držal so sprostačou, utvrdzoval ju v hlúpych predsudkoch, dával s okázalosťou svoju studňu čistiť. Po tom, čo vyčítal z jeho tváre a reči Hlovík, neopovážil sa ani škrknúť pred ním o svojom nebezpečenstve.

Na usnutie opilej stráže tiež darmo čakal. Mlelo sa to cez celú krátku noc. Čo sa i skydli jedni, bdeli druhí.

Po treťom zvonení sprevádzali ho do chrámu ako áreštanta. Kázal úmyselne veľmi dlho, aby tým pretiahol čas, v potrebe hotoviť sa na smrť. Veľmi mnohí z opitých poslucháčov pritom spali, druhí tu prisvedčovali, kývajúc hlavami, tam protirečili, pretrhovali ho nahlas. Keď riekol, že nebezpečné časy dopustil Boh — „Nie Boh, nie, ale páni,“ pretrhol ho jeden, držiac si oboma lakťami podopretú bradu. „A popi,“ prisvedčovali mu iní.

Po kázni radili sa pred kostolom, čo už teraz s väzňom? Daktoré ženy prihováraly sa za neho. „Kde vezmeme kňazov,“ hovorily, „keď všetkých vybijeme? Boh nás musí strestať.“

Michal Rešetár chválil kázeň i kazateľa a navrhol, aby si ho vyvolili za farára. Ale iní osopili sa na neho, že je tajný priateľ farárov, zradca sedliakov, že i farárku kdesi ukrýva, a hrozili mu podpálením domu. Rešetár odišiel, krikľúni žiadali bezodkladnú smrť väzňa, bo že za ten čas dobre nebude, pokiaľ všetkých pánov a popov nevybijú. Prisvedčoval tomu i zamračený rechtor. Boli by hneď vztiahli ruku na úbohého, v sákristii stráženého Hlovíka, keby richtár nebol sa ozval: „Viete čo? Zabiť sa zabije, ale nech nám ešte jednu službu preukáže. Dajme mu čítať panské písma. Tam bude stáť i o našej slobode, i o trávení a jede.“ To zvíťazilo. Hlovíka znova odviedli do kaštieľa a pristavili zase k nemu silnú stráž. Richtár bol na tom veľmi bedlivý.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.