Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Alena Kopányiová, Zdenko Podobný, Veronika Víghová, Daniel Winter, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 104 čitateľov

1. Mladosť — staroba

Príslovia

Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.[1]

Čo Janík zameškal, Jano nedohoní.

Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro nenaučí. Č. 407.

Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala. Č. 307.

5

Čo má byť na hák, to sa zavčasu kriví. Adalb. Osęka.

Čo sa Janíčko neučí, to sa Jano nenaučí. Adalb. Jan 4.[2]

Dvadsať — nerozum; tridsať — neženatý; štyridsať — nebohatý. (Pozri 13.)

Holoplusk učí bradáčov.

Hrob

Hrobom smrdí a ešte sa nekára.

10

Už je jednou nohou v hrobe, ešte sa nekára.

Keď máš zuby, nemáš chleba; keď máš chleba, nemáš zubov.

Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne. Č. 180.

Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. — Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. — Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude. (Pozri 7.) Č. 203. Adalb. Człowiek 33, 87.[3]

Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.

15

Ledvaj sa to trošku vypelichalo, už si to ako vede! Bošácka dolina.

Mladý, mladosť, mlaď (Iné pozri ďalej Starý atď.)

Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý.[4]

Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom. Č. 306.

Čomu zmladi privykneš, tomu na starosť neodvykneš. Č. 307. Adalb Nawykać 2, Przyzwyczaić się 1.

Čo sa za mladi naučíš, akoby si našiel v starobe, Č. 216. Starość 9.

20

Čo sa za mladi nenaučíš, to na starosť nepochopíš. Adalb. Młody 1, Nauczyć się 4.

Hriechy mladosti kára boh na staré kosti. Č. 26. Adalb. Młodość 1.[5]

I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady. (Pozri ďalej Rozum.)

I mladým štencom zuby dorastajú. Č. 266.

I z mladej hlavy súd pravý. T. 13.

25

Kto sa zmladi učil leda, bude volať v stárí: beda! T. 22.

Kto zmladi seje, v starobe veje.

Lepšie je, keď víno za mladi vykysne, ako na starosť. — Keď víno vykysne, v sude sa utíši.

Mladé časy sa mu navracajú. Adalb. Rok 6.

Mladému sa svet usmieva.

30

Mladému všetko ujde.[6]

Mladý nabývaj, starý užívaj! Adalb. Młody 29.

Mladý na roky, starý na rozum. Č. 305. Adalb. Rok 14.

Mladý sa má vyspať i na ľade. Č. 305.

Mladý — zdravý.

35

Mladý zo všetkého vyrastie. Č. 305.

Mladosť — radosť; staroba — choroba, Č. 304.

Mladosť — radosť; starosť — žalosť. Č. 307.

Mladosť — pochabosť; starosť — nemúdrosť.[7]

Mladosť — pochabosť; starosť — neradosť. Adalb. Młodość 8, Starość 15.

40

Mladosť si človek na starosť odkladá. — Mladosť treba odložiť na starosť.

Nech (sa) mladosť vybúri!

Sadaj mladý u starého a nauč sa kumštu jeho.

Za mladi hrdo, na starosť tvrdo.

Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť.

45

Za mladi sa vozil, na starosť peši.

Za mladi uži sveta! Č. 306. Adalb. Świat 64.

Za mladi zachránené trvá do staroby.

Za mladi zapracuj, na starosť budeš mať.

Zvodný svet kazí mladý kvet.

50

Nechapti sa lietať, ešte ti krídla nenarástli, Č. 569.

Poludnie

Ak si dopoludnia nenazbieraš, popoludní potom už nie.[8]

Po poludní býva večer.[9]

Rozum

I v mladej hlave starý rozum sa nájde. Č. 268.

Rozum pred rokmi neprichádza.

55

Rozum prichodí s rokmi. Adalb. Rozum 80.

Rozum, starý! — Rozum si nadobývaj, starý!

Rozum s vekom rastie, Č. 205.

Starý a nemá rozum![10]

Starý cap a nemá za malé dieťa rozumu. — Starý pes a nemá za malé dieťa rozumu.

60

Stará koza bláznivá. — Stará kobza bláznivá.

Starí ľudia rozum tratia. — Starí ľudia upadajú do detinského rozumu.[11]

V starých rozum býva.

Sliepka, kura

Dnes už chce byť vajce múdrejšie ako sliepka. Č. 218. Adalb. Jaje 4.

Kurča učí starú sliepku.

65

Kuriatko chce byť múdrejšie od sliepky. Adalb. Kura 28.

Múdrejšie vajce od sliepky a kura od kvoky. T. 25.

Starý, starší, starec, starosť, staroba (Pozri vyššie Mladosť, Rozum.)

Darmo starého psa za zajacom huckáš.

Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.

Každý starý hríb je červivý. Adalb. Stary 68.

70

Lepšia starších ľudí rada ako mladých umenie.

Lepší mladá psota ako stará vúla. Modra.[12]

Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku vredy. — Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku bradovice. Č. 585.

Na starom do mlyna, na mladom do vína. T. 27. Č. 389. — Na starom i do mlyna, i zo mlyna. Adalb. Stary 29.[13]

Nech sa starý dodiera!

75

Neposmievaj sa starému, i ty budeš starý. Č. 309.

Opýta sa ťa starosť, kam si podel mladosť!

Pamätaj na staré dni!

Po smrti je neskoro modliť sa, a na starosť vandrovať. Č. 27. Adalb: Starość 7.[14]

Starci dvaráz chlapci. Adalb. Stary 91.[15]

80

Starého koňa je zle učiť. — Starého koňa je zle učiť rajtovať.

Starého psa je ťažko priúčať na svorku.

Staré chrámy majú dobré zvony. Č. 284.

Starému prednosť!

Starému už hlas uteká.

85

Starému už len bochnička, sklenička a teplý kútik.[16]

Starý ale jarý. Č. 265. Adalb. Stary 58.

Starý čert horší. — Starý čert je najväčší.

Starý človek ako zámka na dome.[17]

Starý človek hotový blázon.

90

Starí dobre radia.[18]

Starý kostelník duho zvonieva. Bošácka dolina.[19]

Starí ľudia majú zuby v žalúdku.[20]

Starí ludzé vychádzajú na dzecké chodníky. Bošácka dolina (Pozri 61.)

Starý robí viac rozumom ako rukami.[21]

95

Starý strom je nie dobré presádzať.

Starý už len do hŕbky letí.

Staroba, hotová choroba. (Iné pozri pri hesle Mladosť.)

Staroba nie blázon. — Staroba nie bláznivosť.

Staršiemu poctivosť, a deťom chleba s maslom.

100

Vôl starší na krok istejší. T. 40.

V starej peci čert kúri. Č. 309. Adalb. Ciało 25, Piec 11, Pień 4. Wierzba 3.

V starosti obanuješ, ak mladosť zle stráviš.

Sto rokov dožije ten, kto múdro žije.

Šedivý, šediny atď.

Hlava šedivá a srdce pochabé.

105

Hlava śiveje, rozum šaleje. Šariš.

Kde sú šedy, tam sú vedy.[22]

Šediny sú hrobové kvetiny. Č. 307

Tŕň, tŕnik

Čo má byť tŕň, to zavčasu škriabe. Adalb. Tarnek 1.

Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý. — Zmladi sa tŕň ostrí. Č. 306. Adalb. Tarnek 2. — Od mladi sa tŕň ostrí a hladí. T. 31.

110

Uč sa, bude z teba kňaz![23]

Veku pribýva, života ubýva.

Vtáča zavčasu perie zo seba oberá.

Z čoho čo má byť, to je hneď od mala. Prešpor. stol.

Z dubca narastie dub.[24]

Zrelý, zrieť, dozrieť

115

Čo chytro zrie, chytro dozrie. Č. 203.

Chlapec malý, ale huncút zralý!

Prv dozrel ako vyrástol. Č. 568.

Žihľava hneď od mladi pŕhli. — Čo má byť žihľavou, to hneď pŕhli. Č. 306.

Porekadlá a úslovia

Dnes-zajtra žijem!

120

Ej, veď som nie včerajší! Č. 585.[25]

Ešte ja budem tvojimi koštiaľmi orechy ráňať! Č. 587.[26]

Ešte má materinské mliečko na brade… Č. 568. Adalb. Mleko 2.[27]

Ešte mu perá nedorástli.

Ešte mu sopel pod nosom dobre neuschol, a už (atď.)

125

Ešte si nevie chleba odkrojiť. — Poznať, že si ešte nevieš na chlieb zarobiť, keď si nevieš pekne odkrojiť!

Ešte si nos nevie utrieť, a už (atď.)

Keď ty budeš mať toľko rokov ako ja, nebude z teba iba stará vŕba!

Mladý ako michalská jahoda.[28]

Na staré kolená.

130

Smrť naň zabudla.

Stará pravda.[29]

Starec opustený ako bobáčik.

Starý ako Budišovo. Bošácka dolina.[30]

Škoda tvojej podoby![31]

135

Ten je už na starom mesiaci narodený.

Ty budeš žiť, ja budem hniť![32]

Ty si ešte len v sukničke chodil, keď som ja už (atď.) — Ty si ešte len v košieľke chodil, keď som ja už (atď.) — Ty si ešte len v gatkách chodil, keď som ja už (atď.)

To je osve vedzený chasník. — To je osve sporádaný chasník. Modra.

Už je po rorátoch. — Už mi je po poludní.[33]

140

Už mu narástli zuby múdrosti.[34]

Už nad hrobom stojí.

Už nebudem mať pokoja, iba keď ma vynesú.

Už okúsil i sladké i trpké.

Už som leták!

145

Už som starý! — Ešte si mladým nebol a už sa starým robíš!

Už som starší ako mladší, ale toto nepamätám![35]

Veď ty budeš vedieť, keď ja oči zavriem! — Veď ty budeš vedieť, keď mňa tu nebude!

Vyhodil si z kopýtka.[36]

Vykreše sa čosi z neho.

150

Vyrástol ako svrčina v hore.[37]

Zubatý chlapec.[38]

Prezývky a nadávky

Holobriadok, holoplusk, mladý vrabec, papľuch, sopliak. (O chalanoch.)

Starý blázon, starý caban, starý cap, starý corgoň, starý čert, starý črep, starý hriech, starý hriešnik, starý hrniec, starý kôň, starý koridoň, starý Kubo, starý pes, starý somár, starý vlk, starý vrabec, starigáň. (Čiastočne o chalanoch, čiastočne o dospelých i starých, vyčíňajúcich detinské kúsky.)

Stará baba, stará devla, stará drmľa, stará grešľa, stará hrkľa, stará kobza, stará koza, stará krava, stará krkoška, stará mrkva, stará mršina, stará striga, stará škrabňa, smrtka, stariga.

Staré čuridlo, staré hebedo, staré hniezdo, staré nemehlo, staré rešeto, staré trdlo.



[1] kríž — desiatka rokov. Z.

[2] Maď. paralela: Mit Jancsi nem tanult, nem tudja azt János. (Čo sa Janko nenaučil, to Jano nevie.)

[3] Maď. znenie: Ki húsz esztendeig nem okos, negyvenig nem gazdag, soha nem is lesz. (Kto je do dvadsiateho roku nie múdry, do štyridsiateho nie bohatý, ani nikdy nebude.)

[4] Porov. pieseň z ľud. betlehemskej hry: Dobre bolo Kubovi, pokiaľ bol mladý… J. Kollár, Nár. spievanky, 1953, II, 99.

[5] staré kosti — metaf. staroba

[6] Mladému sa chyby odpúšťajú. Z.

[7] Maď. znenie: Ifjuság — bolondság. (Mladosť — pochabosť.)

[8] Dopoludnia… — Pokiaľ si mladý. Z.

[9] Oslabnutie v starobe. Z.

[10] Nem. variant: Alter schutzt vor Torheit nicht. (Vek nechráni pred pochabosťou.)

[11] Opačne: V starých rozum býva. Vlastivěda slezská, 1888, I. 228. — Maď. znenie: Tojás akar tyúknál okosab lenni. (Vajce chce byť múdrejšie od sliepky.)

[12] Má vúlu — dobre sa má. Z.

[13] Využívanie starých v práci. Z. — Aj nasl.

[14] Všetko má svoj príhodný čas.

[15] Lat. znenie: Senes bis pueri. (Starci dvakrát chlapci.)

[16] Stredoveká lat. paralela: Beatus ille vir, qui habet suam pacem et sedet ad fornacem, laudat Deum trinum et bibit bonum vinum. (Blahoslavený je ten muž, čo v pokoji pri peci sedí, chváli trojjediného boha a popíja dobré víno.)

[17] Možno naň dom zveriť. Z. — Maď. variant: Vén asszony lakat a háznál. (Stará žena, zámka na dome.)

[18] Lat. znenie: In senibus est consilium. (U starých je rada.)

[19] Zdĺhavo, pomaly robí. Z.

[20] Dobre im trávi aj zle požuté. Z.

[21] Uľahčí si prácu rozvahou a skúsenosťou. Z.

[22] Šedivé vlasy. Z.

[23] kňaz — učený človek vôbec

[24] Maď. paralela: Makkból lesz a tölgy. (Zo žaluďa bude dub.)

[25] Poznám to; mám svoje roky; mal som čas skúsiť. Z. — Nem. znenie: Ich bin schon über siebenjahrig. (Už mi sedem rokov minulo.)

[26] Ešte ťa prežijem.

[27] … a chcel by sa ženiť, a pod. Z.

[28] Iron. Z.

[29] Toľko čo Vševed.

[30] Budišovo — vrch nad Zemianskym Podhradím

[31] O peknom mladom človeku, ale zlom. Z.

[32] Kto dožije, presvedčí sa o pravdivosti výroku.

[33] Už je po rorátoch. (Obrazne o pominulej mladosti; roráty — v rím.-kat. obradoch veľmi včasné omše v predvianočnom čase.)

[34] Dospel, teda je aj múdry.

[35] Totiž nejakú mimoriadnu príhodu. Z.

[36] Roztopašné správanie sa. Z.

[37] Nevzdelaný, nevie sa slušne správať. Z.

[38] Väčší chlapec neslušne hovoriaci. Z.




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.




Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2017 Petit Press, a.s.